Samičky blchy z dávnej minulosti boli skoro dva razy také veľké ako samčeky, čo sa zhoduje so súčasnými blchami.
Autor TASR
Washington 1. marca (TASR) - Nové fosílne nálezy najstarších bĺch z obdobia jury sa našli v Číne. Fosílie pochádzajú spred 125-165 miliónov rokov. Informovala dnes o tom agentúra AP.
V období jury bola dokonca aj blcha príšerou, v porovnaní so súčasnými miniatúrnymi potomkami. Tieto otravné krv cicajúce živočíchy kedysi dosahovali takmer 25 milimetrov. Ich disproporčne dlhý cuciak - alebo ústa podobné slamke - mali silnú zbraň, ktorou boli vrúbkované okraje.
To blchám pomáhalo zahryznúť sa a kŕmiť sa na svojich superveľkých hostiteľoch, uviedol Ti-jing Chuang z inštitútu geológie a paleontológie v Nan-ťingu v štúdii publikovanej v časopise Nature.
"Toto je príšera," povedal spoluautor štúdie Michael Engel, entomologický kurátor múzea histórie prírody na univerzite v Kansase. "Bolo to veľké stvorenie. Neviem si predstaviť, že prídem domov a nájdem liezť na svojom hrubosrstom pinčovi, alebo pri ňom, jednu alebo viac týchto vecí," poznamenal Engel.
Samičky blchy z dávnej minulosti boli skoro dva razy také veľké ako samčeky, čo sa zhoduje so súčasnými blchami. Nebola to však len veľkosť deviatich skamenenín, ktorá urobila dojem, dodal vedec. Hrôzu vzbudzovali zobákovité čeľuste, schopné zabodnúť sa a sať krv z niektorých dinosaurov, zrejme operených.
Hoci boli blchy z druhohorného obdobia jury veľké, v porovnaní so súčasnými mali jednu nevýhodu - ich nohy neboli dobre vyvinuté. Počas evolúcie sa však blchy vyvinuli od lezenia k skákaniu, vysvetlil Chuang.
V období jury bola dokonca aj blcha príšerou, v porovnaní so súčasnými miniatúrnymi potomkami. Tieto otravné krv cicajúce živočíchy kedysi dosahovali takmer 25 milimetrov. Ich disproporčne dlhý cuciak - alebo ústa podobné slamke - mali silnú zbraň, ktorou boli vrúbkované okraje.
To blchám pomáhalo zahryznúť sa a kŕmiť sa na svojich superveľkých hostiteľoch, uviedol Ti-jing Chuang z inštitútu geológie a paleontológie v Nan-ťingu v štúdii publikovanej v časopise Nature.
"Toto je príšera," povedal spoluautor štúdie Michael Engel, entomologický kurátor múzea histórie prírody na univerzite v Kansase. "Bolo to veľké stvorenie. Neviem si predstaviť, že prídem domov a nájdem liezť na svojom hrubosrstom pinčovi, alebo pri ňom, jednu alebo viac týchto vecí," poznamenal Engel.
Samičky blchy z dávnej minulosti boli skoro dva razy také veľké ako samčeky, čo sa zhoduje so súčasnými blchami. Nebola to však len veľkosť deviatich skamenenín, ktorá urobila dojem, dodal vedec. Hrôzu vzbudzovali zobákovité čeľuste, schopné zabodnúť sa a sať krv z niektorých dinosaurov, zrejme operených.
Hoci boli blchy z druhohorného obdobia jury veľké, v porovnaní so súčasnými mali jednu nevýhodu - ich nohy neboli dobre vyvinuté. Počas evolúcie sa však blchy vyvinuli od lezenia k skákaniu, vysvetlil Chuang.