Brusel/Štrasburg 7. apríla (TASR) - Celková situácia Rómov v Európe nie je ani zďaleka taká, aká by mala byť, uviedol generálny tajomníka Rady Európy (RE) Thorbjörn Jagland v predvečer Medzinárodného dňa Rómov, ktorý si svet pripomína 8. apríla.

Jagland ocenil, že v posledných niekoľkých rokoch sa 8. apríl stal príležitosťou pre hlavy štátov a vlád a predstaviteľov medzivládnych inštitúcií, aby sa oficiálne vyjadrili o dôležitosti rómskej komunity pre našu spoločnosti.

Zároveň však upozornil, že celková situácia Rómov ani zďaleka nie je taká, aká by podľa neho mala byť. Príliš veľa rómskych detí má podľa jeho slov problém s prístupom k totožnosti, príliš veľa rómskych detí predškolského veku je mimo sociálnych a školských zariadení k dispozícii pre väčšinovú spoločnosť a priveľa rómskych detí je postihnutých chudobou.

"Segregácia, nízka kvalita vzdelania, a špeciálne školy sú aj naďalej problémami, ktoré neúmerne postihujú Rómov," uviedol Jagland v správe pre médiá. Pripomenul, že aj rómski adolescenti čelia prekážkam dostať sa na gymnáziá alebo stredné odborné školy, ktoré ich nerómski rovesníci nepoznajú.



Jagland tiež dodal, že rómska mládež má oveľa vyššiu mieru nezamestnanosti ako je priemer v rovnakej vekovej kategórii u nerómskej populácie. To isté platí aj pre dospelých Rómov, ktorí žijú v percentuálne oveľa vyššej chudobe ako ostatná časť spoločnosti. Za problém považuje aj to, že rómske ženy sú obeťami viacnásobnej diskriminácie a v porovnaní s ostatnými ženami vykazujú "priepastné" rozdiely, pokiaľ ide o mieru zamestnanosti.

"Európski Rómovia žijú oveľa kratšie ako my ostatní," skonštatoval Jagland.

Podľa jeho slov však ešte nikdy v histórii nemali Rómovia taký vysoký podiel v parlamentoch, vládach a medzivládnych organizáciách. Čoraz viac verejných zdrojov sa tiež vynakladá na programy začleňovania rómskych komunít. Zároveň inštitúcie ako Európska komisia a Rada Európy zohrávajú dôležitú úlohu v boji proti neznášanlivosti voči Rómom a pri riešení začleňovania Rómov do väčšinovej spoločnosti.

Jagland však dodal, že to všetko stále nestačí, a preto sa spoločne s osobitným zástupcom pre rómske otázky rozhodli stanoviť jasné a pragmatické záväzky do budúcnosti a vytýčili pre Rómov a tzv. kočovných Rómov 10 cieľov na nasledujúcich 10 rokov.

V EÚ žije asi 6 miliónov Rómov, v celej Európe 12 miliónov

Medzinárodný deň Rómov si 8. apríla pripomenú Rómovia viacerými podujatiami. Český internetový portál Romea.cz priniesol prehľad akcií, ktoré sú pripravené na sobotu 8. apríla vo viacerých mestách Českej republiky.

Rómska komunita si Medzinárodný deň Rómov pripomína na počesť prvého Svetového kongresu Rómov (Romano kongreso lumiakro). Konal sa v dňoch 8.-12. apríla 1971 v Orpingtone pri Londýne.

Zjazd v Orpingtone pripravili zástupcovia a nadšenci z niekoľkých západných štátov, najmä z Francúzska, Británie, Nemecka a vtedajšej Juhoslávie, a stal sa vrcholom dovtedajšieho úsilia Rómov o vyjadrenie svojej vzájomnosti na medzinárodnej úrovni.

Podľa portálu Romove.radio.cz už vtedy delegáti rokovali o tom, že Rómovia sa nepodieľajú na rozhodovaní o veciach, ktoré sa ich bezprostredne týkajú. Hovorili aj o tom, že v mnohých štátoch sú Rómovia menej úspešní na pracovnom trhu, nedosahujú plnohodnotné vzdelanie, žijú v nevyhovujúcich podmienkach.

