Bratislava 22. septembra (TASR) - Je držiteľom 53 svetových rekordov. Z nich si najviac cení tri certifikáty z Guinnessovej knihy rekordov - Guinness World Records (GWR) a sedem zápisov v tejto vrcholnej publikácii svetových kurióznych výkonov. Ich priaznivci ho poznajú ako "chlapa s tromi guľami".

Je jediný na svete, kto žongluje s ťažkými železnými guľami, najnovšie aj s oveľa väčšími bowlingovými. V exkluzívnom rozhovore pre TASR zdôvodňuje, aký je medzi nimi rozdiel, prečo má mužská vrhačská guľa 7,25 kg, ako sa dostať do GWR i to, že v televíznej Talentmánii po zranení motorovou pílou ihneď po zašití rany súťažil v priamom prenose.

Prezradí tiež, kedy ako maratónec zistil, že má "zakódovaný" dar robiť unikátne silové žonglovanie, ktoré sa stalo jeho životným štýlom. Ako prvý človek na svete vyžongloval s tromi kilovými medicinbalmi 45-poschodový mrakodrap Evansview v New Yorku (2004).

Na rôznych exhibičných podujatiach i festivaloch Impossibility Challenger Games, kde vraj chodia "absolútni blázni" z celého sveta, divákov udivuje suverénnym pohadzovaním si nielen loptičiek a malého ovocia, ale aj melónov, sekier, či spomínaných, oveľa ťažších predmetov.

Jeho snom je žonglovať so zlatými guľami a stoličkami, no o to zatiaľ nie je záujem. Bratislavčan s mimoriadnymi a nevysvetliteľnými schopnosťami "medzi nebom a zemou", ktorého obdivuje svet kuriozít, je 53-ročný Milan Roskopf.

-Odkedy žonglujete?-
Mal som deväť rokov a tri mesiace, keď som zistil, že viem žonglovať. Chorý som ležal v posteli, chytil som do rúk staniolové guličky z čokolády a začal som si ich pohadzovať. Potom som sa tomu veľmi nevenoval. Až po návrate z vojenčiny som aktívne behával, aj som si spomenul na žonglovanie a začal ho trochu aktívnejšie skúšať, od roku 1993 už aj so železnými guľami.

-Čo bol ten rozhodujúci podnet?-
Rád behávam dlhé trate. Napríklad na trati Devín – Bratislava mám od roku 1983 zabehnutých všetkých 30 ročníkov. Tohto roku som tam bol možno poslednýkrát, pretože ma sklamala jeho organizácia. Oni naraz pustia päťtisícový dav a v tej úzkej ulici Devínom je aj mne, čo pomaly behám, nepríjemne, ako sa cez ňu sunieme. Ale k tomu podnetu. Po Turčianskom maratóne slobody v roku 1993 som sa dostal do nejakého zvláštneho stavu, akoby som prežil klinickú smrť. Tomuto stavu pripisujem, že odvtedy som začal skúšať ťažké žonglovanie, ktoré sa mi veľmi dobre darilo. Postupne som zvyšoval váhy troch potrebných gúľ od jedného až po 10 kg, čo som zvládol v roku 2006. Teda za 13 rokov som sa dopracoval k najťažšej váhe, ktorú som doteraz zvládol. Mimochodom stále ako jediný na svete.

-Prečo padlo rozhodnutie práve po tom maratóne?-
To bol môj 19. maratón, navyše ťažký, a mne sa ho podarilo veľmi dobre zabehnúť. Skončil som v absolútnom poradí nejaký 23. z vyše sto bežcov. Dovtedy som vždy behal slabšie a vtedy sa vo mne niečo zlomilo. Keď som dobehol do cieľa, vôbec som o sebe nevedel. Urobil som si osobák časom 3:19:01 hodiny, ktorý som dodnes neprekonal, a to mám zabehnutých 33 maratónov. Bol to čas mojich snov. Ja som dal do toho takú vôľu, že som na to snáď ani nemal, vyhecoval som sa, kamarát Ľubo Kovalčík ma ťahal. Vtedy som sa dostal za nejakú kritickú hranicu, bežal som nad svoje schopnosti, to som ani nebol ja, prekonal som sám seba. Bolo to niečo viac ako spokojnosť. Pocítil som, že sa niečo vo mne udialo, bola to nejaká sila medzi nebom a zemou, neviem to vysvetliť. Niekoľko dní po tom maratóne som začal experimentovať so železnými guľami, akoby som dostal túto schopnosť. Dovtedy som sa nad tým vôbec nezamýšľal, ani mi to nikto nenavrhol, ani som nikde nevidel pokope gule, že by ma inšpirovali, navyše nikto predtým to nerobil. Bolo to zvláštne vnuknutie - skúsiť niečo nové.

