Bratislava 28. apríla (Teraz.sk) – Tri roky pripravovaný seriál „Mafiáni“ z dielne spisovateľa Gustáva Murína pokračuje v piatok vo verejnoprávnej televízii siedmym dielom. Tentoraz o terore, ktorý zaviedol mafiánsky boss Papa Joe a jeho banda v Dunajskej Strede a okolí. A aj o najväčšej masovej vražde v kriminálnom podsvetí v histórii Slovenska, ktorá kapitolu s názvom Papa Joe krvavo uzavrela.



Dozvieme sa ako vznikol názov „biele kone“ pre falošných fakturantov, ktorých potom pápayovci nemilosrdne likvidovali. Tvrdí, sa, že ich v tom čase zmizlo 17, iné údaje hovoria, že ich bolo 113. A presne toľko guliek ukončilo besnenie pápayovcov. Za každou guľkou je jedno meno ich obete...



--

Ako väčšina mafiánskych bossov tej doby, aj Pápay spolupracoval s SIS, kde tieto kontakty ovládal námestník Svěchota. Bývalý riadiaci dôstojník SIS a novinár Peter Tóth tieto prepojenia opisuje v siedmom diele TV cyklu dokumentov „Mafiáni“. Pápay sa tak stal nie náhodou svedkom brutálnej vraždy Róberta Remiáša.

--

Obeťou výstrahy pápayovcov stal aj politik Béla Bugár, ktorému pred domom vybuchol granát ako pozdrav od mafie, pretože sa ako poslanec príliš zaujímal o aktivity podsvetia. Uvidíte originálne zábery z archívu RTVS po tomto útoku, kde sa objavuje aj Róbert Kaliňák. Bugár sa po tejto skúsenosti, podľa vlastných slov, vyzbrojil samopalom, ktorý mal nachystaný doma pod posteľou...

--

Tibor Pápay vyšiel predčasne z väzenia na povestnú Havlovu prezidentskú amnestiu, a keďže nemal kde bývať, prichýlil ho jeho rovnako amnestovaný spoluväzeň Rudolf Hodosi, prezývaný Kišcine. Prostredníctvom svojich bratov, zápasníkov (jeden bol seniorským majstrom sveta), Kišcine dostal Pápaya do čerstvo sa formujúcej mafiánskej bandy. To boli všetko bývalí zápasníci. Dunajská Streda vynikala silným zápasníckym oddielom s vynikajúcimi športovými výsledkami, ktoré ho vyniesli medzi zápasnícku špičku v celom Československu. Mali tu juniorského majstra sveta, medailistov z MS, ME a iných medzinárodných podujatí (napríklad Zoltán Hodosi sa už ako veterán stal v brazílskom Riu de Janeiro majstrom sveta v zápasení voľným štýlom). Táto selektívne nazbieraná základňa sily (ich tréner si za žiakov vyberal hlavne typy povestné brutalitou) sa po páde socializmu stala oficiálne prakticky nevyužitou. Šport sa dostal na perifériu záujmu štátu a všetka natrénovaná agresivita sa tak obrátila proti najbližšiemu okoliu. Prakticky všetci vrátane trénera prešli na dráhu zločinu. Pápay bol medzi nimi spočiatku len na najnižšom stupni bežného mafiánskeho vojaka na najšpinavšie práce. Lenže práve v nich Pápay vynikal. Neštítil sa ničoho, v násilí sa vyžíval. Až to násilie dostihlo aj jeho tak, že sa svojím neslávnym koncom nechtiac zapísal do dejín organizovaného zločinu na Slovensku aj v celej Európe.

