Mostar/Bratislava 9. novembra (TASR) - Chorvátski vojaci pred 20 rokmi 9. novembra zničili starý most v meste Mostar. Stavba patrí medzi symboly Bosny a Hercegoviny (BaH). Chorváti tým chceli zlomiť moslimský odpor v Mostare.

Napätie sa medzi Moslimami a Chorvátmi vystupňovalo, keď sa vyjednávači Európskej únie (EÚ) a Organizácie Spojených národov (OSN) David Owen a Cyrus Vance pokúsili odovzdať kontrolu nad mestom Chorvátom, ktorí v oblasti tvorili väčšinu. V apríli 1993 sa útoky proti Moslimom rozšírili zo strednej Bosny do Mostaru. Chorvátske milície držali v obkľúčení a pravidelne ostreľovali 50.000 Moslimov a zo svojej časti vysťahovali Moslimov do východnej časti mesta. Počas existencie samozvanej Chorvátskej republiky Herceg-Bosna chceli Chorváti z Mostaru vytvoriť hlavné mesto tohto útvaru.

Elegantný Starý most z bieleho mramoru dával mestu osobitný charakter od svojho dokončenia v roku 1566. Mesto Mostar, asi 70 kilometrov juhozápadne od Sarajeva, dostalo meno práve od slova most. Podľa legendy osmanský architekt Mimaj Hajrudin pred odstránením podporného lešenia ušiel z mesta v strachu pred vládcom Sulejmanom Veľkým, ktorý staviteľovi údajne pohrozil popravou, ak by sa majestátny oblúk zrútil. Most však prežil nielen odstránenie lešenia, ale aj 427 rokov invázií, vojen a živelných pohrôm, ktoré tvorili históriu tohto regiónu.

Osudnou sa mu stala 9. novembra 1993 presne mierená strela z tanku bosnianskych Chorvátov. Strela v okamihu zmenila symbol spojnice medzi Východom a Západom, islamom a kresťanstvom, na symbol zničujúcej vojny, ktorá si v rokoch 1992-1995 vyžiadala viac ako štvrť milióna mŕtvych a ďalších 1,8 milióna vyhnala z domovov.

Most v Mostare nad riekou Neretva bol počas storočí symbolom etnickej rôznorodosti Bosny. Keď ho v roku 1993 zničili ostreľovaním, stal sa symbolom nezmyselnej brutality bosnianskej vojny.

Foto: TASR/AP

Práce na rekonštrukcii mosta spustili v roku 1997, samotná rekonštrukcia sa však začala až v júni 2001, keď z dna rieky vyzdvihli jeho roztrúsené trosky. Most obnovili s použitím pôvodných aj nových kameňov a kombinácie pôvodnej a novej technológie za 15 miliónov dolárov. Väčšinu tejto sumy darovali USA, Turecko, Taliansko, Holandsko a Chorvátsko, ako aj početné organizácie a jednotlivci. V lete 2003 slávnostne osadili posledný kameň do 27 metrov dlhého oblúku. Na opätovnom otvorení mosta 23. júla 2004 sa zúčastnili predstavitelia 52 medzinárodných delegácií.

Vojnou zničený most v Mostare, ktorého rekonštrukcia vzbudila nádej, že Bosna bude schopná znovu vybudovať multietnickú spoločnosť, sa 17. decembra 2005 oficiálne dostal na zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Mostar má znovu svoj dávny symbol a mesto opäť ožilo. Znovu postavili mešitu pašu Koski Mehmeda zo 17. storočia, ktorej obnovu spolufinancovala turecká vláda. Obnovili orientálnu uličku pri moste s obchodíkmi so šperkmi a suvenírmi, ako aj mnoho iných zničených historických objektov.

Most bol počas svojej existencie dejiskom rôznych súťaží, do rieky Neretva podľa dávnych zvyklostí skáču z 20 metrov vysokej konštrukcie obnoveného mosta ľudia z BaH, Chorvátska, Srbska aj Čiernej Hory.