Tichvin/Bratislava 18. marca (TASR) - Od narodenia jedného z najvýraznejších predstaviteľov ruskej národnej hudby 19. storočia a člena Mocnej hŕstky, Nikolaja Andrejeviča Rimskeho-Korsakova uplynie v pondelok 18. marca 175 rokov.

Orchestrálna suita Šeherezáda, opera Sadko, 3. symfónia C dur, Koncert pre klavír a orchester cis mol, Španielske capriccio či Koncertná fantázia na ruské témy patria dodnes k najhranejším dielam ruského hudobného skladateľa. Autora aj svetoznámej "skladbičky" Let čmeliaka, ktorú poznajú aj tí, čo sa o klasickú hudbu nezaujímajú. Let čmeliaka je však krátke intermezzo z opery Rozprávka o cárovi Saltánovi.

Bez hudobných vedomostí a kompozičnej zručnosti Nikolaja Rimskeho-Korsakova, by ostali nedokončené a možno aj zabudnuté niektoré skladby Alexandra Sergejeviča Dargomyžského, Alexandra Porfirieviča Borodina, alebo Modesta Petroviča Musorgského.

Vo svojich dielach sa Nikolaj Andrejevič Rimskij-Korsakov často inšpiroval námetmi z oblasti ľudovej slovesnosti. Jeho skladby a opery vychádzali z ľudovej tradície. Zbieral a spracovával pôvodné ruské ľudové piesne, ale venoval sa aj štúdiu dávnych legiend.

Nikolaj Andrejevič Rimskij-Korsakov sa narodil 18. marca 1844 v Tichvine v cárskom Rusku. Vyrastal v šľachtickej rodine a do 12 rokov žil v rodnom mestečku vzdialenom približne 180 kilometrov od Petrohradu. Prvé kontakty s klasickou hudbou získal vďaka rodičom, ktorí však synovi predurčili inú kariéru. V roku 1856 budúceho skladateľa odviedol otec do Petrohradu, kde sa stal námorným kadetom a po skončení námornej školy mal pokračovať v dráhe námorného dôstojníka, podobne ako jeho brat. Na hudbu však nezanevrel a počas štúdia, aj neskôr po jeho skončení, keď nastúpil do námorných síl, stretával sa s hudobníkmi, navštevoval koncerty a pokúšal sa aj komponovať.

Ani šum mora, alebo zaujímavá príroda ďalekých krajín nezatienili jeho stále rastúcu túžbu po hudbe. Námornícku kariéru však nemohol opustiť a viac ako dva roky cestoval Nikolaj Rimskij-Korsakov po svetových oceánoch. Navštívil mnohé mestá, napríklad New York, Rio de Janeiro či Londýn, kde si v Covent Garden pozrel a vypočul viaceré operné predstavenia.

Po návrate do Ruska postupne opúšťal námornícke povinnosti a stále viac a viac komponoval. Zaznamenal prvé úspechy so symfonickými skladbami, čo mu prinieslo miesto na konzervatóriu, kde si súčasne dopĺňal aj vlastné teoretické vedomosti. Postupne sa stal uznávaným odborníkom v oblasti teórie skladby a inštrumentácie.

Umelecky a skladateľsky sa Nikolaj Andrejevič Rimskij-Korsakov zaradil medzi členov dnes už legendárnej skupiny Mocná hŕstka (Mogučaja kučka), ktorú okrem neho tvorili Milij Alexejevič Balakirev, Alexander Porfirievič Borodin, Cezar Antonovič Kjui, Modest Petrovič Musorgskij. Program Mocnej hŕstky obsahoval podmienku, že komponovaná hudba musí byť počuteľne ruská a zároveň musí byť zrozumiteľná pre každého, kto má o ňu záujem.

Nikolaj Rimskij-Korsakov komponoval hlavne symfonické diela a opery. Vedel majstrovsky využívať jednotlivé nástroje symfonického orchestra. Jeho najvýznamnejšie symfonické diela sú 3. symfónia C dur, Koncert pre klavír a orchester cis mol, Španielske capriccio, Koncertná fantázia na ruské témy a orchestrálna suita Šeherezáda.

Ťažisko jeho hudobného diela spočíva v operách, v ktorých kritizoval pomery v cárskom Rusku. Aj preto niektoré z nich nemohol uvádzať v oficiálnych cárskych divadlách, ale na moskovskej súkromnej scéne.

Celkovo skomponoval 15 opier, medzi najznámejšie patria Sadko, Rozprávka o cárovi Saltánovi, Kaščej nesmrteľný, Legenda o neviditeľnom meste Kiteži, alebo Zlatý kohútik, ktorú napísal krátko pred smrťou.

Zlatý kohútik završuje Korsakovovu hudobnú dramatickú tvorbu. Jej premiéry sa nedočkal. Keďže ju cárske divadlá odmietli, operu uviedla súkromná scéna v Moskve až v roku 1909, po jeho smrti.

Nikolaj Andrejevič Rimskij-Korsakov zomrel v Ľubensku v Rusku 21. júna 1908. Dožil sa 54 rokov.