80. výročie oslobodenia
Všetky správy
Živenu viedli v každom období múdre, vzdelané ženy s veľkým srdcom pre národnú hrdosť.
Autor TASR
Martin/Bratislava 4. augusta (TASR)– Živena - najstarší celonárodný spolok slovenských žien bol založený 4. augusta 1869 v Turčianskom Svätom Martine. V nedeľu 4. augusta uplynie odvtedy 150 rokov.
Iniciatíva na založenie spolku vyšla od mladého redaktora Ambra Pietora inšpirovaného skúsenosťou z Prahy. Podnet mu dalo účinkovanie žien pražského „Ženského výrobného spolku“. Ambro Pietor vyzval 2. júna 1869 na stránkach Pešťbudínskych vedomostí slovenskú verejnosť na založenie spolku, ktorého hlavným cieľom malo byť vzdelávanie slovenských žien. Udalosti nabrali rýchly spád, keď ešte v júni v týchto novinách vyšlo pozvanie na ustanovujúce zhromaždenie spolku Živena podpísané Viliamom Paulínym-Tóthom, Ambrom Pietorom, Martinom Čulenom a Mikulášom Ferienčíkom.
Ustanovujúce zhromaždenie sa konalo 4. augusta 1869 v rámci matičných slávností. Viedol ho vtedajší podpredseda Matice slovenskej Paulíny-Tóth a prvou predsedníčku sa stala Anna Pivková. O rok neskôr 18. mája 1870 dostal spolok názov „Živena“, dobročinný spolok slovenských žien so sídlom v Turčianskom sv. Martine.
Vo vedení Živeny predsedníčku Annu Pivkovú v roku 1847 nahradila Elena Maróthy-Šoltésová.
Živena bola po zatvorení Matice Slovenskej (1875) v podstate jediným fungujúcim slovenským spolkom. Jej návrh na zriadenie vzdelávacieho dievčenského ústavu v slovenskom jazyku bol u uhorskej vlády nepriechodný. Ani škola, kde by sa slovenské dievčatá učili predmety ako varenie, ručné práce a vedenie domácnosti v rodnej reči, nebola povolená. Na šírenie osvety a vzdelania medzi slovenskými ženami preto slúžili Almanach Živeny (od 1872), prvý ženský časopis Dennica (od 1898) a Letopisy Živeny (od 1896). Vlastný literárny časopis začala Živena vydávať v roku 1910.
Vznik Československej republiky (1918) priniesol nové poslanie a možnosti pre slovenské ženy. V roku 1919 založili prvú vlastnú školu Živeny a rodinnú školu. Ženy sa začali angažovať v politike. V československom parlamente pôsobilo do roku 1920 osem poslankýň. V roku 1921 bolo 30 odborov, desať dievčenských škôl a pribúdali ďalšie, v Prešove vznikla škola pre ženské povolania na výchovu dievčat (1927). Zvyšoval sa dôraz na sociálnu prácu - školili sa pracovníčky a inštruktorky kurzov pre ženy. Popri varení a šití to boli kurzy o výchove, domácom hospodárstve, hygiene pre matku a dieťa, rady k voľbe povolania. Úsilie Živeny smerovalo k založeniu prvých jaslí pre pracujúce ženy, prvé otvorili 28. októbra 1922 v Martine.
V roku 1927 bola zvolená sa predsedníčku Živeny Anna Halašová.
Od vzniku vojnového Slovenského štátu sa situácia polarizovala. Vláda poverila sociálnou prácou ženy v Hlinkovej slovenskej ľudovej strane. Objavili sa snahy diferencovať vzdelávanie dievčat a chlapcov. Vláda dokonca žiadala, aby sa Živena premenovala na spolok evanjelických žien.
Počas Slovenského národného povstania ženy organizovali zbierky šatstva a potravín, pracovali v nemocniciach. V roku 1945 odstúpilo predsedníctvo Živeny a správou spolku bola poverená Zora Jesenská. Na nadchádzajúcom valnom zhromaždení sa Anna Halašová vzdala predsedníckej funkcie, na jej miesto bola zvolená ochotnícka herečka a režisérka Mária Pietorová (1945 - 1948).
V roku 1948 založili národopisnú skupinu a na návrh členky Živeny, speváčky a etnografky Ľuby Pavlovičovej – Bakovej ju nazvali Lúčnica.
Živena bola v roku 1955 násilne rozpustená. Jej meno „Živena“ použil novovytvorený socialistický zväz žien na označenie svojho vydavateľstva (v súčasnosti už neexistuje).
Až v roku 1990 po 40-ročnej prestávke obnovila svoju činnosť na základe výzvy spisovateľky Hany Zelinovej. Živena, spolok slovenských žien, bola opäť zaregistrovaná 15. apríla 1990 Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky.
Predsedníčkou znovu vzkriesenej Živeny sa stala Hana Zelinová (1990 - 1993). Po jej odchode z postu predsedníčky Ústredia ju nahradila vo vedení Zora Breierová (1993 – 2013).
V novembri 2013 si členky Živeny zvolili na Valnom zhromaždení novú predsedníčku spolku, ktorou sa stala politička, bývalá herečka a diplomatka Magdaléna Vášáryová.
Živenu viedli v každom období múdre, vzdelané ženy s veľkým srdcom pre národnú hrdosť.
