Bratislava 13. apríla (TASR) - V noci z 13. na 14. apríla 1950 uskutočnila komunistická Štátna bezpečnosť (ŠtB) akciu s názvom Akcia K. V sobotu 13. apríla uplynie 74 rokov od akcie, ktorou sa komunistická moc zamerala na likvidáciu mužských kláštorov a internáciu rehoľníkov.

Na základe zákona č. 241 prijatého Národnou radou (NR) SR v roku 1993 sa 13. apríl pripomína ako pamätný deň - Deň nespravodlivo stíhaných.

Akcii K predchádzalo ultimátum ministra spravodlivosti Alexeja Čepičku prednesené na rokovaniach s rímskokatolíckymi biskupmi 17. februára 1949. Žiadal v ňom, aby cirkev vyhlásila jednoznačnú lojalitu vláde, zrušila suspenzie kňazov spolupracujúcich s komunistickým režimom a suspendovala kňazov odsúdených za údajnú protištátnu činnosť. Akciu napokon schválilo predsedníctvo Komunistickej strany Československa (KSČ) vo februári 1950.

Krátko pred akciou sa v dňoch 31. marca až 4. apríla 1950 odohral v Prahe tiež vykonštruovaný proces s predstaviteľmi cirkevných rádov. Z desiatich obvinených boli deviati Česi a jeden Slovák, redemptorista Ján Mastyľák, ktorého odsúdili na doživotie.

Na Akcii K, známej aj pod názvom Barbarská noc, sa zúčastnili príslušníci ŠtB, národnej bezpečnosti a ľudových milícií. Tí v noci z 13. na 14. apríla 1950 vnikli do 56 mužských kláštorov v celom Československu a konkrétne na Slovensku internovali 881 rehoľníkov z 11 reholí.

Akcia takéhoto rozsahu a za asistencie všetkých bezpečnostných zložiek patrila k najrazantnejším akciám nielen v Československu, ale v celej strednej Európe. Rehoľníkov následne v autobusoch a na nákladných autách zvážali do takzvaných sústreďovacích kláštorov.

Po Akcii K sa v noci z 3. na 4. mája 1950 uskutočnila aj Akcia K2, v rámci ktorej boli obsadené aj zvyšné mužské kláštory. Týmito dvoma zásahmi bolo na Slovensku postihnutých 1180 rehoľníkov z 15 reholí žijúcich v 76 kláštoroch.

Slovenských rehoľníkov sústredili do kláštorov v Mučeníkoch (dnes Močenok), Hronskom Beňadiku, Podolínci, Kostolnej a v Báči. Režim v týchto tzv. sústreďovacích kláštoroch sa riadil podľa pravidiel blízkych väznici. Mnohí rehoľníci neskôr nastúpili na cestu utrpenia v táboroch nútených prác a po zinscenovaných politických procesoch strávili roky vo väzení.

Po akciách zameraných proti mužským kláštorom či reholiam nasledovala aj Akcia R (rehoľníčky), počas ktorej došlo koncom augusta 1950 k násilnej likvidácii ženských reholí. Takmer 2000 rehoľníčok umiestnili do 16 sústreďovacích kláštorov.

Rehoľný život sa v Československu obnovil po oznámení Generálnej prokuratúry ČSSR z 29. novembra 1968, že neexistuje zákonný podklad, podľa ktorého by bolo možné brániť mu. Jeho reálne oživenie však priniesla až Nežná revolúcia v roku 1989.




Zdroje: www.upn.gov.sk, www.kolbeweb.sk, www.tkkbs.sk