Zomrel 28. júla 1655 v Sannois ako 36-ročný po tom, ako na neho padol drevený trám. Dva roky po smrti mu vyšlo dielo L'Autre Monde.
Autor TASR
Paríž/Bratislava 6. marca (TASR) - Od narodenia francúzskeho spisovateľa, dramatika a autora satiricko-utopických cestopisov Saviniena Cyrana de Bergerac, meno ktorého spopularizovala divadelná hra francúzskeho dramatika Edmonda Rostanda, uplynie v stredu 6. marca 400 rokov.
Veršovaná dráma Cyrano z Bergeracu v piatich dejstvách takmer celá napísaná v dvanásťslabičných alexandrínoch dodnes žne úspech na svetových divadelných scénach.
Hector-Savinien de Cyrano sa narodil 6. marca 1619 v Paríži Abelovi Cyranovi a Espérance Bellangerovej. V roku 1622 otec Saviniena de Cyrano odišiel s rodinou z Paríža a usadil sa na majetku Mauvieres a Bergerac v údolí Chevreuse, ktoré dostal delením po smrti svojej matky v roku 1616. Hector Savinien de Cyrano niekoľko rokov chodil do školy v Paríži, potom ako 19-ročný vstúpil do kráľovskej gardy zloženej vo veľkej miere z mušketierov a Gaskoncov. Vtedy mu "prischlo" meno "Gaskonec" a stal sa Cyranom z Bergeracu. Cyrano z Bergeracu sa stal účastníkom tridsaťročnej vojny (1618-1648). Dvakrát utrpel zranenia pri obliehaní sídiel, najskôr v roku 1639 Mouzon a o rok neskôr Arras. Po tomto druhom zranení skončil vojenskú kariéru. Od roku 1641 zmenil svoj život a vydal sa na literárnu dráhu. Napriek tomu nestratil záujem o zbrane, o čom svedčia príbehy o súbojoch. Písal najmä drámu v prísne klasickom štýle, bol tiež autorom satiricko-utopických cestopisov.
Zomrel 28. júla 1655 v Sannois ako 36-ročný po tom, ako na neho padol drevený trám. Dva roky po smrti mu vyšlo dielo "L'Autre Monde".
Nesmrteľnú slávu Cyranovi de Bergerac zaistil francúzsky dramatik Edmond Rostand, ktorý napísal veršovanú divadelnú hru nesúcu jeho meno. Čo sa týka inšpiračných zdrojov, Rostand hru nazval "heroickou komédiou", no kritika ju analyzovala a objavila v nej skôr romantizmus a neoromantizmus. Na príbeh rytiera Saviniena de Cyrano upozornila autora jeho manželka, spisovateľka Rosemonde Gérard. Rostand písal hru v období 1896 – 1897 a počas tvorby interaktívne spolupracoval s hercom Coquelinom starším, čím sa stalo, že hlavná postava bola na mieru ušitá práve jemu. Veršovaná dráma v piatich dejstvách mala premiéru na javisku Divadla Porte-Saint-Martin v Paríži 28. decembra 1897. Jej úspech bol fenomenálny. Od decembra 1897 do marca 1899 sa hra pred vypredaným hľadiskom reprízovala štyristokrát.
Za prvý slovenský preklad hry z roku 1939 divadelnícka obec vďačí Márii Rázusovej-Martákovej. Na Slovensku mala hra viacero adaptácií, medzi nimi aj v Divadle Andreja Bagara v Nitre. To hru v premiére predstavilo vo februári 2015. Portál tohto divadla postavu charakterizuje slovami: "Postava Cyrana je zosobnením rytierskosti. Hudobne a literárne nadaný muž, odvážny a schopný šermiar, má len jednu chybu: dlhý nos. Tento telesný znak dotvára jeho povahu a robí z normálneho šľachtica tej doby výraznú osobnosť – aj keď tragikomickú. Stáva sa hlavným pilierom hry. Rostandovi sa podarilo v postave Cyrana vytvoriť večný model muža – hrdinu."
S netradičným spracovaním námetu prišlo Divadlo Nová scéna, keď v roku 1977 uviedlo muzikál Cyrano z predmestia na libreto Alty Vášovej. Hudbu zložili Marián Varga, Pavol Hammel a texty piesní napísali Kamil Peteraj a Ján Štrasser.
Na motívy hry vznikli i početné filmové spracovania. Jedným z nich bol film Cyrano de Bergerac (1990), v ktorom hlavnú úlohu stvárnil francúzsky herec Gérard Depardieu.
Hudobná adaptácia historického príbehu s názvom Cyrano mala premiéru aj v pražskom Divadle Radka Brzobohatého v decembri 2014. Hra vznikla na motívy hry Cyrano z Bergeracu od Edmonda Rostanda, texty piesní napísal básnik, prozaik, dramatik a prekladateľ Ľubomír Feldek, pod hudobnú spoluprácu sa podpísal skladateľ Ondřej Brzobohatý.
