Na snímke učiteľ, novinár, publicista, herec, moderátor, hudobný skladateľ, talkmaster, scenárista, humorista a satirik. Takýto zoznam uvádza na svojej internetovej stránke Milan Markovič. Mnohí si ho spájajú s hereckými začiatkami v Radošinskom naivnom divadle, ďalší so zábavnými reláciami Pod pyramídou v Slovenskom rozhlase a iní zasa s trefnou politickou satirou na televíznej obrazovke. V Bratislave 22. júla 2018.Foto: TASR
Milan Markovič je autorom a účinkujúcim v mnohých kabaretných a zájazdových programoch, napríklad MM Kabaret či Nevyzúvajte sa, prosím.
Bratislava 14. júla (TASR) – Ešte pred Novembrom ´89 zabával Milan Markovič publikum spolu s pozvanými hosťami "Pod pyramídou", ako sa nazývala jeho legendárna rozhlasová relácia. Rovnako sa diváckej obľube tešili jeho televízne "Večery Milana Markoviča". Stal sa priekopníkom politickej satiry či politického kabaretu a dnes takého populárneho žánru – talkshow. Je držiteľom mnohých slovenských i českých ocenení.
Učiteľ, publicista, herec, moderátor, humorista, ale tiež hudobný skladateľ Milan Markovič sa v piatok 14. júla dožíva 80 rokov.
Milan Markovič sa narodil 14. júla 1943 v Bratislave, rodina sa však viackrát sťahovala, aby sa napokon v roku 1948 znovu vrátila do hlavného mesta. S detstvom Milana Markoviča sa spájajú predovšetkým bratislavské Kramáre.
V rokoch 1960 - 1964 študoval na Pedagogickej fakulte v Trnave. Ako čerstvý absolvent nastúpil ako učiteľ v Gajaroch, kam však musel z Bratislavy denne dochádzať. To bol aj dôvod, pre ktorý prestúpil do Bratislavy, kde pôsobil do roku 1968 ako učiteľ slovenského a ruského jazyka.
Na záver európskeho festivalu Kremnické gagy 2013 Akadémia humoru udelila ocenenia Zlatý gunár a Trafená hus 1. septembra 2013 v Kremnici. Na snímke držitelia ocenenia za celoživotné dielo sprava Milan Markovič, humorista Milan Lechan, hudobník Peter Lipa a Fedor Vico - prebral cenu za zosnulého českého karikaturistu Vladimíra Jiránka.Foto: TASR/Michal Svítok
V pamätnom roku 1968 sa stal redaktorom Učiteľských novín. V redakcii sa zoznámil so svojím neskorším hereckým a autorským kolegom Stanislavom Štepkom. Spoločne založili Radošinské naivné divadlo (RND) a Milan Markovič zložil hudbu azda k najznámejšej hre tohto súboru – Jáááánošíííík.
Neskôr bola k hre pripísaná aj postava Uhorčíka, ktorou sa Milan Markovič uviedol ako herec s výrazným komediálnym a imitátorským talentom. Predstavenie sa reprízovalo 487-krát. Markovič hral takisto v inscenáciách Človečina, Nebo, peklo, raj a v ďalších. V radoch "Radošincov" pôsobil až do roku 1987.
V rokoch 1969 - 1974 vyštudoval Milan Markovič žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V roku 1976 sa stal jeho pôsobiskom Slovenský rozhlas. So Stanom Štepkom a Petrom Guldanom začali pripravovať zábavnú reláciu Variácie (alebo zábavné ohýbanie slov na nedeľné predpoludnie). Až neskôr si Markovič trúfol relácie aj moderovať.
Keď sa v roku 1987 Variácie rozdelili na štyri samostatné nedeľné zábavníky, ktoré sa cyklicky striedali, stala sa jedným z nich relácia Pod pyramídou. "Raz do mesiaca – vždy od 10.35 do 12.00 priam preľudnené štúdio 5 privítalo Milana Markoviča a Petra Breinera (za klavírom istý čas sedeli aj Ivan Mizera a Jaroslav Filip) a variabilný počet hostí," uviedol Markovič na svojej webovej stránke. Relácia bola podľa jeho slov prvou rozhlasovou talk-show na Slovensku so silnou príchuťou politického kabaretu.
Jej redaktorkou bola Elena Vacvalová a hosťami Milana Markoviča boli napríklad Ladislav Chudík, Milan Lasica, spevák Karel Černoch, Bolek Polívka, Zdeněk Svěrák, Petr Dvorský, no po revolúcii sem zavítal napríklad aj Václav Havel či Vladimír Mečiar. Peter Breiner sa tu navyše predstavil nielen ako hudobník, ale aj pohotový glosátor. Relácia pre svoju otvorenosť a odvážnosť narážala na nesúhlas komunistických funkcionárov. Vysielala sa do roku 1991, Milan Markovič sa však k spolupráci s rozhlasom vrátil aj v ďalších rokoch.
Dvaja hlavní protagonisti nedeľnej zábavnej relácie Pod pyramídou Milan Markovič a Václav Havel /vpravo/, 15.11.1991Foto: TASR
Čaro rozhovorov, vtipného glosovania politických peripetií a neopakovateľnú atmosféru živých prenosov sa tvorcom podarilo preniesť aj na televízne obrazovky. Večery Milana Markoviča, ktoré sa prenášali zo Štúdia S, uvádzala Slovenská televízia v rokoch 1993 až 1995.
"Najhorší je pocit, že čokoľvek poviete, alebo sa pomýlite, nedá sa už viac vziať naspäť, ani opraviť. Spieval som pesničky, ktoré boli čerstvo napísané, aby boli aktuálne – mohol som sa ich učiť najviac tri alebo štyri dni. A teraz si predstavte, že práve spievate prvú slohu a neviete, či si spomeniete na druhú. A nakoniec si aj spomeniete, ale asi tak dve sekundy pred jej začiatkom! A pritom všetkom máte 'debilný' úsmev na tvári," zaspomínal si Milan Markovič pred časom v rozhovore pre TASR.
Televízia v období druhej Mečiarovej vlády zastavila viacero satirických relácií, medzi nimi aj Markovičovu talkshow napriek tomu, že mala vysokú sledovanosť. V ďalších troch rokoch ju vysielala Česká televízia pod názvom Na šikmej ploche. Po roku 1998 sa politický kabaret vrátil do TV Markíza a v roku 2003 opäť do STV.
Milan Markovič je autorom a účinkujúcim v mnohých kabaretných a zájazdových programoch, napríklad MM Kabaret či Nevyzúvajte sa, prosím.
S manželkou Martou má dcéru Miroslavu a syna Miroslava. Dcéra Miroslava (Mia) napísala o svojom otcovi knihu (Bola) som pri tom alebo Kto je vlastne Milan Markovič. V roku 2011 vyšla kniha Markovičových fejtónov s názvom Kto sa bojí, nech nečíta a v roku 2022 kniha rozhovorov nazvaná Milan Markovič - Zblízka.
