Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Trojtýždenná misia sa uskutočnila v polovici januára tohto roka na Marťanskej púštnej výskumnej stanici v americkom Utahu.
Autor TASR/Tablet.TV
Bratislava 15. februára (TASR) – Výskum kolostra či beta granulátu, experiment pestovania špenátu, geologické štúdie povrchu simulovanej červenej planéty alebo 3D tlač tehál s použití simulovanej marťanskej pôdy. To je len časť výskumných, technických a vzdelávacích projektov prinesených aj zo Slovenska, ktoré sa realizovali v rámci nedávnej simulovanej misie na Mars pod vedením slovenskej vedkyne Michaely Musilovej.
Trojtýždenná misia sa uskutočnila v polovici januára tohto roka na Marťanskej púštnej výskumnej stanici (MDRS - Mars Desert Research Station) v americkom Utahu. Za kapitánku päťčlennej posádky bola vybratá práve spomínaná Slovenka, ktorá šéfovala geológovi z Izraela, inžinierovi z Francúzska, vedkyni a umelkyni z Írska a astrobiológovi z Austrálie.
"Bola to celkom úspešná misia," zhodnotila Musilová na dnešnej tlačovej besede v Bratislave. V simulovaných marťanských podmienkach sa napr. testovali rôzne produkty na povzbudenie imunity a ich trvanlivosť. "Nosila som ich do terénu a museli prežiť aj mínusové teploty," hovorí vedkyňa s tým, že po spätnom privezení na Slovensko sú tieto plodiny podrobované rôznym biochemických analýzam, aby sa zistilo, čo sa s nimi stalo počas misie.
S plodinami súvisel podľa Musilovej aj ďalší experiment, a to pestovanie špenátu v "marťanských" podmienkach, pod lampou a na špeciálnych poličkách, vedci zaznamenali jeho rýchlejší rast. Časť špenátu aj po misii zostala na simulovanom "Marse", kde sa o neho v simulovanej marťanskej pôde starajú ďalšie posádky misií. Tretím projektom z tejto oblasti bola štúdia pestovania rôznych plodín v skleníku v spolupráci s Mendelovou a Masarykovou univerzitou v Brne.
Nie všetky projekty ale súviseli s jedlom a plodinami. V rámci geologických štúdií sa napr. odoberali vzorky a kamene z povrchu simulovanej planéty, ktoré sú momentálne na analýze v inštitúte v Izraeli. V rámci 3D tlače tehál aj s použitím simulovanej marťanskej pôdy bolo úlohou vymyslieť multifunkčné tehly tak, aby sa z nich dalo aj stavať, aby chránili pred budúcim žiarením na Marse, aby mali izolačnú vrstvu a aby sa mala tiež kde skladovať voda. "Marsonauti" si však podľa Musilovej prešli aj rôznymi psychologickými štúdiami, kde sa stretli s množstvom problémov, či už simulovanými, alebo nepredvídanými. Vedci si museli napr. poradiť s pokazeným potrubím, toaletou či kúrením. Neskôr prišla snehová búrka, ktorá zakryla solárne panely, takže posádka mala obmedzený prístup k elektrine. Veterná smršť zasa poškodila okrem iného časť skleníka a prívod vody, takže členovia posádky mali k dispozícii len tretinové množstvo vody.
Stanicu MDRS postavila nezisková spoločnosť Mars Society v roku 2001 vo vysokých nadmorských výškach studenej púšte amerického Utahu. Pokiaľ ide o prírodné podmienky, geologické útvary či extrémne organizmy, je to údajne jedno z najpodobnejších miest Marsu na Zemi. Stanica je vybudovaná ako príprava na náročnosť a prekážky, ktoré môžu čakať ľudí na živote na červenej planéte. Stanica sa skladá zo štyroch budov. Je to dvojposchodová ubytovňa v tvare valca, kde sa na prízemí nachádzajú biochemické laboratóriá a vzduchové komory, cez ktoré treba prejsť v astronautickom skafandri von. Skleník slúži na pestovanie bylín a zeleniny ako ďalšieho zdroja jedla, keďže väčšina potravín je vo forme prášku alebo granúl, novinkou sú konzervy. Okrem toho sa tam nachádza vedecký dom a výskum a observatórium. Každoročne sa na stanici uskutočňuje množstvo misií.
Možnosti vzdelávania pre kozmický výskum a priemysel by sa však mali v budúcnosti rozvíjať aj na Slovensku. Slovenská organizácia pre vesmírne aktivity (SOSA – Slovak Organisation for Space Activities) chce zriadiť niekoľko kozmických inkubátorov, teda študentských laboratórií. Prvé dva vznikajú v spolupráci s Fakultou elektrotechniky a informatiky (FEI) Slovenskej technickej univerzity (STU) v Bratislave, kde od nového roka SOSA priamo pôsobí, a Leteckou fakultou Technickej univerzity v Košiciach (LF TUKE). Cieľom je vzdelávanie vo vedecko-technických odboroch či odovzdávanie praktických skúseností z vývoja a testovania 1. slovenskej družice skCUBE, ale aj zapojenie študentov do ďalších kozmických projektov, ako vedenie riadiaceho strediska pre skCUBE na FEI STU, práca na suborbitálnom raketovom nosiči Ardea, rozvíjanie spolupráce so zahraničnými univerzitami - ETH vo Švajčiarku či Technion v Izraeli.
