Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Nová štúdia ukazuje, že neexistuje žiadna bezpečná úroveň konzumácie alkoholu u tehotných žien.
Autor OTS
Bratislava 12. marca (OTS) - Nová štúdia University of Washington Medicine zistila, že neexistuje žiadna bezpečná úroveň konzumácie alkoholu u tehotných žien, na vznik fetálneho alkoholového syndrómu má totiž významný vplyv aj genetika vyvíjajúceho sa plodu. Občianske združenie Fórum Pi s rozumom vyzýva budúce matky, aby alkohol, hoci len pohár vína, nepili vôbec.
Štúdia s 84 súrodeneckými pármi, ktoré boli vystavené konzumácii rovnakého množstva alkoholu matkou už počas tehotenstva (in utero) ukazuje, že dva plody vystavené rovnakým hladinám alkoholu môžu mať odlišné úrovne neurologických poškodení. Svoju úlohu tu totiž zohráva aj fetálna genetika, na ktorú však tiež podstatnou mierou vplýva alkohol, ukazuje nová štúdia uverejnená v časopise Advances in Pediatric Research.
„Dôkazy sú presvedčivé," hovorí vedúca autorka Susan Astley Hemingwayová, profesorka pediatrie na Lekárskej fakulte Univerzity vo Washingtone a dodáva: „Práve ešte nenarodené deti sú najviac zraniteľné, najmä čo sa ich genetiky týka. Z hľadiska zdravia novonarodených detí sa tak jasne ukazuje, že jediná bezpečná hladina konzumácie alkoholu budúcou matkou je žiadna.“
Postihnuté je už jedno zo 14 detí
V štúdii výskumní pracovníci v oblasti diagnostiky a prevencie fetálneho alkoholového syndrómu (FAS) analyzovali údaje, ktoré zhromažďovali viac ako 26 rokov. Zistili, že keď dvojčatá s identickou DNA (jednovaječné dvojčatá) mali rovnakú expozíciu alkoholu, výsledky FAS boli identické, teda alkohol mal rovnaké následky na oba plody. Naproti tomu pri dvojvaječných dvojčatách alebo iných súrodeneckých pároch malo rovnaké množstvo skonzumovaného alkoholu matkou odlišný vplyv na jeden či druhý plod: jeden sa mohol narodiť s ťažkým FAS a druhý s miernym postihnutím. Vplyv na to mala fetálna genetika, na ktorú pôsobilo aj mierne pitie alkoholu matkou, napríklad jeden pohár vína denne.
Výsledky tejto štúdie, najväčšej svojho druhu, tak ukazujú, že na vývoj plodu nemá vplyv len konzumácia tvrdého alkoholu u matky. Aj mierne pitie alkoholu počas tehotenstva je vysoko rizikové. Už jeden pohár ľahkého vína denne, ktorý bežne obhajuje dokonca časť lekárov či výskumníkov, tak môže spôsobiť, že vyvíjajúci plod je vystavený vysokému riziku FAS. Fetálny alkoholový syndróm bol diagnostikovaný v takomto prípade už jednému zo 14 detí, ktorých matky pili len jeden pohár vína denne.
Matky ohrozujú život svojho dieťaťa
Napriek tomu, že alkohol by mal byť počas tehotenstva úplne tabu, posledné prieskumy ukazujú, že až 10 % tehotných žien pije alkohol. Niektoré štúdie hovoria dokonca o 25 percentách. Ročne sa tak vo svete narodí s fetálnym alkoholovým syndrómom až 119 000 detí. FAS sa prejavuje trvalým poškodením mozgu, poruchami rastu a dysmorfickými znakmi tváre spojenými s poruchami vnímania a správania, ako aj s intelektuálnymi a emocionálnymi problémami. Opisované príznaky majú dlhodobý charakter a ovplyvnia zdravie dieťaťa i jeho zaradenie do spoločnosti na celý život.
