Prvý apríl sa nazýva tiež dňom bláznov či dňom vtákov, čo súviselo s návratom sťahovavých druhov z teplých krajín do našich končín.
Autor TASR
Bratislava 1. apríl (TASR) – Aj keď sa tohtoročný prvý apríl odohráva vo vážnejšej atmosfére poznačenej pandémiou nového koronavírusu, je pravdepodobné, že ľudia na deň žartov nezabudnú a zareagujú naň predovšetkým sociálne siete. Pre TASR to uviedla etnologička Katarína Nádaská.
"Ľudia sa vždy vynájdu aj v ťažkých situáciách a mnohí z nich práve ťažké situácie zdolávajú humorom," povedala Nádaská.
Prvý apríl sa nazýva tiež dňom bláznov či dňom vtákov, čo súviselo s návratom sťahovavých druhov z teplých krajín do našich končín. Podľa Nádaskej však má tento deň – a žartovanie, ktoré je preň príznačné – oveľa dlhšiu tradíciu.
"Ešte na začiatku stredoveku sa rok začínal práve prvého apríla. Dátum Nového roka sa v minulosti viackrát posúval a až Gregoriánsky kalendár stanovil jeho začiatok pevne na prvý január," doplnila Nádaská.
Prvý apríl bol dňom milých žartov napríklad aj v Indii. Jeho prapôvod môže tiež siahať k iránskemu sviatku Sizdah Be-dar, ktorý sa oslavuje dodnes a pripomínajú si ho aj iránske komunity v Európe. Pripadá na trinásty deň po sviatku jari, ktorým sa začína iránsky resp. perzský nový rok.
"V minulosti teda 1. apríl patril oslavám, ľudia sa radovali, stretávali sa, zabávali – a v tradícii mnohých krajín to tak ostalo, napríklad v Taliansku, Španielsku alebo vo Francúzsku. Tu sa dlho udržiavala tradícia takzvaného dňa ryby. Jedným z obľúbených neškodných žartíkov tých čias totiž bolo, že ľudia vystrihli z papiera rybu a niektorému zo svojich nič netušiacich priateľov ju nebadane pripli na chrbát. Zachoval sa aj názov prvoaprílová ryba," vysvetlila etnologička.
Dnes sa do prvoaprílového vtipkovania intenzívne zapájajú aj médiá. Isté ruské noviny uverejnili 1. apríla oznam, že ruská vláda bude predávať vyradené limuzíny za symbolickú cenu 500 dolárov. Traduje sa tiež žart americkej televízie NPR, ktorá 1. apríla 1992 oznámila, že Richard Nixon bude znovu kandidovať na post prezidenta. Jeho slogan mal znieť: "Nič zlé som nespravil a už to nebudem opakovať."
Britská stanica BBC odvysielala v roku 1957 reportáž o zbere úrody špagiet v južnom Švajčiarsku. A našli sa diváci, ktorí do televízie naozaj volali s otázkami, ako sa dá špagetový strom vypestovať. V roku 1976 na vlnách rozhlasovej stanice BBC 2 vyhlásil astronóm Patrick Moore, že vplyvom Pluta a Jupitera klesne v určitú hodinu na Zemi gravitácia a ľudia budú vážiť o čosi menej - a ak vyskočia do vzduchu, pocítia to na vlastnej koži. Samozrejme, mnohí poslucháči tento zážitok potvrdili.
"Takisto i na Slovensku máme veľa ľudí, ktorí sa celý rok tešia na prvoaprílové žarty a sú natoľko presvedčiví, že sa im vždy niekoho podarí nachytať," dodala Nádaská.
V slovenskej ľudovej kultúre tento dátum nie je zvlášť zdôraznený. Jeho tradícia vychádza skôr z mestského prostredia. "Prvý apríl sa udržiaval najmä v mestách a žartíky neboli nikdy zlomyseľné. Išlo o to, aby sa ľudia pobavili a aby sa zasmial aj ten, kto bol obeťou vtipu. Veď z toho vyplýva milý názov Deň bláznov, keďže sa ktokoľvek z nás môže počas tohto dňa stať bláznom, teda tým oklamaným a či nachytaným človekom," uviedla Katarína Nádaská.
Takisto psychológ Dušan Fabián sa domnieva, že humor je pre človeka potrebný a nevyhnutný.
