Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V tomto okamihu sa Zem na obežnej dráhe okolo Slnka ocitne v bode, keď je severná pologuľa najviac priklonená k Slnku.
Autor TASR
Bratislava 21. júna (TASR) – V stredu 21. júna o 16. hodine a 57. minúte stredoeurópskeho letného času (SELČ) nastane letný slnovrat. Na severnej pologuli sa začne astronomické leto.
Deklinácia Slnka, teda uhlová vzdialenosť od svetového rovníka, dosahuje 23,5 stupňa, čo je maximálna možná hodnota. Práve uhol 23,5 stupňa totiž zviera so svetovým rovníkom ekliptika, teda rovina, v ktorej Zem a ostatné planéty obiehajú okolo Slnka (vyplýva to zo sklonu zemskej osi o 23,5 stupňa).
V tomto okamihu sa Zem na obežnej dráhe okolo Slnka ocitne v bode, keď je severná pologuľa najviac priklonená k Slnku. Slnečné lúče dopadajú kolmo na oblasť obratníka Raka, čo je rovnobežka zodpovedajúca 23 a pol stupňu severnej zemepisnej šírky. Pozorovateľ stojaci na obratníku Raka teda vidí na poludnie Slnko priamo v zenite a jeho postava nevrhá žiadny tieň.
Slnko je v našich zemepisných šírkach (respektíve na severnej pologuli) počas dňa najdlhšie i najvyššie nad obzorom. V deň slnovratu (21. 6.) vyjde napríklad v Bratislave o 4.51 h SELČ a zapadne o 20.55 h SELČ, teda je nad obzorom 16 hodín a 4 minúty a dosiahne maximálnu výšku nad obzorom 65,3 stupňa.
Napríklad v Berlíne, ktorý leží severnejšie, je deň dlhší – slnko vychádza o 4.43 h a zapadne o 21.33 h SELČ, čo predstavuje 16 hodín a 50 minút. Zároveň jeho maximálna výška nad obzorom predstavuje pre deň slnovratu 60,9 stupňa.
V Helsinkách je slnko nad obzorom od 3.54 h do 22.49 h miestneho času, teda 18 hodín a 55 minút pri maximálnej výške 53,3 stupňa. Za polárnym kruhom, teda v zemepisných šírkach severnejších než 67.5 stupňa, slnko nezapadá počas letného slnovratu vôbec – v nórskom meste Tromso (cca 68. rovnobežka) napríklad jeho výška nad obzorom kolíše medzi 2,9 stupňami v noci a 43,9 stupňami na poludnie. Panuje tu polárny deň.
Zaujímavosťou je, že aj našich miernych zemepisných šírkach Slnko cez noc "nestihne" klesnúť pod hranicu 18 stupňov pod obzorom, vďaka čomu dočasne vymizne astronomická noc v severnej polovici Slovenska (severnejšie od Zvolena).
V Košiciach trvá obdobie bez astronomickej noci od 16. do 27. júna, v Žiline je to dokonca od 8. júna do 4. júla. Vo Zvolene, naopak, len štyri dni od 19. do 23. júna. V južnej časti Slovenska nastáva krátka astronomická noc aj v čase letného slnovratu, napríklad v Bratislave 21. júna od 0.19 do 1.35 h SELČ.
Po letnom slnovrate a začiatku astronomického leta 21. júna sa dni na severnej pologuli začnú postupne opäť skracovať.
Na južnej pologuli je 21. jún začiatkom polárnej zimy. Napríklad v austrálskom Melbourne vychádza slnko o 7.36 miestneho času a zapadá o 17.08 – čo predstavuje 9 hodín a 32 minút a zároveň najkratší deň v roku na tomto mieste. Na južnej pologuli sa dni od 21. júna začnú predlžovať.
Zdroj: heavens-above.com, astro.cz
Deklinácia Slnka, teda uhlová vzdialenosť od svetového rovníka, dosahuje 23,5 stupňa, čo je maximálna možná hodnota. Práve uhol 23,5 stupňa totiž zviera so svetovým rovníkom ekliptika, teda rovina, v ktorej Zem a ostatné planéty obiehajú okolo Slnka (vyplýva to zo sklonu zemskej osi o 23,5 stupňa).
V tomto okamihu sa Zem na obežnej dráhe okolo Slnka ocitne v bode, keď je severná pologuľa najviac priklonená k Slnku. Slnečné lúče dopadajú kolmo na oblasť obratníka Raka, čo je rovnobežka zodpovedajúca 23 a pol stupňu severnej zemepisnej šírky. Pozorovateľ stojaci na obratníku Raka teda vidí na poludnie Slnko priamo v zenite a jeho postava nevrhá žiadny tieň.
Slnko je v našich zemepisných šírkach (respektíve na severnej pologuli) počas dňa najdlhšie i najvyššie nad obzorom. V deň slnovratu (21. 6.) vyjde napríklad v Bratislave o 4.51 h SELČ a zapadne o 20.55 h SELČ, teda je nad obzorom 16 hodín a 4 minúty a dosiahne maximálnu výšku nad obzorom 65,3 stupňa.
Napríklad v Berlíne, ktorý leží severnejšie, je deň dlhší – slnko vychádza o 4.43 h a zapadne o 21.33 h SELČ, čo predstavuje 16 hodín a 50 minút. Zároveň jeho maximálna výška nad obzorom predstavuje pre deň slnovratu 60,9 stupňa.
V Helsinkách je slnko nad obzorom od 3.54 h do 22.49 h miestneho času, teda 18 hodín a 55 minút pri maximálnej výške 53,3 stupňa. Za polárnym kruhom, teda v zemepisných šírkach severnejších než 67.5 stupňa, slnko nezapadá počas letného slnovratu vôbec – v nórskom meste Tromso (cca 68. rovnobežka) napríklad jeho výška nad obzorom kolíše medzi 2,9 stupňami v noci a 43,9 stupňami na poludnie. Panuje tu polárny deň.
Zaujímavosťou je, že aj našich miernych zemepisných šírkach Slnko cez noc "nestihne" klesnúť pod hranicu 18 stupňov pod obzorom, vďaka čomu dočasne vymizne astronomická noc v severnej polovici Slovenska (severnejšie od Zvolena).
V Košiciach trvá obdobie bez astronomickej noci od 16. do 27. júna, v Žiline je to dokonca od 8. júna do 4. júla. Vo Zvolene, naopak, len štyri dni od 19. do 23. júna. V južnej časti Slovenska nastáva krátka astronomická noc aj v čase letného slnovratu, napríklad v Bratislave 21. júna od 0.19 do 1.35 h SELČ.
Po letnom slnovrate a začiatku astronomického leta 21. júna sa dni na severnej pologuli začnú postupne opäť skracovať.
Na južnej pologuli je 21. jún začiatkom polárnej zimy. Napríklad v austrálskom Melbourne vychádza slnko o 7.36 miestneho času a zapadá o 17.08 – čo predstavuje 9 hodín a 32 minút a zároveň najkratší deň v roku na tomto mieste. Na južnej pologuli sa dni od 21. júna začnú predlžovať.
Zdroj: heavens-above.com, astro.cz