-V Československu bol vtedy čas pod 3:20 hodiny oficiálny limit na získanie tretej výkonnostnej triedy v maratóne. Preto tá spokojnosť?-
To som nevedel. Ale ja som si od prvého maratónu dal za cieľ zabehnúť pod túto hranicu, aby som si mohol povedať, že som široko ďaleko jediný, kto má výšku nad 200 cm a výkon pod 200 minút, čo je dodnes pravda. To je nepísaný zákon, že vtedy si dobrý maratónec, keď zabehneš maratón za menej minút, ako máš výšku v centimetroch. Napríklad, kto meria 180 cm, má tú hranicu 180 minút, čiže tri hodiny. To je slušný čas pre obyčajného amatérskeho bežca. No pre nás, vyše dvojmetrových, je výška, a tým aj väčšia váha, hendikepom. Tie centimetre sú akoby na príťaž. Hovorí sa, že každý centimeter nad dva metre znamená o minútu horší čas. Preto vysokí nie sú špičkoví maratónci, tí bývajú malí, okolo 170 cm.

-Behali ste maratón so žonglovaním?-
Maratón nie, ale s loptičkami mám odbehnutý Dunajský polmaratón Bratislava – Hainburg v slušnom čase 1:51 hod. Čo ma teší, že počas 21,1 km behu mi na celej trati nespadla ani jedna loptička. V tejto disciplíne sa eviduje svetový rekord nejakého Japonca s oveľa lepším časom, ale padali mu loptičky.

Foto: TASR/AP

-Kovové gule nemajú v obchode. Odkiaľ boli prvé?-
Keď som dostal vnuknutie žonglovať v nimi, nastal problém s ich zháňaním. Kilové sa nevyrábajú, tak som si dal odliať z bronzu v bratislavskej zlievarni. Dvoj a trojkilové sú žiacke na telocvik, tie som si pozháňal po školách. So 4 kg vrhajú ženy, s 5 kg juniori a so 7,25 kg muži – to sú tiež bežné, ktoré sa dajú zohnať. Horšie to bolo s 10-kilovými, ktoré na Slovensku nevedel nikto vyrobiť. Tie mi dodali z Poľska v roku 2005, čo mi pomohla zabezpečiť jedna česká agentúra . Tie najťažšie atletické gule sú vlastne delové. Vojaci, keď sa nudili, začali ich hádzať a tak vznikol vrh touto guľou. Tá hmotnosť 7,25 kg je 16 libier. V týchto mierach bývajú medzinárodne značené gule, preto sa tak aj vedú rekordy.

-Ešte beháte maratóny?-
Na ne som chodil do roku 2000, potom som začal experimentovať s ultramaratónmi. Tie behám pre radosť, 50 km behov mám asi 20. To sú také šesťhodinovky, netrápim sa na nich, bežím v pohode. Absolvoval som aj nejaké stokilometrové trasy, ale tam striedam beh s chôdzou. Je to dobrá skúsenosť, pretože nejdem na doraz, kalkulujem so silami. Som rekreačný smrteľník a v cieli chcem mať čo najlepší pocit.

-Keď ste začali žonglovať s guľami, chceli ste sa dostať do Guinnessovej knihy rekordov?-
To nebol priamy zámer, to sa vyvinulo zo situácie. Videl som, že sa mi darí a od roku 1996 som začal chodiť na medzinárodný festival rekordov a kuriozít do moravského Pelhřimova. Bolo to blízko a veľmi atraktívne podujatie. Tam som sa dozvedel, že v Mníchove organizujú podobný svetový festival Impossibility Challenger Games. Na ňom som v roku 2002 získal prvý zápis do GWR za žonglovanie tromi 7,25 kg guľami v čase 52,05 sekundy, lebo sa zistilo, že s takým náčiním to nerobil nikto na svete. O dva roky neskôr mi tam zaevidovali druhý zápis za výkon 40,44 sekundy s 8,62 kg (19 libier) guľami. Certifikát za tretí zápis mi z Londýna poslali tohto roku koncom mája za žonglovanie s bowlingovými guľami 3x12 libier (celková hmotnosť 16,3 kg) 28,65 sekundy, ktoré som dosiahol vlani v novembri v Prahe. Som prvý Slovák v histórii, ktorý má tzv. Guinnessov hattrick.