Živena, spolok slovenských žien, má v súčasnosti na Slovensku viac ako 1000 členiek v 12 miestnych odboroch (v Banskej Bystrici, Banskej Štiavnici, Bratislave, Brezne, Čadci, Jelšave, Lučenci, Martine, Pezinku, Smižanoch, Sučanoch a v Žiline).
Iniciatíva na založenie spolku vyšla od mladého redaktora Ambra Pietora inšpirovaného skúsenosťou z Prahy. Podnet mu dalo účinkovanie žien pražského „Ženského výrobného spolku“. Ambro Pietor vyzval 2. júna 1869 na stránkach Pešťbudínskych vedomostí slovenskú verejnosť na založenie spolku, ktorého hlavným cieľom malo byť vzdelávanie slovenských žien. Udalosti nabrali rýchly spád, keď ešte v júni v týchto novinách vyšlo pozvanie na ustanovujúce zhromaždenie spolku Živena podpísané Viliamom Paulínym-Tóthom, Ambrom Pietorom, Martinom Čulenom a Mikulášom Ferienčíkom.
Ustanovujúce zhromaždenie sa konalo 4. augusta 1869 v rámci matičných slávností. Viedol ho vtedajší podpredseda Matice slovenskej Paulíny-Tóth a prvou predsedníčku sa stala Anna Pivková. O rok neskôr 18. mája 1870 dostal spolok názov „Živena“, dobročinný spolok slovenských žien so sídlom v Turčianskom sv. Martine.
Vo vedení Živeny predsedníčku Annu Pivkovú v roku 1847 nahradila Elena Maróthy-Šoltésová.
Živena bola po zatvorení Matice Slovenskej (1875) v podstate jediným fungujúcim slovenským spolkom. Jej návrh na zriadenie vzdelávacieho dievčenského ústavu v slovenskom jazyku bol u uhorskej vlády nepriechodný. Ani škola, kde by sa slovenské dievčatá učili predmety ako varenie, ručné práce a vedenie domácnosti v rodnej reči, nebola povolená. Na šírenie osvety a vzdelania medzi slovenskými ženami preto slúžili Almanach Živeny (od 1872), prvý ženský časopis Dennica (od 1898) a Letopisy Živeny (od 1896). Vlastný literárny časopis začala Živena vydávať v roku 1910.
Vznik Československej republiky (1918) priniesol nové poslanie a možnosti pre slovenské ženy. V roku 1919 založili prvú vlastnú školu Živeny a rodinnú školu. Ženy sa začali angažovať v politike. V československom parlamente pôsobilo do roku 1920 osem poslankýň. V roku 1921 bolo 30 odborov, desať dievčenských škôl a pribúdali ďalšie, v Prešove vznikla škola pre ženské povolania na výchovu dievčat (1927). Zvyšoval sa dôraz na sociálnu prácu - školili sa pracovníčky a inštruktorky kurzov pre ženy. Popri varení a šití to boli kurzy o výchove, domácom hospodárstve, hygiene pre matku a dieťa, rady k voľbe povolania. Úsilie Živeny smerovalo k založeniu prvých jaslí pre pracujúce ženy, prvé otvorili 28. októbra 1922 v Martine.
V roku 1927 bola zvolená sa predsedníčku Živeny Anna Halašová.
Od vzniku vojnového Slovenského štátu sa situácia polarizovala. Vláda poverila sociálnou prácou ženy v Hlinkovej slovenskej ľudovej strane. Objavili sa snahy diferencovať vzdelávanie dievčat a chlapcov. Vláda dokonca žiadala, aby sa Živena premenovala na spolok evanjelických žien.
Počas Slovenského národného povstania ženy organizovali zbierky šatstva a potravín, pracovali v nemocniciach. V roku 1945 odstúpilo predsedníctvo Živeny a správou spolku bola poverená Zora Jesenská. Na nadchádzajúcom valnom zhromaždení sa Anna Halašová vzdala predsedníckej funkcie, na jej miesto bola zvolená ochotnícka herečka a režisérka Mária Pietorová (1945 - 1948).
V roku 1948 založili národopisnú skupinu a na návrh členky Živeny, speváčky a etnografky Ľuby Pavlovičovej – Bakovej ju nazvali Lúčnica.
Živena bola v roku 1955 násilne rozpustená. Jej meno „Živena“ použil novovytvorený socialistický zväz žien na označenie svojho vydavateľstva (v súčasnosti už neexistuje).
Až v roku 1990 po 40-ročnej prestávke obnovila svoju činnosť na základe výzvy spisovateľky Hany Zelinovej. Živena, spolok slovenských žien, bola opäť zaregistrovaná 15. apríla 1990 Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky.
Predsedníčkou znovu vzkriesenej Živeny sa stala Hana Zelinová (1990 - 1993). Po jej odchode z postu predsedníčky Ústredia ju nahradila vo vedení Zora Breierová (1993 – 2013).
V novembri 2013 si členky Živeny zvolili na Valnom zhromaždení novú predsedníčku spolku, ktorou sa stala politička, bývalá herečka a diplomatka Magdaléna Vášáryová.
Živenu viedli v každom období múdre, vzdelané ženy s veľkým srdcom pre národnú hrdosť.
Živena, spolok slovenských žien, má v súčasnosti na Slovensku viac ako 1000 členiek v 12 miestnych odboroch (v Banskej Bystrici, Banskej Štiavnici, Bratislave, Brezne, Čadci, Jelšave, Lučenci, Martine, Pezinku, Smižanoch, Sučanoch a v Žiline).