Aj preto na Slovensku pôsobí iniciatíva občianskeho združenia Fórum Pi s rozumom, ktorá sa dlhodobo zasadzuje o nulovú konzumáciu alkoholu u detí a mladistvých, vodičov a tiež budúcich matiek. Erik Čížek z Fóra Pi s rozumom hovorí: „Nezodpovedná konzumácia alkoholu v prípade tehotných žien spočíva predovšetkým v tom, že ohrozujú životy iných ľudí, v tomto prípade ešte nenarodených detí. Budúce matky by si mali uvedomiť, že alkohol, ktorý sa k dieťaťu cez matku dostáva, je preňho veľmi nebezpečný a môže zapríčiniť množstvo rôznych zdravotných problémov nielen pri jeho narodení, ale aj v neskoršom veku dieťaťa. Aj v tomto prípade je edukácia o zodpovednom prístupe k alkoholu jedinou cestou, ako týmto nepríjemnostiam predchádzať.“
Stojí za tým aj genetika plodu
Výskumný tím analyzoval 3000 pacientov s identifikovaným FAS, z ktorých bolo 84 súrodeneckých párov. Do štúdie tak vybral len súrodenecké páry s rovnakou prenatálnou expozíciou alkoholu tak, aby sa súčasne minimalizovali iné faktory, ktoré by mohli ovplyvniť ich vývojové výsledky.
Z týchto 84 párov bolo deväť jednovaječných dvojčiat, 39 dvojvaječných dvojčiat, 27 vlastných súrodeneckých párov a 9 párov nevlastných súrodencov so spoločnou matkou. Genetická príbuznosť – rovnaká DNA medzi dvojicami súrodencov - je 100 percent u jednovaječných dvojčiat, 50 % u dvojvaječných dvojčiat aj u vlastných súrodencov a 25 % u tých súrodencov, ktorí majú rovnakú matku. Keďže genetická príbuznosť u týchto štyroch skupín klesá, podiel detí s rôznymi výsledkami FAS sa postupne zvyšoval z nuly na 44 percent, na 59 % a na 78 %.
„Je ťažké pochopiť všetky princípy, akými genetika plodu (a matky) ovplyvňuje nepriaznivý vplyv alkoholu na vyvíjajúci sa plod. Avšak je nemožné identifikovať, ktoré plody sú syndrómom FAS ovplyvnené viac a ktoré menej. Na to nie je test. A preto by budúce mamičky nemali piť alkohol vôbec,“ objasňuje A. Hemingwayová.
Závery štúdie sú tak jasné - riziko poškodenia plodu alkoholom nie je závislé len od toho, koľko alkoholu matka pije počas tehotenstva, je potrebné počítať aj s genetikou plodu. Výšku jej zapojenia ale dopredu nie je možné odhadnúť. Práve preto je jediná bezpečná úroveň konzumácie alkoholu (nielen tvrdého, ale aj vína či iných alkoholických nápojov) u tehotných žien nulová.
S
Štúdia s 84 súrodeneckými pármi, ktoré boli vystavené konzumácii rovnakého množstva alkoholu matkou už počas tehotenstva (in utero) ukazuje, že dva plody vystavené rovnakým hladinám alkoholu môžu mať odlišné úrovne neurologických poškodení. Svoju úlohu tu totiž zohráva aj fetálna genetika, na ktorú však tiež podstatnou mierou vplýva alkohol, ukazuje nová štúdia uverejnená v časopise Advances in Pediatric Research.
„Dôkazy sú presvedčivé," hovorí vedúca autorka Susan Astley Hemingwayová, profesorka pediatrie na Lekárskej fakulte Univerzity vo Washingtone a dodáva: „Práve ešte nenarodené deti sú najviac zraniteľné, najmä čo sa ich genetiky týka. Z hľadiska zdravia novonarodených detí sa tak jasne ukazuje, že jediná bezpečná hladina konzumácie alkoholu budúcou matkou je žiadna.“
Postihnuté je už jedno zo 14 detí
V štúdii výskumní pracovníci v oblasti diagnostiky a prevencie fetálneho alkoholového syndrómu (FAS) analyzovali údaje, ktoré zhromažďovali viac ako 26 rokov. Zistili, že keď dvojčatá s identickou DNA (jednovaječné dvojčatá) mali rovnakú expozíciu alkoholu, výsledky FAS boli identické, teda alkohol mal rovnaké následky na oba plody. Naproti tomu pri dvojvaječných dvojčatách alebo iných súrodeneckých pároch malo rovnaké množstvo skonzumovaného alkoholu matkou odlišný vplyv na jeden či druhý plod: jeden sa mohol narodiť s ťažkým FAS a druhý s miernym postihnutím. Vplyv na to mala fetálna genetika, na ktorú pôsobilo aj mierne pitie alkoholu matkou, napríklad jeden pohár vína denne.
