Rimavská Sobota/Bratislava 11. mája (TASR) – Nie je to mimoriadna astronomická zvláštnosť, je to jednoducho pekné. Dva nápadne jasné objekty sa dajú počas májových večerov pozorovať hneď po zotmení na opačných koncoch oblohy. Venušu vidieť na západe a Jupiter nad juhovýchodným obzorom.

Venuša je najjasnejším objektom na oblohe hneď po Slnku a Mesiaci. Jej zdanlivá hviezdna veľkosť môže dosiahnuť až – 4,4 magnitúdy, v súčasnosti sa večer rozžiari na cca – 3,9 mag. Jasnosť Jupitera sa pohybuje okolo – 2,5 až – 2,4 mag, obidva objekty teda dominujú na večernej oblohe. A hoci sa naoko zdajú podobné, v skutočnosti je medzi nimi veľa odlišností.

"Venuša má priemer 12.104 km, je teda len o niečo menšia ako naša Zem. Je to planéta k Zemi najbližšia, od Slnka je vzdialená 108 miliónov km a obehne ho za 225 dní. Patrí spolu s Merkúrom, Zemou a Marsom k terestrickým planétam, teda k planétam, ktoré majú pevný povrch. Tu sa však podobnosť končí. Venuša je zahalená hustou atmosférou a na jej povrchu dosahuje teplota takmer 500 °C, čo je najviac v Slnečnej sústave," uviedol pre TASR astronóm Pavol Rapavý z hvezdárne v Rimavskej Sobote.

Oproti tomu je Jupiter plynovým obrom. Zo všetkých planét Slnečnej sústavy je najväčší, jeho rovníkový priemer predstavuje 143-tisíc km, čo je 11-krát viac, než priemer Zeme. Jupiter nemá pevný povrch, skladá sa predovšetkým z vodíka a hélia. Jeho rotácia je nezvyčajne rýchla, okolo svojej osi sa otočí za necelých 10 hodín.

Planéty odlišuje aj iná zvláštnosť. Obežná dráha Venuše je k Slnku bližšie, než dráha Zeme, označujeme ju teda za vnútornú planétu. Od Slnka sa vzdiali na maximálnu uhlovú vzdialenosť 47°, preto je viditeľná buď len ráno ako Zornička, alebo večer po západe Slnka ako Večernica, čo je aj prípad tohtoročných jarných a letných mesiacov. V týchto dňoch Venuša zapadá asi hodinu pred polnocou.

Oproti tomu Jupiter je vonkajšou planétou, jeho vzdialenosť od Slnka je 778 miliónov kilometrov. Práve teraz 9. mája bol v opozícii so Slnkom, je teda nad obzorom počas celej noci.

Obe planéty sa rozlične javia pri pohľade cez ďalekohľad. Venuša nie je "guľôčka", ale v skutočnosti, práve preto, že je vnútornou planétou, vidno ju v podobných fázach ako mesiac – v súčasnom období napríklad ako mesiac pred splnom.

"Jupiter sa v ďalekohľade zobrazuje ako mierne sploštený kotúčik s výraznými tmavými pásmi v jeho búrlivej atmosfére. Za dobrých pozorovacích podmienok je pozorovateľná aj Veľká červená škvrna, mohutný hurikán resp. anticyklóna so súčasným priemerom okolo 20-tisíc km, ktorá je pozorovateľná už vyše 350 rokov," povedal Pavol Rapavý.

Jupiter má až 69 mesiacov, štyri najväčšie, Io, Europa, Ganymedes a Callisto, uvidíme už triédrom alebo malým ďalekohľadom. Ako prvý ich pozoroval v roku 1610 Galileo Galilei, takže ich voláme Galileiho mesiace, aj keď on ich nazval po svojich mecenášoch Medicejské hviezdy. Na základe ich pozorovania prvýkrát v roku 1676 dánsky astronóm a matematik Ole Romer určil rýchlosť svetla.

"Pred polnocou sa nad obzor dostane aj 'pán prsteňov' Saturn a hodinu po polnoci červenkastý Mars, ktorý sa postupne zjasňuje a vo výborných pozorovacích podmienkach bude koncom júla, nakoľko bude vo svojej veľkej opozícii. Bližšie k Zemi bol len roku 2003," dodal Pavol Rapavý.

Vzhľadom na to, že sú planéty jasnými objektmi, dajú sa ľahko pozorovať aj v civilizovanejších oblastiach. Podstatné je mať dobrý výhľad na celú večernú oblohu.