Bratislava 28. novembra (Teraz.sk) - Strana Švédski demokrati má korene v neonacistickom hnutí. Jej predstavitelia sú zvyknutí byť na predných stranách novín, nedávno boli obvinení z vyvolávania útokov na niekoľko azylových centier. Zatiaľ však nie sú zvyknutí na to, že sa postupne stávajú tretím najsilnejším politickým hnutím vo Švédsku.

Vyššiu popularitu získali v dôsledku migračnej krízy v Európe.

Práve vo Švédsku nájdeme viac žiadateľov o azyl na osobu ako v hociktorej inej krajine v Európe. Ide pritom o krajinu s počtom obyvateľov nižším ako 10 miliónov. Zmätení utečenci a migranti sa po vylodení na európskych brehoch Stredozemného mora uberajú hlavne smerom na sever. Predovšetkým v Nemecku a vo Švédsku hľadajú úkryt, prácu a štedré sociálne dávky a iné výhody.

Situácia je mimo kontroly

Reputácia Švédska pre prijímanie utečencov a žiadateľov o politický azyl sa začala formovať pred viacerými desaťročiami. Je známe, že počas vojny vo Vietname prijímalo amerických vojnových dezertérov.

Ale súčasná migračná vlna spôsobuje problémy aj v tejto krajine.

Dvadsiatnici Per Sefastsson a Jenny Ribsskog ako predstavitelia strednej vrstvy, frustrovaní z politiky hlavného politického prúdu vo Švédsku, prešli od stredopravého a stredoľavého politického spektra k podpore Švédskych demokratov.

V rozhovore s redaktorkou BBC tento uviedli, že z obavy z vzniknutej chaotickej situácie začali pracovať pre stranu Švédskych demokratov, aby spoločne zastavili imigráciu do krajiny.

Foto: TASR/AP

„Situácia tu je úplne mimo kontroly. Nemáme pre migrantov prácu, školy a bývanie. Vláda hovorí o tom, že ich umiestni na zimu do stanov. Je to znepokojujúce“ povedala Jenny.

Chcela by zaviesť dočasný zákaz na migráciu do Švédska, vrátane utečencov a žiadateľov o azyl. Per redaktorke povedal, že v minulosti bola čo i len diskusia o migrácii považovaná za rasistickú. „Teraz si viac a viac Švédov z každej spoločenskej vrstvy uvedomuje, že nie je prípustné vziať tak veľa ľudí v tak krátkom čase,“ povedal Per.

Záujem o švédske služby

Hromadná migrácia sa podľa Pera Sefastssona v súčasnosti dotýka životov všetkých Švédov. Vzrastá počet komunít na štýl geta a zároveň rastie tlak na sociálne rozmery štátu. Sociálne služby sú osobitne zaťažené vzrastajúcim počtom nezletilých ľudí prichádzajúcich bez sprievodu. Tých by tento rok podľa údajov vlády malo byť okolo 33 tisíc.

Mnohí z prichádzajúcich sú žiadatelia o azyl v pubertálnom veku , ale redaktor BBC získal informáciu, podľa ktorej v súčasnosti cestujú osamotene aj deti vo veku od sedem rokov. Ich rodiny sú si vedomé faktu, že ak ich neplnoleté získajú v štáte ubytovanie, podľa švédskych zákonov sa do krajiny môžu nasťahovať aj oni ako ich blízki rodinní príslušníci.

V stave zúfalstva sa švédska stredoľavá vláda rozhodla podporiť kontroverzný plán na prerozdelenie migrantov. Až 54 tisíc žiadateľov o azyl vo Švédsku by mohlo byť čoskoro rozdelených medzi ostatné členské štáty EÚ.
Minister spravodlivosti a migrácie Morgan Johansson v rozhovore s BBC povedal, že Európska komisia odsúhlasila prerozdelenie ľudí zo Švédska kvôli závažnosti situácie.

Zatiaľ čo Grécko a Taliansko predstavuje pre väčšinu utečencov a migrantov tranzitné krajiny, Švédsko je pre mnoho z nich konečná destinácia.

„Zvyšok Európy musí pomôcť,“ povedal Johansson. „Nemôžeme robiť rok čo rok viac ako ktorákoľvek iná krajina,“ dodal. „Nemôžeme jednoducho poslať ženy a deti naspäť do vojny, to by bolo nemorálne. Ale Veľká Británia musí pomôcť, Portugalsko musí pomôcť, Španielsko musí pomôcť. Štáty strednej a východnej Európy musia pomôcť,“ vyhlásil Johansson. „Nemôžete iba brať peniaze z EÚ. Musíte aj prijať zodpovednosť v ťažkých časoch,“ odkázal východnej časti Európy. Jeho frustrácia bola počas rozhovoru s redaktorkou BBC očividná.

Na jej otázku, či si myslí, že Európska únia zlyhala v riešení krízy dlho váhal, ale nakoniec trval na tom, že bez nej by nemohlo prísť k žiadnemu riešeniu.

Pomalý pokrok

Na summite EÚ a afrických krajín, ktorý sa konal 11. a 12. novembra na Malte bola dohodnutá finančná pomoc africkým štátom, aby došlo k zmierneniu migrácie z juhu. V decembri sa bude konať ďalší summit EÚ, opäť zameraný na riešenie súčasnej migračnej krízy.

Foto: TASR/AP

Dôraz by sa mal klásť na nesplnené sľuby. Aj keby sa európske štáty dohodli na rovnomernejšom rozdelení žiadateľov o azyl, na ponúknutí personálu na pomoc ochrany vonkajších hraníc EÚ a na plánoch poslať prikrývky a stany pre migrantov uviaznutých na Balkáne, podľa redaktorky BBC by boli, mierne povedané, aj tak pomalí v plnení svojich sľubov.

Napríklad: Iba o niečo viac ako 100 žiadateľov o azyl z dohodnutých 39 600 bolo doteraz úspešne presídlených z Talianska do iných štátov EÚ a len približne 30 z 66 400 z Grécka.

Vlaky s migrantmi prichádzajú do Švédska každý deň. Zatiaľ čo lídri EÚ sa hádajú o zodpovednosti, existuje obava, že mnohí migranti budú musieť stráviť chladnú švédsku zimu v stanoch.

Kritická úloha Angely Merkelovej v riešení migračnej krízy

V dôsledku krízy klesá popularita nemeckej kancelárky Angely Merkelovej doma a čiastočne aj jej autorita v Bruseli.

Rozhodnutie nemeckej kancelárky o kandidatúre v ďalších voľbách v roku 2017 bude podľa redaktora BBC Marka Mardella takmer určite „nadiktované“ výsledkom súčasnej krízy. Aj keď jej podpora klesá, je stále oveľa vyššia v porovnaní s lídrom sociálnych demokratov.

Foto: TASR/AP

Ako kancelárka zvládne riešenie krízy môže podľa redaktora ovplyvniť aj to, ako bude zapísaná do histórie a čo sa stane z EÚ a Európy ako celku.

Zdroje: bbc.com, bbc.com