Foto: Gustáv Murín

--

V siedmom dieli TV cyklu dokumentov „Mafiáni“ sa dozviete, ako sa výnosy z malého podnikania najmä v pestovaní zeleniny a ovocia na Žitnom ostrove už za komunistickej vlády po roku 1989 premenili na rozbiehanie biznisu vo veľkom. Ako píšem v knihe „Gorily v podsvetí“: „...začiatok mafiánskeho podnikania na Žitnom ostrove sa podobal dobre znejúcej pesničke. Tri elementy sa spojili pre zdanlivo jasný vzájomný prospech. Mafiánsky „ekonóm“ Vida prichádzal s nápadmi, ako zmnožiť kapitál počestných socialistických zbohatlíkov. Zbohatlíci priniesli milióny. A mafiánsky boss Šipoš zasa zabezpečoval silovú zložku na ochranu toho, aby kšeft prebehol, ako bol naplánovaný. Na vysvetlenie stačí jednoduchý príklad. Všetci zbohatlíci privítali malú privatizáciu, najobľúbenejšie boli holandské dražby – tento nápad už musel niekto z predvídavejších mafiánov podsunúť komusi v parlamente, kde sa koniec-koncov zjavili tie najčudnejšie typy zástupcov ľudu. Mafiáni zabezpečili socialistickým zbohatlíkom, aby si mohli vybrať, čo chcú privatizovať za najnižšiu možnú cenu. Všetkých potenciálnych konkurentov zastrašili. Tak prišiel bývalý socialistický mäsiar k svojmu mäsiarstvu a krčmár ku krčme. Po prvých úspechoch boli všetci spokojní. Až neskôr vysvitlo, že len jeden sa môže smiať naposledy.“

Popri tom Vida dokázal také kúsky, vďaka falošným fakturantom (tzv. bielym koňom), že zo Slovnaftu bolo do Maďarska pre odberateľa so sídlom na Panenských ostrovoch a s rusky znejúcimi menami majiteľov objednaných 5 700 ton nafty. Len pre predstavu, že naozaj neboli trochári – na ich prepravu bolo treba 114 vagónov. Palivo bolo expedované, ale k úhrade nikdy nedošlo. Odberateľ predložil fax, ktorý údajne dostal a na základe ktorého expedoval zásielku späť do Slovnaftu. Fax poslala slovenská firma a deklarovala v ňom údajné splnomocnenie rokovať v zastúpení Slovnaftu, pričom žiadala objednávateľa o vrátenie predmetnej zásielky, keďže ide o nekvalitný výrobok, ktorý nespĺňa požadované normy a bude nahradený iným.

Tých 114 vagónov plných nafty viac nikdy nikto nevidel. Ani maďarské či slovenské železnice. Celú transakciu kryl konateľ „sprostredkovacej“ firmy menom Bukovský.

Keď sa kvôli týmto do očí bijúcim podvodom dostali Vida a Šipoš do problémov – prvý do väzby a druhý sa musel skrývať, zamiesť stopy mal ich pôvodne podriadený Tibor Pápay prezývaný Papa Joe. Ako odznie v siedmom dieli TV cyklu dokumentov „Mafiáni“, bol to primitív na úrovni "Tutiho" Daniša. Ten brutálne zlikvidoval celú stajňu „bielych koní“, ale nakoniec vyhnal do exilu v Maďarsku aj Vidu so Šipošom a zvyškov pôvodnej bandy.

A Dunajskú stredu ovládol teror, aký nikde inde nielen na Slovensku, ale v okolitých krajinách nebol.

--

V siedmom dieli TV cyklu dokumentov „Mafiáni“ sa dozviete aj pozadie krvavej udalosti, ktorá vošla do dejín kriminalistiky ako „Masakra vo Fontáne“.

Foto: TASR/archív

Foto: TASR

Dňa 25.3.1999 pápayovci na čele s Pápayom totiž porušili všetky pravidlá ostražitosti. Nikdy predtým sa nezišli v bare Fontána viacerí ako štyria a na porušenie pravidla si vybrali aj nezvyklý deň, štvrtok, obvykle tu totiž ich šéf Papa Joe úradoval v stredu. Pri tom vždy asistovali dve gorily pri vchode, v osudný večer chýbali. A čo je najzvláštnejšie, ani jeden z tvrdého jadra gangu nebol ozbrojený. To nemohla byť náhoda. Takto išli naozaj ako na popravu. A na tú ich nalákal niekto kvôli komu boli ochotní zahodiť všetky ochranné opatrenia. Mala to byť výnimočná udalosť, veď na stoloch bolo prestreté pre veľkú hostinu. Nakoniec hodovala smrť.

Mená objednávateľov aj vykonávateľov sa dozviete. Rovnako ako toho, kto stál za tým, že mali takú ľahkú prácu.
Prof. Jaroslav Ivor nám podá očité svedectvo z miesta činu, ktoré ohliadal ako vyšetrovateľ.