Rovnodennosť (aequinoctium) je v astronómii okamih, keď má Slnko voči svetovému rovníku nulovú deklináciu a slnečné lúče dopadajú v mieste rovníka kolmo na zemský povrch.
Autor TASR
Londýn 23. septembra (TASR) - Jesenná rovnodennosť nastane podľa koordinovaného svetového času (UTC) na severnej pologuli - v závislosti od časového pásma - buď v nedeľu 22. alebo v pondelok 23. septembra, pričom v pondelok to bude o 07.50 h UTC.
Na Slovensku jeseň 2019 príde rovnako v pondelok 23. septembra o 09.50 h stredoeurópskeho letného času (SELČ).
Rovnodennosť (aequinoctium) je v astronómii okamih, keď má Slnko voči svetovému rovníku nulovú deklináciu a slnečné lúče dopadajú v mieste rovníka kolmo na zemský povrch. V okamihu rovnodennosti sa Slnko nachádza v jesennom alebo v jarnom bode.
Tento jav je spôsobený sklonom zemskej osi a obehom Zeme okolo Slnka. V čase jesennej rovnodennosti sa na severnej pologuli začína jeseň, na južnej pologuli jar. V deň jesennej i jarnej rovnodennosti je na hociktorom mieste na zemeguli deň rovnako dlhý ako noc. Odlišná je situácia na zemských póloch. Jesennou rovnodennosťou na severnom póle - v Arktíde - začína polročná polárna noc: Slnko zapadne a vyjde až po dni jarnej rovnodennosti. Opačná situácia vznikne na južnom póle - v Antarktíde. Tam sa začína polárny deň, ktorý bude trvať tiež pol roka.
Okamih rovnodennosti nenastáva každý rok v rovnakom čase. Príčinou toho je rozdielna dĺžka roku astronomického a občianskeho roka a vkladanie prestupného dňa, 29. februára, každý štvrtý rok. Začiatok tzv. astronomickej jesene nastáva v rozmedzí od 21. do 24. septembra.
Jesenná rovnodennosť sa na rozdiel od zimného a letného slnovratu alebo príchodu jari spája s menším množstvom ľudových pranostík.
Zvyčajne je to čas vzdávania vďaky za dobrú úrodu, čas oberačiek a nového vína. Tradičné sú aj jedlá pre toto obdobie – jesť by sa malo to, čo sa v sadoch a záhradách urodilo pred definitívnym odchodom leta, teda ovocie, zelenina, strukoviny či obilniny.
Na Slovensku jeseň 2019 príde rovnako v pondelok 23. septembra o 09.50 h stredoeurópskeho letného času (SELČ).
Rovnodennosť (aequinoctium) je v astronómii okamih, keď má Slnko voči svetovému rovníku nulovú deklináciu a slnečné lúče dopadajú v mieste rovníka kolmo na zemský povrch. V okamihu rovnodennosti sa Slnko nachádza v jesennom alebo v jarnom bode.
Tento jav je spôsobený sklonom zemskej osi a obehom Zeme okolo Slnka. V čase jesennej rovnodennosti sa na severnej pologuli začína jeseň, na južnej pologuli jar. V deň jesennej i jarnej rovnodennosti je na hociktorom mieste na zemeguli deň rovnako dlhý ako noc. Odlišná je situácia na zemských póloch. Jesennou rovnodennosťou na severnom póle - v Arktíde - začína polročná polárna noc: Slnko zapadne a vyjde až po dni jarnej rovnodennosti. Opačná situácia vznikne na južnom póle - v Antarktíde. Tam sa začína polárny deň, ktorý bude trvať tiež pol roka.
Okamih rovnodennosti nenastáva každý rok v rovnakom čase. Príčinou toho je rozdielna dĺžka roku astronomického a občianskeho roka a vkladanie prestupného dňa, 29. februára, každý štvrtý rok. Začiatok tzv. astronomickej jesene nastáva v rozmedzí od 21. do 24. septembra.
Jesenná rovnodennosť sa na rozdiel od zimného a letného slnovratu alebo príchodu jari spája s menším množstvom ľudových pranostík.
Zvyčajne je to čas vzdávania vďaky za dobrú úrodu, čas oberačiek a nového vína. Tradičné sú aj jedlá pre toto obdobie – jesť by sa malo to, čo sa v sadoch a záhradách urodilo pred definitívnym odchodom leta, teda ovocie, zelenina, strukoviny či obilniny.