Výsledky tejto štúdie, najväčšej svojho druhu, tak ukazujú, že na vývoj plodu nemá vplyv len konzumácia tvrdého alkoholu u matky. Aj mierne pitie alkoholu počas tehotenstva je vysoko rizikové. Už jeden pohár ľahkého vína denne, ktorý bežne obhajuje dokonca časť lekárov či výskumníkov, tak môže spôsobiť, že vyvíjajúci plod je vystavený vysokému riziku FAS. Fetálny alkoholový syndróm bol diagnostikovaný v takomto prípade už jednému zo 14 detí, ktorých matky pili len jeden pohár vína denne.
Matky ohrozujú život svojho dieťaťa
Napriek tomu, že alkohol by mal byť počas tehotenstva úplne tabu, posledné prieskumy ukazujú, že až 10 % tehotných žien pije alkohol. Niektoré štúdie hovoria dokonca o 25 percentách. Ročne sa tak vo svete narodí s fetálnym alkoholovým syndrómom až 119 000 detí. FAS sa prejavuje trvalým poškodením mozgu, poruchami rastu a dysmorfickými znakmi tváre spojenými s poruchami vnímania a správania, ako aj s intelektuálnymi a emocionálnymi problémami. Opisované príznaky majú dlhodobý charakter a ovplyvnia zdravie dieťaťa i jeho zaradenie do spoločnosti na celý život.
Aj preto na Slovensku pôsobí iniciatíva občianskeho združenia Fórum Pi s rozumom, ktorá sa dlhodobo zasadzuje o nulovú konzumáciu alkoholu u detí a mladistvých, vodičov a tiež budúcich matiek. Erik Čížek z Fóra Pi s rozumom hovorí: „Nezodpovedná konzumácia alkoholu v prípade tehotných žien spočíva predovšetkým v tom, že ohrozujú životy iných ľudí, v tomto prípade ešte nenarodených detí. Budúce matky by si mali uvedomiť, že alkohol, ktorý sa k dieťaťu cez matku dostáva, je preňho veľmi nebezpečný a môže zapríčiniť množstvo rôznych zdravotných problémov nielen pri jeho narodení, ale aj v neskoršom veku dieťaťa. Aj v tomto prípade je edukácia o zodpovednom prístupe k alkoholu jedinou cestou, ako týmto nepríjemnostiam predchádzať.“
Stojí za tým aj genetika plodu
Výskumný tím analyzoval 3000 pacientov s identifikovaným FAS, z ktorých bolo 84 súrodeneckých párov. Do štúdie tak vybral len súrodenecké páry s rovnakou prenatálnou expozíciou alkoholu tak, aby sa súčasne minimalizovali iné faktory, ktoré by mohli ovplyvniť ich vývojové výsledky.
Z týchto 84 párov bolo deväť jednovaječných dvojčiat, 39 dvojvaječných dvojčiat, 27 vlastných súrodeneckých párov a 9 párov nevlastných súrodencov so spoločnou matkou. Genetická príbuznosť – rovnaká DNA medzi dvojicami súrodencov - je 100 percent u jednovaječných dvojčiat, 50 % u dvojvaječných dvojčiat aj u vlastných súrodencov a 25 % u tých súrodencov, ktorí majú rovnakú matku. Keďže genetická príbuznosť u týchto štyroch skupín klesá, podiel detí s rôznymi výsledkami FAS sa postupne zvyšoval z nuly na 44 percent, na 59 % a na 78 %.
„Je ťažké pochopiť všetky princípy, akými genetika plodu (a matky) ovplyvňuje nepriaznivý vplyv alkoholu na vyvíjajúci sa plod. Avšak je nemožné identifikovať, ktoré plody sú syndrómom FAS ovplyvnené viac a ktoré menej. Na to nie je test. A preto by budúce mamičky nemali piť alkohol vôbec,“ objasňuje A. Hemingwayová.
Závery štúdie sú tak jasné - riziko poškodenia plodu alkoholom nie je závislé len od toho, koľko alkoholu matka pije počas tehotenstva, je potrebné počítať aj s genetikou plodu. Výšku jej zapojenia ale dopredu nie je možné odhadnúť. Práve preto je jediná bezpečná úroveň konzumácie alkoholu (nielen tvrdého, ale aj vína či iných alkoholických nápojov) u tehotných žien nulová.
S
poluautormi štúdie boli: Julia Bledsoeová, profesorka pediatrie; Julian Davies, profesor pediatrie; Allison Brooks, vedecký pracovník v oblasti epidemiológie; Tracy Jirikowic, docent rehabilitačnej medicíny; Erin Olson, učiteľka na vysokej škole vzdelávania; a John Thorne, vedúci lektor so zameraním na reč a sluchové vedy.