"Súčasťou slovenskej ľudovej tradície bolo skôr žartovníctvo furtákov a figliarov, to sa však nesústreďovalo na 1. apríl, bolo typické pre celý mesiac a menovite pre sviatok svätého Juraja. Žarty vymýšľali hlavne pastieri a valasi, ktorí na Juraja oslavovali začiatok pastierskej sezóny. Prívlastok 'bláznivý apríl' súvisí aj s bláznivým teda premenlivým počasím, ktoré počas tohto mesiaca panuje," povedal Fabián.
"Ľudia sa vždy vynájdu aj v ťažkých situáciách a mnohí z nich práve ťažké situácie zdolávajú humorom," povedala Nádaská.
Prvý apríl sa nazýva tiež dňom bláznov či dňom vtákov, čo súviselo s návratom sťahovavých druhov z teplých krajín do našich končín. Podľa Nádaskej však má tento deň – a žartovanie, ktoré je preň príznačné – oveľa dlhšiu tradíciu.
"Ešte na začiatku stredoveku sa rok začínal práve prvého apríla. Dátum Nového roka sa v minulosti viackrát posúval a až Gregoriánsky kalendár stanovil jeho začiatok pevne na prvý január," doplnila Nádaská.
Prvý apríl bol dňom milých žartov napríklad aj v Indii. Jeho prapôvod môže tiež siahať k iránskemu sviatku Sizdah Be-dar, ktorý sa oslavuje dodnes a pripomínajú si ho aj iránske komunity v Európe. Pripadá na trinásty deň po sviatku jari, ktorým sa začína iránsky resp. perzský nový rok.
"V minulosti teda 1. apríl patril oslavám, ľudia sa radovali, stretávali sa, zabávali – a v tradícii mnohých krajín to tak ostalo, napríklad v Taliansku, Španielsku alebo vo Francúzsku. Tu sa dlho udržiavala tradícia takzvaného dňa ryby. Jedným z obľúbených neškodných žartíkov tých čias totiž bolo, že ľudia vystrihli z papiera rybu a niektorému zo svojich nič netušiacich priateľov ju nebadane pripli na chrbát. Zachoval sa aj názov prvoaprílová ryba," vysvetlila etnologička.
Dnes sa do prvoaprílového vtipkovania intenzívne zapájajú aj médiá. Isté ruské noviny uverejnili 1. apríla oznam, že ruská vláda bude predávať vyradené limuzíny za symbolickú cenu 500 dolárov. Traduje sa tiež žart americkej televízie NPR, ktorá 1. apríla 1992 oznámila, že Richard Nixon bude znovu kandidovať na post prezidenta. Jeho slogan mal znieť: "Nič zlé som nespravil a už to nebudem opakovať."
Britská stanica BBC odvysielala v roku 1957 reportáž o zbere úrody špagiet v južnom Švajčiarsku. A našli sa diváci, ktorí do televízie naozaj volali s otázkami, ako sa dá špagetový strom vypestovať. V roku 1976 na vlnách rozhlasovej stanice BBC 2 vyhlásil astronóm Patrick Moore, že vplyvom Pluta a Jupitera klesne v určitú hodinu na Zemi gravitácia a ľudia budú vážiť o čosi menej - a ak vyskočia do vzduchu, pocítia to na vlastnej koži. Samozrejme, mnohí poslucháči tento zážitok potvrdili.
"Takisto i na Slovensku máme veľa ľudí, ktorí sa celý rok tešia na prvoaprílové žarty a sú natoľko presvedčiví, že sa im vždy niekoho podarí nachytať," dodala Nádaská.
V slovenskej ľudovej kultúre tento dátum nie je zvlášť zdôraznený. Jeho tradícia vychádza skôr z mestského prostredia. "Prvý apríl sa udržiaval najmä v mestách a žartíky neboli nikdy zlomyseľné. Išlo o to, aby sa ľudia pobavili a aby sa zasmial aj ten, kto bol obeťou vtipu. Veď z toho vyplýva milý názov Deň bláznov, keďže sa ktokoľvek z nás môže počas tohto dňa stať bláznom, teda tým oklamaným a či nachytaným človekom," uviedla Katarína Nádaská.
Takisto psychológ Dušan Fabián sa domnieva, že humor je pre človeka potrebný a nevyhnutný.
"Súčasťou slovenskej ľudovej tradície bolo skôr žartovníctvo furtákov a figliarov, to sa však nesústreďovalo na 1. apríl, bolo typické pre celý mesiac a menovite pre sviatok svätého Juraja. Žarty vymýšľali hlavne pastieri a valasi, ktorí na Juraja oslavovali začiatok pastierskej sezóny. Prívlastok 'bláznivý apríl' súvisí aj s bláznivým teda premenlivým počasím, ktoré počas tohto mesiaca panuje," povedal Fabián.