Zdroje: www.britannica.com, www.rozhlas.cz, www.i-divadlo.cz, www.dab.sk, www.pays-bergerac-tourisme.com/fr/de-savinien-cyrano-cyrano-de-berger ac, www.editionsdelondres.com/Cyrano-de-Bergerac-Savinien
Veršovaná dráma Cyrano z Bergeracu v piatich dejstvách takmer celá napísaná v dvanásťslabičných alexandrínoch dodnes žne úspech na svetových divadelných scénach.
Hector-Savinien de Cyrano sa narodil 6. marca 1619 v Paríži Abelovi Cyranovi a Espérance Bellangerovej. V roku 1622 otec Saviniena de Cyrano odišiel s rodinou z Paríža a usadil sa na majetku Mauvieres a Bergerac v údolí Chevreuse, ktoré dostal delením po smrti svojej matky v roku 1616. Hector Savinien de Cyrano niekoľko rokov chodil do školy v Paríži, potom ako 19-ročný vstúpil do kráľovskej gardy zloženej vo veľkej miere z mušketierov a Gaskoncov. Vtedy mu "prischlo" meno "Gaskonec" a stal sa Cyranom z Bergeracu. Cyrano z Bergeracu sa stal účastníkom tridsaťročnej vojny (1618-1648). Dvakrát utrpel zranenia pri obliehaní sídiel, najskôr v roku 1639 Mouzon a o rok neskôr Arras. Po tomto druhom zranení skončil vojenskú kariéru. Od roku 1641 zmenil svoj život a vydal sa na literárnu dráhu. Napriek tomu nestratil záujem o zbrane, o čom svedčia príbehy o súbojoch. Písal najmä drámu v prísne klasickom štýle, bol tiež autorom satiricko-utopických cestopisov.
Zomrel 28. júla 1655 v Sannois ako 36-ročný po tom, ako na neho padol drevený trám. Dva roky po smrti mu vyšlo dielo "L'Autre Monde".
Nesmrteľnú slávu Cyranovi de Bergerac zaistil francúzsky dramatik Edmond Rostand, ktorý napísal veršovanú divadelnú hru nesúcu jeho meno. Čo sa týka inšpiračných zdrojov, Rostand hru nazval "heroickou komédiou", no kritika ju analyzovala a objavila v nej skôr romantizmus a neoromantizmus. Na príbeh rytiera Saviniena de Cyrano upozornila autora jeho manželka, spisovateľka Rosemonde Gérard. Rostand písal hru v období 1896 – 1897 a počas tvorby interaktívne spolupracoval s hercom Coquelinom starším, čím sa stalo, že hlavná postava bola na mieru ušitá práve jemu. Veršovaná dráma v piatich dejstvách mala premiéru na javisku Divadla Porte-Saint-Martin v Paríži 28. decembra 1897. Jej úspech bol fenomenálny. Od decembra 1897 do marca 1899 sa hra pred vypredaným hľadiskom reprízovala štyristokrát.
Za prvý slovenský preklad hry z roku 1939 divadelnícka obec vďačí Márii Rázusovej-Martákovej. Na Slovensku mala hra viacero adaptácií, medzi nimi aj v Divadle Andreja Bagara v Nitre. To hru v premiére predstavilo vo februári 2015. Portál tohto divadla postavu charakterizuje slovami: "Postava Cyrana je zosobnením rytierskosti. Hudobne a literárne nadaný muž, odvážny a schopný šermiar, má len jednu chybu: dlhý nos. Tento telesný znak dotvára jeho povahu a robí z normálneho šľachtica tej doby výraznú osobnosť – aj keď tragikomickú. Stáva sa hlavným pilierom hry. Rostandovi sa podarilo v postave Cyrana vytvoriť večný model muža – hrdinu."
S netradičným spracovaním námetu prišlo Divadlo Nová scéna, keď v roku 1977 uviedlo muzikál Cyrano z predmestia na libreto Alty Vášovej. Hudbu zložili Marián Varga, Pavol Hammel a texty piesní napísali Kamil Peteraj a Ján Štrasser.
Na motívy hry vznikli i početné filmové spracovania. Jedným z nich bol film Cyrano de Bergerac (1990), v ktorom hlavnú úlohu stvárnil francúzsky herec Gérard Depardieu.
Hudobná adaptácia historického príbehu s názvom Cyrano mala premiéru aj v pražskom Divadle Radka Brzobohatého v decembri 2014. Hra vznikla na motívy hry Cyrano z Bergeracu od Edmonda Rostanda, texty piesní napísal básnik, prozaik, dramatik a prekladateľ Ľubomír Feldek, pod hudobnú spoluprácu sa podpísal skladateľ Ondřej Brzobohatý.
Zdroje: www.britannica.com, www.rozhlas.cz, www.i-divadlo.cz, www.dab.sk, www.pays-bergerac-tourisme.com/fr/de-savinien-cyrano-cyrano-de-berger ac, www.editionsdelondres.com/Cyrano-de-Bergerac-Savinien