-A čo zápis v americkej knihe rekordov?-
Tým som bol veľmi prekvapený. Nielen zápisom, ale aj knihou, ktorú mi poslali Slováci z USA. Má názov Believe It or Not!, čiže Verte neverte. Vraj je to tam veľmi populárna kniha, ktorá úspešne konkuruje GWR. Urobili mi veľkú propagáciu a tým aj Slovensku. Na celej strane 137 je moja veľká fotka pod nápisom Fantastický rekord, kde spomínajú moje žonglovanie s guľami 3x10 kg. Cením si to o to viac, že Američania sú veľkí nacionalisti, dávajú tam viac svojich a veľmi starostlivo vyberajú, čo uverejnia. Dokonca to zaradili ako rekord, ktorý nebude nikdy prekonaný. Podobne je zaradený prežitý 10 km pád Juhoslovanky z havarovaného lietadla, či Angličan, ktorý za deň zjedol normálny kovový bicykel. Mimochodom, žonglovať s 10 kg guľami skúšali najväčší siláci, s ktorými sa stretávam na festivaloch kuriozít, a nedokážu to. Aj keď oni behajú so sto kg guľami na pleci a majú trojnásobne väčšie bicepsy ako ja, nejde im to. Pritom s pomarančmi vedia žonglovať. Tá váha 10 kg nie je pre nich veľká, ale chýba im ten grif - roztočiť tri gule. Tam musí byť určitá frekvencia, to sa nedá zastaviť, pretože guľa padne. Ja mám na to asi zakódovanú nejakú špecifickú danosť zhora, čo si vôbec neviem vysvetliť.

-Koľko zápisov máte v GWR?-
Podstatný je certifikát, ktorý sa získava za úvodný rekord, aký ešte nebol evidovaný. Zápisy sa môžu opakovať za ich vylepšenie. Celkove mám sedem zápisov v troch disciplínach. Ale svetové rekordy môžu uznávať aj niektoré organizátorské agentúry takýchto kurióznych festivalov. Ja mám celkovo 53 svetových rekordov v žonglovaní s rôzne ťažkými kovovými guľami, v behu, žonglovaní dolu hlavou či s bowlingovými guľami. No certifikát z GWR je najvyššie ocenenie, čerešnička na torte.

-Aký je postup na jeho získanie?-
Na internetovej stránke GWR je asi 20 stranové tlačivo, strašne zložité a byrokraticky náročné. Pri jeho vyplňovaní mi niekto musel pomáhať, lebo ja po anglicky neviem. Veľmi mi pomáha, keď to organizátori rekordných festivalov pošlú do centrály GWR. Tak som sa v novembri dohodol s Pražákmi, ktorým som doniesol tlačivo a povedal som im, že ak ho vyplnia, urobím u nich rekord. Aj sa tak stalo. Oni môj bowlingový výkon zaznamenali dvoma kamerami z rôznych uhlov a nezostrihané videá zaslali. To je podmienka, aby bol presvedčivý dôkaz a žiaden trik. V júni som z GWR dostal certifikát.

