Je nielen najprekladanejšou slovenskou poetkou v zahraničí, ale aj najplodnejšou súčasnou poetkou.
Autor TASR
Bratislava 14. júna (TASR) - Slovenská poetka a prekladateľka Mila Haugová, autorka mnohých básnických zbierok bude mať v stredu 14. júna 75 rokov.
Haugová patrí medzi výrazné talenty ženskej poézie. Jej verše sú zamyslením nad bolesťou, utrpením, neustálym hľadaním lásky. Inšpiruje sa osudmi žien, vzťahom ženy a muža, matky a dcéry. Je nielen najprekladanejšou slovenskou poetkou v zahraničí, ale aj najplodnejšou súčasnou poetkou. Od roku 1980 jej vyšlo viac ako 20 básnických kníh, ako napríklad Hrdzavá hlina, Premenlivý povrch, Možná neha, Praláska, Dáma s jednorožcom, Krídlatá žena, Atlas piesku, Biele rukopisy alebo Srna pozerajúca na Polárku.
V roku 2008 udelili Haugovej Cenu Klubu nezávislých spisovateľov za básnickú zbierku Miznutie anjelov. Prémiou Literárneho fondu za pôvodnú tvorbu ju ocenili v rokoch 2005, 2007 a 2009. Cenu Dominika Tatarku za rok 2013 jej udelili za dve knihy: básnickú zbierku Tvrdé drevo detstva a knihu rozhovorov Cetonia aurata.
Mila Haugová sa narodila 14. júna 1942 v maďarskej Budapešti. V detstve sa s rodičmi sťahovala na rozličné miesta Slovenska (Vráble, Nitra, Breziny, Zlaté Moravce, Levice). Jej otec bol v rokoch 1951–1953 uväznený z politických dôvodov. Absolvovala Vysokú školu poľnohospodársku (dnes Slovenská poľnohospodárska univerzita) v Nitre. Pôsobila ako agronómka a ako stredoškolská učiteľka. Po okupácii Československej socialistickej republiky (ČSSR) vojskami Varšavskej zmluvy v auguste 1968 emigrovala do Kanady, odtiaľ sa však po roku vrátila. Bola redaktorkou literárneho časopisu Romboid (1986–1996). V roku 1996 absolvovala študijný pobyt v Spojených štátoch amerických (USA).
Poézia Mily Haugovej prekročila hranice Slovenska. Jej básne boli preložené do viacerých svetových jazykov. O rozsiahly preklad jej veršov do francúzštiny sa postarala Sabine Bollacková. Kniha vyšla v roku 2001 parížskom vydavateľstve Caracteres pod názvom Gradiva.
Prekladaniu poézie svojich zahraničných kolegov sa venuje aj Haugová. Jeden z jej posledných prekladov je poézia amerického básnika Jamesa Wrighta, ktorá vyšla v roku 2016 pod názvom Červenokrídly drozd.
V roku 2013 vyšiel zborník Proglas, preklady a básnické interpretácie. Svoj príspevok v ňom poňala Haugová takmer ako básnický palimpsest. V auguste 2015 sa v košickom Dóme sv. Alžbety uskutočnil koncert diel avantgardného slovenského skladateľa Romana Bergera. Súčasťou koncertu bola prezentácia Haugovej tvorby, ktorá osobne predstavila aj nové texty venované životnému jubileu skladateľa Bergera.
Literárno-vedná monografia pod názvom Mila Haugová, ktorej autorkou bola Stanislava Chrobáková Repar, získala Cenu Obce spisovateľov Slovenska za najlepšiu knihu roku 2002.
Haugovej poéziu použila režisérka Katarína Kerekesová ako libreto k svojmu animovanému filmu Kamene (2012) a jej verše zhudobnila aj pesničkárka Zuzana Homolová.
Zdroj: http://www.litcentrum.sk
Haugová patrí medzi výrazné talenty ženskej poézie. Jej verše sú zamyslením nad bolesťou, utrpením, neustálym hľadaním lásky. Inšpiruje sa osudmi žien, vzťahom ženy a muža, matky a dcéry. Je nielen najprekladanejšou slovenskou poetkou v zahraničí, ale aj najplodnejšou súčasnou poetkou. Od roku 1980 jej vyšlo viac ako 20 básnických kníh, ako napríklad Hrdzavá hlina, Premenlivý povrch, Možná neha, Praláska, Dáma s jednorožcom, Krídlatá žena, Atlas piesku, Biele rukopisy alebo Srna pozerajúca na Polárku.
V roku 2008 udelili Haugovej Cenu Klubu nezávislých spisovateľov za básnickú zbierku Miznutie anjelov. Prémiou Literárneho fondu za pôvodnú tvorbu ju ocenili v rokoch 2005, 2007 a 2009. Cenu Dominika Tatarku za rok 2013 jej udelili za dve knihy: básnickú zbierku Tvrdé drevo detstva a knihu rozhovorov Cetonia aurata.
Mila Haugová sa narodila 14. júna 1942 v maďarskej Budapešti. V detstve sa s rodičmi sťahovala na rozličné miesta Slovenska (Vráble, Nitra, Breziny, Zlaté Moravce, Levice). Jej otec bol v rokoch 1951–1953 uväznený z politických dôvodov. Absolvovala Vysokú školu poľnohospodársku (dnes Slovenská poľnohospodárska univerzita) v Nitre. Pôsobila ako agronómka a ako stredoškolská učiteľka. Po okupácii Československej socialistickej republiky (ČSSR) vojskami Varšavskej zmluvy v auguste 1968 emigrovala do Kanady, odtiaľ sa však po roku vrátila. Bola redaktorkou literárneho časopisu Romboid (1986–1996). V roku 1996 absolvovala študijný pobyt v Spojených štátoch amerických (USA).
Poézia Mily Haugovej prekročila hranice Slovenska. Jej básne boli preložené do viacerých svetových jazykov. O rozsiahly preklad jej veršov do francúzštiny sa postarala Sabine Bollacková. Kniha vyšla v roku 2001 parížskom vydavateľstve Caracteres pod názvom Gradiva.
Prekladaniu poézie svojich zahraničných kolegov sa venuje aj Haugová. Jeden z jej posledných prekladov je poézia amerického básnika Jamesa Wrighta, ktorá vyšla v roku 2016 pod názvom Červenokrídly drozd.
V roku 2013 vyšiel zborník Proglas, preklady a básnické interpretácie. Svoj príspevok v ňom poňala Haugová takmer ako básnický palimpsest. V auguste 2015 sa v košickom Dóme sv. Alžbety uskutočnil koncert diel avantgardného slovenského skladateľa Romana Bergera. Súčasťou koncertu bola prezentácia Haugovej tvorby, ktorá osobne predstavila aj nové texty venované životnému jubileu skladateľa Bergera.
Literárno-vedná monografia pod názvom Mila Haugová, ktorej autorkou bola Stanislava Chrobáková Repar, získala Cenu Obce spisovateľov Slovenska za najlepšiu knihu roku 2002.
Haugovej poéziu použila režisérka Katarína Kerekesová ako libreto k svojmu animovanému filmu Kamene (2012) a jej verše zhudobnila aj pesničkárka Zuzana Homolová.
Zdroj: http://www.litcentrum.sk