Hnúšťa/Bratislava 1. júna (TASR) - Jednou z popredných osobností národného obrodenia, ktorá významným spôsobom zasiahla do slovenských dejín bol Ján Francisci-Rimavský. Od narodenia národného buditeľa, zakladateľa Matice slovenskej, prvého kapitána slovenských dobrovoľníkov, básnika, publicistu a zberateľa ľudovej slovesnosti uplynie v stredu 1. júna 200 rokov.

Ján Francisci-Rimavský sa narodil 1. júna 1822 v Hnúšti do rodiny krajčíra. Základnú školu vychodil vo svojej rodnej obci, neskôr študoval v Ožďanoch, v Levoči a od roku 1839 do roku 1843 na evanjelickom lýceu v Bratislave, kde sa stal stúpencom Štúrových myšlienok.

V roku 1844 odišiel z Bratislavy do Levoče k profesorovi Michalovi Hlaváčkovi, ktorý podľa bratislavského vzoru založil na evanjelickom lýceu Spoločnosť česko-slovanskú, čím sa Levoča stala ďalším významným centrom študentského národného hnutia. Francisci podnietil vznik Jednoty mládeže slovenskej, ktorá združovala slovenských študentov všetkých evanjelických škôl v Uhorsku. Po vyštudovaní práva na evanjelickom kolégiu v Prešove pracoval v rokoch 1845 až 1847 ako úradník.

Zo životných míľnikov Jána Francisci-Rimavského boli dôležité revolučné roky 1848–1849, počas ktorých patril medzi najaktívnejších. Výrazne sa podieľal na vypracovaní prvého politického a národného programu Slovákov - Žiadosti slovenského národa, ktoré boli prijaté 11. mája 1848 v Liptovskom Mikuláši. Spolu so Štefanom M. Daxnerom a Michalom M. Bakulínym organizoval v gemerskej stolici založenie národnej gardy. Za svoju činnosť bol uväznený, pričom mu hrozil pôvodne trest smrti. Po oslobodení z väzenia sa stal v roku 1849 kapitánom prvého slovenského dobrovoľníckeho zboru.

Ján Francisci-Rimavský sa významným spôsobom zaslúžil aj o rozvoj a úspechy slovenského národného hnutia v 60. rokoch 19. storočia. V marci 1861 sa stal vydavateľom a redaktorom Pešťbudínskych vedomostí. Začiatkom júna toho istého roku predsedal zhromaždeniu slovenských vlastencov v Martine, ktoré prijalo Memorandum národa slovenského. Stál na čele prípravného výboru Matice slovenskej a na jej ustanovujúcom zhromaždení bol 4. augusta 1863 zvolený za čestného predsedu.

V roku 1870 sa Francisci natrvalo usadil v Martine. Ešte pred tým bol v rokoch 1864-1867 liptovským županom. V historickom centre Turca sa začal naplno venovať správe Kníhtlačiarskeho účastinárskeho spolku, ktorý vznikol 3. marca 1869 s cieľom vytvoriť v oblasti knižnej kultúry priaznivé podmienky na vydávanie slovenskej a matičnej tlače. Prvým stálym predsedom spolku sa stal 1. júna 1870. V časoch jeho vedenia vydal Kníhtlačiarsky účastinársky spolok okolo 400 kníh, množstvo časopisov, kalendárov a brožúr.

Ťažiskom Francisciho literárnej tvorby bola poézia a próza, pričom išlo o vôbec prvé prejavy štúrovskej spisovnej slovenčiny. Ako talentovaný básnik a prozaik sa prejavil už počas študentských rokov. Jeho báseň Svojim vrstovníkom (1844) bola prvým samostatným výtlačkom v štúrovskej slovenčine. Neskôr vydal aj historickú prózu Janko Podhorský (1844), v ktorej dominoval historický motív protitureckého bojovníka a významným prínosom pre národné dejiny je jeho Vlastný životopis (1904), v ktorom rekapituluje podstatné momenty národného hnutia.

Bol tiež horlivým zberateľom slovenských ľudových povestí a ako jeden z prvých ich začal vydávať. Sila rozprávok je podľa Francisciho v tom, že múdrosť ľudového rozprávačstva spočíva v obraznosti. "Ako každé dieťa, zvlášte vnímavejšie, i ja bol som veľkým milovníkom, bedlivým a žiadostivým poslucháčom prostonárodných našich rozprávok," napísal v diele Vlastný životopis.

Popredný predstaviteľ slovenského národného hnutia druhej polovice 19. storočia Ján Francisci-Rimavský zomrel 7. marca 1905 v Martine vo veku 82 rokov.