-Prečo ho poslali tak neskoro?-
Komisia, ktorá to posudzuje, má právo veta. Oni vedia, čo môžu uznať a čo nie. Pri ustanovujúcich rekordoch sa musí čakať 60 dní, či ho ihneď niekto neprekoná. Ak áno, potom to nie je pre nich až také výnimočné. O nových rekordoch sa píše na internete aj inde, a aby sa nestalo, že o pár dní ho niekto vylepší. Ja som mal to šťastie, že ich moje rekordy zaujali aj preto, že nikto iný na svete to nerobí. Stalo sa, že vedľa môjho zápisu v tejto knihe som videl, ako nejaký típek z Austrálie žongluje zavesený pomocou hákov dolu hlavou. To ma inšpirovalo a povedal som si, že to skúsim. Ja som bol bagančami prilepený na doske vo výške prvého poschodia. To bolo náročnejšie aj psychicky, lebo som mal obavu, že sa mi topánky vyzujú. Veď v nich visela váha sto kg. Žongloval som s loptičkami a časom jedna minúta šesť desatín sekundy som prekonal jeho svetový rekord 56 sekúnd z GWR. Bol som prvý na svete s časom tesne nad jednu minútu a vytvoril som to v Česku v roku 2009 na krste Guinnessovej knihy rekordov. Oni mi tam dali certifikát o svetovom rekorde a do Londýna som tento výkon nezasielal, pretože v tejto disciplíne sa rýchlo prekonávali rekordy. Teraz je to už dokonca nejakých deväť minút. Tomu sa venujú špecialisti a ja to netrénujem, už ma to neláka.

-S čím všetkým ste už žonglovali?-
Najčastejšie s rôznymi guľami, melónmi, ale aj sklenenými a plastovými fľašami naplnenými vodou. Tiež s motorovými pílami a sekerami, ale to sa nehodí všade a už to netrénujem, ale mám to v prípade záujmu v repertoári. Teraz sa intenzívnejšie venujem bowlingovým guliam. Tie sú oveľa väčšie a pre divákov atraktívnejšie, aj pre fotografovanie či kamerový záznam.

-Líši sa žonglovanie s bowlingovými guľami?-
Je to náročnejšie a veľmi rozdielne v technike. Pri malých guliach nehrozí, že sa zrazia. Pri veľkých sa ten priestor zužuje a musí sa žonglovať naširoko. Treba inakšie hýbať rukami, sú zapojené iné svaly. V tomto prípade tiež som tiež začal s ľahšími váhami, od 9-librových cez 10, 12, najťažšie sú 16-librové, ktoré, podobne ako mužské vrhačské gule, majú 7,25 kg.

-Aké predmety vás ešte lákajú?-
Ja by som chcel experimentovať so zlatými guľami. Napísal som rôznym zlatníckym firmám, niektoré mi odpovedali, že by to bolo drahé. Ja však nechcem zlato, to by im ostalo. Zo zlatých tehál možno odliať gule, ktoré potom opäť môžu zmeniť na tehly, to nie je technický problém. V rámci propagácie zlata by som urobil šou, aj prekonal môj svetový rekord s 10 kg guľami. Mohol by som dokonca žonglovať aj s ťažšími, pretože zlaté majú menší objem ako železné a s menšími sa jednoduchšie žongluje. Tiež ma láka žonglovať so stoličkami. Aj túto ponuku som zaslal firmám, ktoré ich vyrábajú. Neodpovedali mi, asi si mysleli, že som blázon. Zatiaľ to netrénujem, pretože v panelákovom byte sa to nedá, ale viem, že by som dokázal pohadzovať si aj tri stoličky.

-Nie je nebezpečné žonglovať s motorovými pílami?-
To som tiež našiel v knihe rekordov, že také niečo evidujú. Chcel som prekonať rekord 86, ale nepodarilo sa. Tam sa nemeria čas, ale počítajú nadhody, ja som ich dosiahol 65. Ten rekordér ma inú techniku, videl som to na videu, a ja ju neovládam. Takáto šou býva efektná pre divákov. Na začiatku sa rozreže nejaké polienko, aby bolo vidieť funkčnosť píly i ostrosť zubov. Potom sa pohadzujú tri píly, ktoré vrčia, ale nemajú zapnutú reťaz, aby pri páde neskákala a nespôsobila zranenie nohy. Ale aj tak je to náročné, lebo vrčiaci motor spôsobuje chvenie píly a nie je to ako pohadzovať kužele.

-Jazva na pravej ruke je z televíznej Talentmánie z roku 2010?-
V tej súťaži som nechcel robiť nejaký rekord, len ukázať, s čím sa dá žonglovať. Na generálke mi padla píla na ruku a jej zuby porezali kožu. To mi ihneď v nemocnici zašili a večer som vystupoval v priamom prenose.

-Aký máte najbližší vážnejší plán?-
Chcem na októbrovom festivale Impossibility Challenger Games v Budapešti získať štvrtý certifikát GWR.