Bratislava 8. novembra (TASR) - Medzinárodný deň röntgenológie a röntgenológov, ktorý pripadá na 8. novembra, je pripomenutím prínosu tejto vyšetrovacej metódy a jej kľúčovej úlohy v medicínskej diagnostike. Jeho dátum súvisí s nemeckým fyzikom Wilhelmom Conradom Röntgenom, ktorý pred 129 rokmi, 8. novembra 1895, prvýkrát zaznamenal röntgenové žiarenie.

Röntgen pri práci s katódovými lúčmi spozoroval, že aj pri dôkladnom zakrytí Hittorfovej trubice sa prejavuje na vedľa ležiacich kryštáloch fluorescencia. Pri ďalšom skúmaní nového druhu žiarenia, nahradil kryštály fotografickou doskou a zaznamenal všetky hlavné vlastnosti nového žiarenia, ktoré nazval x-lúčmi (x-ray, neznáme lúče).

Zistil, že sa šíria priamočiaro, elektrické a magnetické pole ich nevychyľuje, vzduchom sú málo pohlcované, prenikajú cez rôzne telesá, ionizujú vzduch, vyvolávajú fluorescenciu a pôsobia na fotografickú emulziu. Požiadal o pomoc aj manželku a tak vznikla prvá fotografia ľudskej ruky, na ktorej boli jasné kontúry kostí, tiene mäkkej svaloviny a tmavé obrysy snubného prsteňa.

Svoje poznatky publikoval v odbornej tlači a x-lúče prezentoval aj pred würzburgskou lekárskou spoločnosťou. Ukázalo sa, že išlo o obrovský objav, ktorý umožnil nahliadnuť do tajomstiev ľudského tela. Poskytol obraz ľudských kostí a tkanív bez nutnosti zásahu chirurga. V decembri 1901 dostal Röntgen prvú Nobelovu cenu za fyziku. Švédska akadémia ocenila významný objav žiarenia, dnes známeho ako röntgenové lúče.

Priekopníkom röntgenológie v Uhorsku, resp. na Slovensku bol lekár Vojtech Alexander, ktorý v Kežmarku uviedol do činnosti prvý röntgenový prístroj. Svojimi experimentmi sa zaslúžil o posun v diagnostike vtedy rozšírených pľúcnych ochorení.

Ako jeden z prvých sa zameral aj na výskum vývoja ľudského plodu. Raz mesačne röntgenoval svoju tehotnú manželku, ktorá čakal ich piate dieťa. Chcel sledovať vývoj kostry svojho syna. Röntgenové snímky, dokumentujúce vyvíjajúci sa zárodok jeho dieťaťa, patrili v tom čase k unikátnym. V začiatkoch lekárskej röntgenológie sa však vedelo ešte málo o biologických a negatívnych účinkoch nového žiarenia. A tak následkom tohto žiarenia sa jeho syn narodil telesne a psychicky postihnutý.

Röntgenológia a rádiológia prešla veľkým vývojom. Dnes je kľúčovým prvkom diagnostiky chorôb. Odhaduje sa, že ročne sa na celom svete vykoná päť miliárd rádiologických vyšetrení. Pri rádiodiagnostike sa využíva zo spektra ionizujúceho žiarenia rtg-žiarenie - klasický röntgen, komplikovanejšími metódami sú počítačová tomografia, ultrazvuk, magnetická rezonancia, ktoré však ani v súčasnosti nedokážu vo všetkých oblastiach nahradiť ionizujúce žiarenie pri diagnostike. Rtg-vyšetrenie ponúka kvalitné diagnostické výsledky najmä v prípade tvrdších telesných štruktúr – kostí alebo cudzích predmetov v organizme.



Zdroje: https://lekarskenoviny.sk/index.php/2023/01/18/velky-objav-sa-stal-zakladom-pre-rozvoj-v-diagnostike/