Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Paluba Medzinárodnej vesmírnej stanice a houstonské stredisko NASA boli aj svedkom dojímavej udalosti, keď si ruský kozmonaut na diaľku zobral za manželku Jekaterinu Dmitrijevovú.
Autor TASR
Houston/Bratislava 30. septembra (TASR) - Vládna agentúra USA zodpovedná za americký kozmický program a všeobecný výskum v oblasti letectva NASA (National Aeronautics and Space Administration - Národný úrad pre letectvo a vesmír) začala svoju činnosť 1. októbra 1958. V ten deň Americký Kongres odsúhlasil zákon, ktorým NASA vznikla.
Za 55 rokov existencie prešla NASA od kľúčového frontu v studenej vojne k výstavbe Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS) v spolupráci s Ruskom a ďalšími krajinami a prispela k mnohým dôležitým vedeckým zisteniam.
Nevyhli sa jej ani tragédie. Troch astronautov usmrtil požiar na palube Apolla 27. januára 1967. Pri výbuchu amerického raketoplánu Challenger pri štarte 28. januára 1986 zahynulo sedem kozmonautov, päť mužov a dve ženy. Raketoplán Columbia bol zničený vo februári 2003 pri návrate na Zem, na jeho palube zahynuli siedmi astronauti.
Organizácia oficiálne vznikla ako reakcia na vypustenie sovietskeho satelitu Sputnik v roku 1957. Agentúra prevzala oblasť pôsobnosti po dovtedajšom Národnom poradnom výbore pre letectvo (National Advisory Committee for Aeronautics, NACA) a ďalších vládnych organizáciách. Po NACA zdedila štyri laboratóriá, približne 8000 zamestnancov a takmer okamžite začala pracovať na lete človeka do vesmíru.
Prvým významnejším programom NASA bol projekt Mercury, zameraný na výskum, či by ľudia mohli prežiť vo vesmíre. Na úspechy Mercury nadviazal projekt Gemini, využívajúci vesmírnu loď pre dvoch astronautov. Ambície ďalšieho projektu vyvrcholili vyslaním lode Apollo 11 na Mesiac, na ktorého povrch 20. júla 1969 po prvý raz vystúpili Neil Armstrong a Edwin "Buzz" Aldrin.
Koncom 60. rokov 20. storočia začali odborníci NASA riešiť otázku konštrukcie kozmického dopravného prostriedku, ktorý by sa dokázal na Zem aj vrátiť a dal by sa použiť aj na ďalšie vesmírne lety. Výsledkom ich snáh bol v roku 1977 vznik prvého raketoplánu Enterprise. Raketoplán testovali deväť mesiacov, do vesmíru však nikdy neletel a slúžil na prieskum atmosféry.
NASA vypustila do vesmíru početné vedecké sondy ako Pioneer či Voyager, ktoré preskúmali Mesiac, Mars, ďalšie planéty a iné časti slnečného systému. Hubblov vesmírny teleskop a ďalšie vesmírne vedecké zariadenia umožnili vedcom urobiť mnohé významné astronomické objavy. Sonda Aura začala v decembri 2004 po prvý raz v histórii denne monitorovať, ako sa znečistený vzduch presúva nad planétou. Priekopnícku prácu NASA vykonala aj pri využití satelitov. Pomohla priviesť na svet novú generáciu komunikačných družíc ako Echo, Telstar či Syncom.
Paluba Medzinárodnej vesmírnej stanice a houstonské stredisko NASA boli aj svedkom dojímavej udalosti. Ruský kozmonaut Jurij Malenčenko (41) si 10. augusta 2003 na diaľku zobral za manželku Jekaterinu Dmitrijevovú (26).
Za 55 rokov existencie prešla NASA od kľúčového frontu v studenej vojne k výstavbe Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS) v spolupráci s Ruskom a ďalšími krajinami a prispela k mnohým dôležitým vedeckým zisteniam.
Nevyhli sa jej ani tragédie. Troch astronautov usmrtil požiar na palube Apolla 27. januára 1967. Pri výbuchu amerického raketoplánu Challenger pri štarte 28. januára 1986 zahynulo sedem kozmonautov, päť mužov a dve ženy. Raketoplán Columbia bol zničený vo februári 2003 pri návrate na Zem, na jeho palube zahynuli siedmi astronauti.
Organizácia oficiálne vznikla ako reakcia na vypustenie sovietskeho satelitu Sputnik v roku 1957. Agentúra prevzala oblasť pôsobnosti po dovtedajšom Národnom poradnom výbore pre letectvo (National Advisory Committee for Aeronautics, NACA) a ďalších vládnych organizáciách. Po NACA zdedila štyri laboratóriá, približne 8000 zamestnancov a takmer okamžite začala pracovať na lete človeka do vesmíru.
Prvým významnejším programom NASA bol projekt Mercury, zameraný na výskum, či by ľudia mohli prežiť vo vesmíre. Na úspechy Mercury nadviazal projekt Gemini, využívajúci vesmírnu loď pre dvoch astronautov. Ambície ďalšieho projektu vyvrcholili vyslaním lode Apollo 11 na Mesiac, na ktorého povrch 20. júla 1969 po prvý raz vystúpili Neil Armstrong a Edwin "Buzz" Aldrin.
Koncom 60. rokov 20. storočia začali odborníci NASA riešiť otázku konštrukcie kozmického dopravného prostriedku, ktorý by sa dokázal na Zem aj vrátiť a dal by sa použiť aj na ďalšie vesmírne lety. Výsledkom ich snáh bol v roku 1977 vznik prvého raketoplánu Enterprise. Raketoplán testovali deväť mesiacov, do vesmíru však nikdy neletel a slúžil na prieskum atmosféry.
NASA vypustila do vesmíru početné vedecké sondy ako Pioneer či Voyager, ktoré preskúmali Mesiac, Mars, ďalšie planéty a iné časti slnečného systému. Hubblov vesmírny teleskop a ďalšie vesmírne vedecké zariadenia umožnili vedcom urobiť mnohé významné astronomické objavy. Sonda Aura začala v decembri 2004 po prvý raz v histórii denne monitorovať, ako sa znečistený vzduch presúva nad planétou. Priekopnícku prácu NASA vykonala aj pri využití satelitov. Pomohla priviesť na svet novú generáciu komunikačných družíc ako Echo, Telstar či Syncom.
Paluba Medzinárodnej vesmírnej stanice a houstonské stredisko NASA boli aj svedkom dojímavej udalosti. Ruský kozmonaut Jurij Malenčenko (41) si 10. augusta 2003 na diaľku zobral za manželku Jekaterinu Dmitrijevovú (26).
