Šimurka bol vedúcou osobnosťou, ktorá stála pri budovaní hasičstva v Koši.
Autor TASR
Koš 15. septembra (TASR) - Dlhoročný veliteľ dobrovoľných hasičov z Koša v okrese Prievidza Miroslav Šimurka bol osobnosťou nielen pre svojich kolegov, ale i ďalších ľudí, ktorí ho poznali. Aj keď mal v občianskom preukaze zapísané meno Miroslav, nikto mu nepovedal inak ako Milan. Milana dodnes pripomína i striekačka s jeho podobizňou, tú dostal čestný predseda hasičov v Koši Pavel Daumer ako darček.
"Milan bol riadnym hasičom, v Koši sme ho medzi dobrovoľnými hasičmi brali nielen ako vodcu, ale aj ako otca. Vzbudzoval v nás úctu, bol však kamarátsky a vždy sme v ňom našli oporu. Bol automechanik, keď sme ako mladší chlapci mali autá, išli sme za ním a vždy nám to pomohol opraviť a zároveň nás lanáril do hasičstva. Vedel si nás vždy získať," spomenul Daumer.
Šimurka bol vedúcou osobnosťou, ktorá stála pri budovaní hasičstva v Koši. "Pri zásahoch bol v pohode, mal vždy chladnú hlavu, držal nás v línii, viedol nás. Vedel ako na to. Preto sme ho mali radi nielen my, ale bol obľúbeným aj v okolitých dobrovoľných hasičských zboroch (DHZ)," ozrejmil čestný predseda.
Šimurkovi nepovedal nikto nejako inak ako Milan. "Meno Milan mu prischlo tuším v Koši na družstve. Keď ma zobrali za člena, bol koniec roka a bolo potrebné spraviť výročnú schôdzu. Dostal som krásnu pozvánku a na nej bolo, že pozýva ťa predseda Miroslav Šimurka. Hovorím si, že to nie je možné, veď on nie je Miroslav. Tak som išiel za kolegom tajomníkom, že je to na pozvánke zle napísané a on mi to vysvetlil," priblížil Daumer.
Príhod s bývalým veliteľom košských hasičov je podľa neho veľa. "Bol veľmi flegmatický človek. Mal veľmi vypracované prsty, horeli mu, on sa smial a išli sme ďalej. Mal tak opracovanú kožu, že sa mu nič nedialo. Aj fajčil. Keď sa pri robote chlapi rozprávali, nikto nemal zapaľovač, bola však rozkúrená vyhňa, tak chytil uhlík z nej a odpálil si. Všetci sme sa pozerali, že to nie je možné, keď drží žeravý uhlík v ruke. On sa len pousmial a povedal: "Keď chceš fajčiť,..." zaspomínal si.
Meno po Milanovi nesie i mašina, ktorú dostal do daru od dobrovoľných hasičov Daumer k narodeninám. "Milan je mašina PS-8 a je veľmi upravená a zrenovovaná, kedysi mu aj patrila. Moji kamaráti sa rozhodli, že mi ju na narodeniny zrepasujú a dajú ako darček. Mašina je ako cukrík, používame ju aj na výročných schôdzach. Na nádrži je namaľovaná Milanova tvár. Je to ako emblém všetkého, že je náš človek a patrí sem," dodal.
Šimurku si pripomínajú v Koši i memoriálom.
"Milan bol riadnym hasičom, v Koši sme ho medzi dobrovoľnými hasičmi brali nielen ako vodcu, ale aj ako otca. Vzbudzoval v nás úctu, bol však kamarátsky a vždy sme v ňom našli oporu. Bol automechanik, keď sme ako mladší chlapci mali autá, išli sme za ním a vždy nám to pomohol opraviť a zároveň nás lanáril do hasičstva. Vedel si nás vždy získať," spomenul Daumer.
Šimurka bol vedúcou osobnosťou, ktorá stála pri budovaní hasičstva v Koši. "Pri zásahoch bol v pohode, mal vždy chladnú hlavu, držal nás v línii, viedol nás. Vedel ako na to. Preto sme ho mali radi nielen my, ale bol obľúbeným aj v okolitých dobrovoľných hasičských zboroch (DHZ)," ozrejmil čestný predseda.
Šimurkovi nepovedal nikto nejako inak ako Milan. "Meno Milan mu prischlo tuším v Koši na družstve. Keď ma zobrali za člena, bol koniec roka a bolo potrebné spraviť výročnú schôdzu. Dostal som krásnu pozvánku a na nej bolo, že pozýva ťa predseda Miroslav Šimurka. Hovorím si, že to nie je možné, veď on nie je Miroslav. Tak som išiel za kolegom tajomníkom, že je to na pozvánke zle napísané a on mi to vysvetlil," priblížil Daumer.
Príhod s bývalým veliteľom košských hasičov je podľa neho veľa. "Bol veľmi flegmatický človek. Mal veľmi vypracované prsty, horeli mu, on sa smial a išli sme ďalej. Mal tak opracovanú kožu, že sa mu nič nedialo. Aj fajčil. Keď sa pri robote chlapi rozprávali, nikto nemal zapaľovač, bola však rozkúrená vyhňa, tak chytil uhlík z nej a odpálil si. Všetci sme sa pozerali, že to nie je možné, keď drží žeravý uhlík v ruke. On sa len pousmial a povedal: "Keď chceš fajčiť,..." zaspomínal si.
Meno po Milanovi nesie i mašina, ktorú dostal do daru od dobrovoľných hasičov Daumer k narodeninám. "Milan je mašina PS-8 a je veľmi upravená a zrenovovaná, kedysi mu aj patrila. Moji kamaráti sa rozhodli, že mi ju na narodeniny zrepasujú a dajú ako darček. Mašina je ako cukrík, používame ju aj na výročných schôdzach. Na nádrži je namaľovaná Milanova tvár. Je to ako emblém všetkého, že je náš človek a patrí sem," dodal.
Šimurku si pripomínajú v Koši i memoriálom.