Querétaro/Bratislava 5. februára (TASR) - Konvent v Querétare prijal pred 100 rokmi, 5. februára 1917, ústavu Mexickej federácie (28 štátov), čím sa fakticky skončilo obdobie mexickej občianskej vojny. Ústava na svoju dobu obsahovala pokrokové pracovnoprávne ustanovenia, napríklad nerastné bohatstvo bolo zoštátnené, cirkev a štát striktne oddelené.

Mexický politický systém sa začal utvárať po roku 1821, keď krajina vyhlásila nezávislosť od Španielska. Nezávislosť znamenala výmenu vládnucej elity, k zmene hospodárstva a sociálnej štruktúry spoločnosti však nedošlo. Mexiko prešlo krátkym obdobím cisárstva a v roku 1824 sa stalo federatívnou republikou. Panoval však chaos, dochádzalo ku konfliktom vo vnútri štátu aj so zahraničím.

Sformovali sa dve hlavné politické skupiny – liberáli a konzervatívci. Spornými bodmi medzi nimi bolo postavenie cirkvi, vzťah medzi centrom moci a jednotlivými štátmi, ako aj forma štátu – republika alebo monarchia.

Narastajúce vnútropolitické problémy v zemi viedli v rokoch 1910-1917 k demokratickej revolúcii, ktorá vyvrcholila prijatím pokrokovej ústavy, ktorá po mnohých reformách platí dodnes.

Ústava sa dotkla viacerých tém – poľnohospodárstvo, postavenie robotníkov, postavenie zahraničného kapitálu a investícií v Mexiku atď. Ústava stanovila čiastočné prerozdelenie pôdy latifundistov v prospech malých roľníkov a vrátila pôdu občinám. Robotníkom garantovala osemhodinový pracovný čas, šesťdenný pracovný týždeň, minimálnu mzdu, rovnakú odmenu za rovnakú prácu, zakazovala detskú prácu, legalizovala odbory a zaviedla právo na štrajk, aj keď bolo obmedzené. Pôdu a nerastné bohatstvo prehlásila za národný majetok a zakázala ich nadobúdanie cudzincami. Došlo k oddeleniu štátu a cirkvi.