Trojtýždenná misia sa uskutočnila v polovici januára tohto roka na Marťanskej púštnej výskumnej stanici (MDRS - Mars Desert Research Station) v americkom Utahu. Za kapitánku päťčlennej posádky bola vybratá práve spomínaná Slovenka, ktorá šéfovala geológovi z Izraela, inžinierovi z Francúzska, vedkyni a umelkyni z Írska a astrobiológovi z Austrálie.
"Bola to celkom úspešná misia," zhodnotila Musilová na dnešnej tlačovej besede v Bratislave. V simulovaných marťanských podmienkach sa napr. testovali rôzne produkty na povzbudenie imunity a ich trvanlivosť. "Nosila som ich do terénu a museli prežiť aj mínusové teploty," hovorí vedkyňa s tým, že po spätnom privezení na Slovensko sú tieto plodiny podrobované rôznym biochemických analýzam, aby sa zistilo, čo sa s nimi stalo počas misie.
S plodinami súvisel podľa Musilovej aj ďalší experiment, a to pestovanie špenátu v "marťanských" podmienkach, pod lampou a na špeciálnych poličkách, vedci zaznamenali jeho rýchlejší rast. Časť špenátu aj po misii zostala na simulovanom "Marse", kde sa o neho v simulovanej marťanskej pôde starajú ďalšie posádky misií. Tretím projektom z tejto oblasti bola štúdia pestovania rôznych plodín v skleníku v spolupráci s Mendelovou a Masarykovou univerzitou v Brne.
Nie všetky projekty ale súviseli s jedlom a plodinami. V rámci geologických štúdií sa napr. odoberali vzorky a kamene z povrchu simulovanej planéty, ktoré sú momentálne na analýze v inštitúte v Izraeli. V rámci 3D tlače tehál aj s použitím simulovanej marťanskej pôdy bolo úlohou vymyslieť multifunkčné tehly tak, aby sa z nich dalo aj stavať, aby chránili pred budúcim žiarením na Marse, aby mali izolačnú vrstvu a aby sa mala tiež kde skladovať voda. "Marsonauti" si však podľa Musilovej prešli aj rôznymi psychologickými štúdiami, kde sa stretli s množstvom problémov, či už simulovanými, alebo nepredvídanými. Vedci si museli napr. poradiť s pokazeným potrubím, toaletou či kúrením. Neskôr prišla snehová búrka, ktorá zakryla solárne panely, takže posádka mala obmedzený prístup k elektrine. Veterná smršť zasa poškodila okrem iného časť skleníka a prívod vody, takže členovia posádky mali k dispozícii len tretinové množstvo vody.
Stanicu MDRS postavila nezisková spoločnosť Mars Society v roku 2001 vo vysokých nadmorských výškach studenej púšte amerického Utahu. Pokiaľ ide o prírodné podmienky, geologické útvary či extrémne organizmy, je to údajne jedno z najpodobnejších miest Marsu na Zemi. Stanica je vybudovaná ako príprava na náročnosť a prekážky, ktoré môžu čakať ľudí na živote na červenej planéte. Stanica sa skladá zo štyroch budov. Je to dvojposchodová ubytovňa v tvare valca, kde sa na prízemí nachádzajú biochemické laboratóriá a vzduchové komory, cez ktoré treba prejsť v astronautickom skafandri von. Skleník slúži na pestovanie bylín a zeleniny ako ďalšieho zdroja jedla, keďže väčšina potravín je vo forme prášku alebo granúl, novinkou sú konzervy. Okrem toho sa tam nachádza vedecký dom a výskum a observatórium. Každoročne sa na stanici uskutočňuje množstvo misií.
Možnosti vzdelávania pre kozmický výskum a priemysel by sa však mali v budúcnosti rozvíjať aj na Slovensku. Slovenská organizácia pre vesmírne aktivity (SOSA – Slovak Organisation for Space Activities) chce zriadiť niekoľko kozmických inkubátorov, teda študentských laboratórií. Prvé dva vznikajú v spolupráci s Fakultou elektrotechniky a informatiky (FEI) Slovenskej technickej univerzity (STU) v Bratislave, kde od nového roka SOSA priamo pôsobí, a Leteckou fakultou Technickej univerzity v Košiciach (LF TUKE). Cieľom je vzdelávanie vo vedecko-technických odboroch či odovzdávanie praktických skúseností z vývoja a testovania 1. slovenskej družice skCUBE, ale aj zapojenie študentov do ďalších kozmických projektov, ako vedenie riadiaceho strediska pre skCUBE na FEI STU, práca na suborbitálnom raketovom nosiči Ardea, rozvíjanie spolupráce so zahraničnými univerzitami - ETH vo Švajčiarku či Technion v Izraeli.