Foto: TASR/Martin Baumann

Kongres sa stal prvým oficiálnym a jednotným politickým vystúpením tohto etnika. Jeho zástupcovia zo 14 štátov deklarovali spoločný pôvod, etnické pomenovanie Róm a jazyk. Zároveň sa prihlásili ku krajine svojho pôvodu Indii. Prvýkrát sa tam hrala a spievala rómska hymna. Stala sa ňou pieseň Gejľem, Gejľem (Išiel som, išiel som; v anglickom prepise Gelem, Gelem).

Hudobný podklad tvorí rómska ľudová pieseň, slová napísal medzičasom zosnulý srbský Róm Žarko Jovanovič (1925-1985). Na orpingtonskom zjazde prvýkrát vztýčili aj rómsku vlajku: dovtedajšie dva pruhy - modrý (symbol neba) a zelený (znázornenie spätosti Rómov s prírodou) - doplnil v strede červený kruh, symbol ašókačakry.

Delegáti Prvého svetového zjazdu Rómov založili prvú jednotnú rómsku organizáciu, ktorá reprezentuje Rómov na medzinárodnej politickej úrovni, Maškarthemutňi romaňi khetaňiben, teda Medzinárodný rómsky zväz (IRU).



V jeho mene požiadali verejnosť na celom svete, aby Rómov neoslovovali cudzími pomenovaniami (Cigán v slovanských jazykoch, Zigeuner v nemecky hovoriacich štátoch, Gitanos v hispánskom prostredí, Gypsies v anglofónnych krajinách), ale nazývali ich vlastným menom - Rómovia.

Podkomisia OSN pre prevenciu diskriminácie uznala existenciu Rómov ako svojbytnej národnej etnickej skupiny v roku 1997. O dva roky neskôr sa Medzinárodný rómsky zväz stal členom sekcie mimovládnych organizácii pri OSN.

Účastníci 4. kongresu IRU, ktorý sa konal v roku 1990 vo Varšave, ustanovili 8. apríl za Medzinárodný deň Rómov. Na Slovensku si Rómovia začali tento sviatok pripomínať v roku 2001.

Väčšiu pozornosť verejnosti upriamil na Medzinárodný deň Rómov zosnulý pápež Ján Pavol II. v roku 2000, keď vyzval veriacich, aby prejavovali väčšiu úctu k príslušníkom tohto etnika.

Približne okolo roku 1000 Rómovia opustili Indiu a Egypt a vydali sa do Perzie. Na územie Balkánu sa dostali okolo 14. storočia, postupne prichádzali do ďalších európskych krajín. Pri kontaktoch s miestnym obyvateľstvom preberali kresťanskú vieru. Najväčšie migračné vlny zasiahli západnú Európu v 16. storočí. Z niektorých krajín v tom čase neváhali Rómov deportovať do afrických či amerických kolónií.

Až do 20. storočia žili Rómovia viac-menej v dobrých vzťahoch s ostatným miestnym obyvateľstvom. V 30. rokoch 20. storočia sa stali obeťami nacistickej rasovej politiky a aj ich postihlo vyhladzovanie. Zo 700.000 Rómov, vtedy žijúcich na európskom kontinente, bolo deportovaných a zabitých 250.000-500.000.

Od 80. rokov začali na medzinárodnej úrovni pôsobiť aj ďalšie rómske organizácie, najmä v západnej Európe. Zastupujú v prvom rade záujmy imigrantov - Rómov prichádzajúcich z krajín východnej a juhovýchodnej Európy. V roku 2005 vznikla nateraz posledná medzinárodná mimovládna rómska organizácia, Európske fórum Rómov a travellerov (ERTF) v Bruseli.

Podľa portálu euractiv.sk žije v súčasnosti v Európskej únii vyše šesť miliónov Rómov, v celej Európe sa ich počet odhaduje na desať až 12 miliónov.