Bratislava 9. februára (TASR) - Thomas Bernhard je jedným z najvýznamnejších povojnových po nemecky píšucich autorov. Dielami, ktoré napísal, vyvolával kontroverzné reakcie. Bolo to práve preto, že nemilosrdne kritizoval rakúsku spoločnosť. "V Rakúsku je dnes viac nacistov než v roku 1938," píše vo svojej hre Námestie hrdinov (1988). Jeho romány a hry, ktoré vyvolávali pobúrenie na domácej pôde, sa stretli s pochopením a ocenením v zahraničí. V utorok 9. februára uplynie 90 rokov od narodenia Thomasa Bernharda.

Témy opustenosti, choroby a smrti ako desivej, ale neodlúčiteľnej súčasti života, ktoré prenikali jeho tvorbou, vychádzali okrem iného aj zo zdravotných problémov samotného autora. Spisovateľ, ktorému kritici hovorili "Nestbeschmutzer", teda "špinič do vlastného hniezda", bol v súkromí milý a zábavný spoločník.

Nicolaas Thomas Bernhard sa narodil 9. februára 1931 v holandskom Heerlene ako nemanželské dieťa. Podstatnú časť svojho života strávil v Rakúsku u rodičov svojej matky.

Thomas bol nezvládnuteľné dieťa, tak ho matka poslala naučiť sa disciplíne do nacistického detského tábora. V roku 1943 navštevoval internátnu školu v Salzburgu, kde okúsil katolícku aj nacionálno-socialistickú výchovu. Utiekol odtiaľ počas spojeneckých náletov v roku 1944. Svojho učiteľa, sadistického farára Franza, ako aj osoby, ktoré formovali jeho mladosť, pranieroval neskôr v sérii autobiografických próz, ktoré vyšli pod názvom Obrys jedného života (1982).

Ako 16-ročný odišiel Thomas Bernhard z gymnázia a chcel sa stať obchodníkom. Sotva dosiahol plnoletosť, dostihli ho následky povojnovej chudoby. Podvyživený mladík strávil istý čas v sanatóriách. Celý život mal problémy so srdcom a pľúcami.

Jeho starý otec, spisovateľ Johannes Freumbichler, podnietil Thomasa k štúdiu hudby a herectva. Vďaka svojej životnej družke, o dvadsaťsedem rokov staršej Hedwige Stavianicekovej, sa Bernhard ako začínajúci spisovateľ v 50-tych rokoch objavil vo viedenských kultúrnych kruhoch a jeho meno sa pomerne rýchlo stalo všeobecne známym.

Prelomovým bol rok 1963, kedy vydal svoj prvý román Mráz. V kratšej próze Amras (1964) a v románe Rozrušenie (1967) sa už objavil jeho charakteristický literárny rukopis, ktorý je založený na dlhých vetách, súvetiach a opakujúcich sa myšlienkach. V poslednom z menovaných diel odhaľuje spisovateľ úzkostné stránky ľudského života, ktorý je doslova utrpením. Bernhardova tvorba býva interpretovaná ako veľmi temná. Známy je jeho výrok: "Es ist alles lächerlich, wenn man an den Tod denkt." (Všetko je smiešne, ak myslíš na smrť.)

Medzi ďalšie známe romány patria Vápenka (1970) alebo Korektúra (1975). Jednou z pozoruhodných autobiografických próz je Výrub (1984), kde sa autor vysmieva pokrytectvu umeleckého sveta a rakúskej smotánke. Thomas Bernhard nenechal na rakúskej spoločnosti jedinú nitku suchú, ale jeho tvorbe nechýbal ani humor.

Najúspešnejšie divadelné hry spisovateľa vznikli v 70. a 80. rokoch 20. storočia, patria medzi ne Sila zvyku (1974) a Pred odchodom na odpočinok (1979). V hre Pred odchodom na odpočinok, ktorá sa dočkala aj javiskovej podoby v divadle Astorka v roku 2006, Bernhard pripomína Rakúsku jeho nacistickú minulosť. Hra je o ctihodnom sudcovi, ktorý v súkromí so sestrami, s ktorými má incestný vzťah, každoročne slávi narodeniny Himmlera. Vychádzal pritom z kauzy bádensko-württemberského premiéra Hansa Filbingera, o ktorom sa zistilo, že bol počas nacistického režimu vojenským sudcom a ku koncu vojny dokonca vyniesol aj niekoľko rozsudkov smrti.

Bernhard pokračoval v kritike Rakúska, najviac v divadelnej hre z prostredia židovskej rodiny Námestie hrdinov (1988). Názov hry odkazuje na viedenské námestie, na ktorom v roku 1938 davy Rakúšanov vítali Adolfa Hitlera. Touto hrou Bernhard vyvracal obraz Rakúska ako prvej Hitlerovej obete, čím spochybnil oficiálnu štátnu doktrínu. Uvedenie hry spôsobilo posledný škandál za jeho života. Uskutočnili sa početné pokusy, aby sa hra v divadlách nehrala, niektorí herci vrátili svoje roly a k premiére sa vyjadroval i rakúsky prezident.

Bernhard bol v tlači obvinený z toho, že uráža svoju vlasť. Spisovateľ po škandáloch zakázal vydávanie svojich kníh v Rakúsku a na dlhšiu dobu sa usadil v Madride. Do Viedne sa vrátil až v roku 1988 po ťažkom srdcovom záchvate. Tu ráno 12. februára 1989 zomrel.

V testamente Bernhard zakázal akékoľvek publikovanie a uvádzanie svojich hier v Rakúsku na sedemdesiat rokov. Napriek tomu Bernhardova nadácia po desiatich rokoch povolila obnovenie inscenácie Pred odchodom na odpočinok a nové naštudovanie dvojaktoviek v Burgtheatri. Thomas Bernhard po sebe zanechal rozsiahle dielo – okolo dvadsať divadelných hier, päť veľkých románov, dvadsať zväzkov kratších próz a niekoľko básnických zbierok.