Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Najväčším chráneným územím s rozlohou vyše 120.000 hektárov sú Volovské vrchy na východe SR. Najmenším je Dubnické štrkovisko v Trenčianskom kraji.
Autor TASR
Bratislava 20. apríla (TASR) - Ochrana vzácnych vtákov sa uskutočňuje aj cez chránené vtáčie územia (CHVÚ), ktoré tvoria viac ako štvrtinu územia Slovenska. Spolu je ich 41 a každé z nich má postupne dostať program starostlivosti s konkrétnymi opatreniami na ochranu živočíchov. Vlani ich vláda schválila šesť. Samotný zoznam CHVÚ envirorezort v súčasnosti neplánuje rozširovať, informoval TASR jeho hovorca Tomáš Ferenčák.
Na príprave programov starostlivosti sa podieľajú aj ornitológovia z tretieho sektora. Okrem toho sa prerokovávajú s obcami, vlastníkmi, užívateľmi pozemkov, orgánmi štátnej správy a inými subjektmi. "Pri prerokovaniach dokumentácie ochrany prírody sú často vznesené ďalšie požiadavky, vrátane nedoriešených otázok z minulosti," opisuje hovorca envirorezortu. Kompromisy sú preto nevyhnutnosťou.
Program starostlivosti pri každom vzácnom vtáčom druhu predstavuje súbor opatrení „šitý na mieru“. Medzi nimi možno nájsť úplný zákaz používania pesticídov pri hniezdiskách, vylúčenie ťažby štrku pri vodných druhoch, až po zákaz zásahov do drevín. "Hlavným cieľom je zachovanie alebo dosiahnutie priaznivého stavu chránených živočíchov, napríklad hlucháňa hôrneho, včelárika zlatého, chavkoša nočného, sokola rároha, hrdzavky potápavej či bučiačika močiarneho," vysvetlil Ferenčák.
"V každom programe starostlivosti sú uvedené aj odhadované finančné prostriedky a predpokladané zdroje financovania opatrení. Ich výška závisí od opatrení, ale aj od výmery," pokračoval hovorca. Napríklad pre CHVÚ Sĺňava bude podľa odhadov rezortu potrebných na 30-ročné obdobie vyše pol milióna eur, pre CHVÚ Horná Orava viac než dva milióny eur. Čo sa týka zdrojov, primárne má ísť o peniaze z európskych zdrojov a štátneho rozpočtu.
Najväčším chráneným územím s rozlohou vyše 120.000 hektárov sú Volovské vrchy na východe SR. Najmenším je Dubnické štrkovisko v Trenčianskom kraji. Jeho rozloha je niečo vyše 40 hektárov. Vlani dostali programy starostlivosti CHVÚ Horná Orava, Kráľová, Dolné Pohronie, Veľkoblahovské rybníky, Sĺňava a Špačinsko-nižnianske polia.
Na príprave programov starostlivosti sa podieľajú aj ornitológovia z tretieho sektora. Okrem toho sa prerokovávajú s obcami, vlastníkmi, užívateľmi pozemkov, orgánmi štátnej správy a inými subjektmi. "Pri prerokovaniach dokumentácie ochrany prírody sú často vznesené ďalšie požiadavky, vrátane nedoriešených otázok z minulosti," opisuje hovorca envirorezortu. Kompromisy sú preto nevyhnutnosťou.
Program starostlivosti pri každom vzácnom vtáčom druhu predstavuje súbor opatrení „šitý na mieru“. Medzi nimi možno nájsť úplný zákaz používania pesticídov pri hniezdiskách, vylúčenie ťažby štrku pri vodných druhoch, až po zákaz zásahov do drevín. "Hlavným cieľom je zachovanie alebo dosiahnutie priaznivého stavu chránených živočíchov, napríklad hlucháňa hôrneho, včelárika zlatého, chavkoša nočného, sokola rároha, hrdzavky potápavej či bučiačika močiarneho," vysvetlil Ferenčák.
"V každom programe starostlivosti sú uvedené aj odhadované finančné prostriedky a predpokladané zdroje financovania opatrení. Ich výška závisí od opatrení, ale aj od výmery," pokračoval hovorca. Napríklad pre CHVÚ Sĺňava bude podľa odhadov rezortu potrebných na 30-ročné obdobie vyše pol milióna eur, pre CHVÚ Horná Orava viac než dva milióny eur. Čo sa týka zdrojov, primárne má ísť o peniaze z európskych zdrojov a štátneho rozpočtu.
Najväčším chráneným územím s rozlohou vyše 120.000 hektárov sú Volovské vrchy na východe SR. Najmenším je Dubnické štrkovisko v Trenčianskom kraji. Jeho rozloha je niečo vyše 40 hektárov. Vlani dostali programy starostlivosti CHVÚ Horná Orava, Kráľová, Dolné Pohronie, Veľkoblahovské rybníky, Sĺňava a Špačinsko-nižnianske polia.
