Bratislava 18. marca (TASR) – Miloš Frýba sa stal ikonou niekdajšej Československej televízie (ČST). Presadil sa ako televízny hlásateľ v profesii, v ktorej dominovali ženy, imponoval uhladeným výzorom a kultivovaným hlasovým prejavom. Mimo televíznej kamery bol však zábavný a obľúbený, prejavoval zmysel pre recesiu. Jeho profesia po roku 2000 z obrazoviek úplne vymizla a on sa medzitým stal televíznym fenoménom i obľúbencom pražskej alternatívnej kultúry.

"Jeho kamenný výraz tváre, hlboký, upokojujúci hlas, starostlivo učesaná cestička, stále rovnaké tesné sako a ustavičná prítomnosť na obrazovke zosobňovali nemennosť a zatuhnutosť svojej doby. Zároveň však z nej Frýba vybočoval stelesnením čohosi starosvetsky džentlmenského," konštatujú autori podcastu Českej televízie s názvom Místo činu: Kavčí hory.

Miloš Frýba sa narodil pred 80 rokmi (18. marca 1945) v mestečku Libáň. Od detstva bol nadšený divadelný ochotník. Vyučil sa za elektromechanika, potom vyštudoval gymnázium. Po základnej vojenskej službe vo svojich 23 rokoch nastúpil v Československej televízii ako elektrikár a tvorca svetelných efektov. V roku 1969 mu núkali prácu hlásateľa v spravodajstve, rodičia s tým však nesúhlasili, nechceli, aby nastúpil na miesto zamestnancov ČST, ktorých vyhadzovali z politických dôvodov po sovietskej invázii 1968.

"Na začiatku hlásateľskú pozíciu najskôr zastávali herci – až časom sa začali robiť konkurzy a vyberali sa hlásateľky. Neskôr pribudli aj muži a Miloš Frýba bol prvý," spomínal v podcaste kolega a kamarát Saša Hemala. Frýba v roku 1970 nastúpil ako prvý hlásateľ novovzniknutého druhého programu, od roku 1972 potom uvádzal relácie na oboch programoch. Spočiatku sa bránil politickej angažovanosti, za čo ho nadriadení kritizovali. Napokon v roku 1982 do komunistickej strany vstúpil.

"Na obrazovke mal kamennú tvár, bol veľmi vážny, málokedy sa usmial, mal hlboko posadený hlas, ale ináč bol vtipkár a rád si z nás robil žarty," spomína kolegyňa Marie Retková. Hemalovi napríklad zašil rukávy na saku tesne pred vysielaním. Počas tropických horúčav si Frýba namočil nohy do lavóra s vodou netušiac, že ho kamera zaberie aj s týmto "detailom".

Stal sa moderátorom zábavných programov, uvádzal plesy, slávnosti, bol konferenciérom Orchestra Václava Hybša. Objavil sa aj ako herec v niekoľkých filmoch. Okrem iného napríklad aj v recesistickej hororovej poviedke Štědrý večer paní Hůlové z 1991. V príbehu, kde osamelú starú ženu na Vianoce sprevádza deprimujúci program socialistickej televízie, stvárnil Frýba sám seba.

V roku 1990 Miloš Frýba zmizol z televíznych obrazoviek a až do roku 2008 pracoval v ČST a neskôr v ČT ako režisér denného vysielania. Ešte pred odchodom do dôchodku utrpel mozgovú mŕtvicu a na následky vážnych zdravotných problémov zomrel 30. decembra 2010.

V staničnej krčme v pražských Dejviciach je interiér vyzdobený jeho portrétmi, ale pôvod tejto recesie dnes už nie je známy – siaha pred November ´89. Od roku 1990 sa tu na Silvestra pravidelne oslavuje "Frýbestr" a v posledných rokoch dokonca aj "Frýborozeniny" datované práve k nedožitému výročiu narodenia nezabudnuteľného televízneho hlásateľa.

Podľa podcastu ČT pankáči kedysi prijali Miloša Frýbu ako modlu a ako správneho suchára, no niektorými svojimi vlastnosťami im bol bližší, ako možno tušili.