Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 29. november 2024Meniny má Vratko
< sekcia Magazín

Newyorské Metropolitné múzeum umenia má 145 rokov

Na archívnej snímke z 19. marca 2013 je budova Metropolitného múzea umenia (MoMA) v New Yorku. Foto: TASR/AP Photo

V máji 2014 sa Met rozšírilo o nové centrum odievania. Pásku pri jeho otvorení prestrihla americká prvá dáma Michelle Obamová.

New York/Bratislava 12. apríla (TASR) – Metropolitné múzeum umenia (Metropolitan Museum of Art) v New Yorku bolo založené pred 145 rokmi 13. apríla 1870. Met, ako múzem familiárne volajú Newyorčania, zaberá v súčasnosti pri Central Parku plochu 20-krát väčšiu ako pôvodne postavená budova.

Dodnes je jeho úlohou zhromažďovanie, skúmanie, uchovávanie a vystavovanie umeleckých diel z celého sveta. V jeho zbierkach sa nachádza viac ako 2 milióny predmetov z obdobia v rozpätí viac ako 5000 rokov. Umelecké diela pochádzajú napríklad z Egypta, Afriky, Ázie, Oceánie, Blízkeho východu, Byzancie. Hodnotná je aj zbierka amerického umenia. K vystavovaným artefaktom patria obrazy, sochy, hudobné nástroje, množstvo pozoruhodných interiérov či zbierka stredovekých zbraní.

Múzeum sa z prvého exponátu potešilo 20. novembra 1870, týmto objektom sa stal mramorový nedokončený sarkofág, objavený v Turecku v roku 1863, prekrásny kúsok tureckého pohrebného umenia z tretieho storočia nášho letopočtu. Bolo ho však nutné dopraviť z Turecka. Po biednych tureckých cestách sarkofág v roku 1871 do prístavu priviezli v debne na voze ťahanom 16 volmi, potom ho na lodi amerického námorníctva preplavili do prístavu vo Filadelfii v USA a o niekoľko rokov sa dočkal inštalácie v prvom sídle stánku umenia.

Ako prvé dielo amerického sochára sa do Metropolitného múzea umenia dostala v roku 1906 bronzová socha The Mares of Diomedes. Jej autorom bol sochár John Gutzon de la Mothe Borglum. Neoficiálny maskot múzea, keramický hroch William tyrkysovej farby dlhý približne 20 cm, je v múzeu od roku 1917. Pochádza z Egypta z obdobia pred našim letopočtom a bol súčasťou pohrebného vybavenia jedného jeho obyvateľa.

V súlade s poslaním, ktorým sa múzeum riadi už viac ako sto rokov, sa jeho riaditeľ v roku 2001 neúspešne pokúsil odkúpiť sochy z bohatej kultúrnej minulosti Afganistanu, keď sa ich Taliban chystal zničiť. Múzeum síce nemohlo zabrániť likvidácii sôch Budhu vytesaných v skalách, ale chcelo zachrániť aspoň menšie sochy do veľkosti človeka.

V roku 2004 navštívila výstavu s názvom Statočné srdcia: Muži v sukniach (Bravehearts: Men in Skirts) v Metropolitnom múzeu umenia asi stovka mužov v mini a midisukniach a dokonca aj v baletných sukničkách, muži požadovali ukončenie "tyranie nohavíc".

V Metropolitnom múzeu umenia sa v roku 2005 objavil obraz neznámeho britského maliara, ktorý nepozorovane vlastnoručne vešal svoje umelecké diela vo svetoznámych galériách. Neznámy odôvodňoval svoje činy na vlastnej webovej stránke tým, že počas návštev v múzeách a galériách prišiel k názoru, že také diela, ako v nich videl, dokáže vytvoriť aj on sám.

Do zbierok Met sa dostávajú aj diela s nejasným pôvodom. V roku 2006 tak múzeum v dôsledku nástojčivej kampane Talianska proti nelegálnemu obchodu so starožitnosťami podpísalo dohodu o vrátení takzvaného pokladu z Morgantiny (2500-ročná grécka váza a strieborný riad z tretieho storočia pred n.l.). Podľa odborníkov ide o jednu z najvýznamnejších zbierok strieborného riadu z helenistického obdobia objavených na Sicílii. Poklad sa našiel na mieste starovekej gréckej usadlosti v lokalite Morgantina neďaleko sicílskeho mesta Aidone. Neskôr bol nelegálne vyvezený do zahraničia a dostal sa do zbierok Met.

V máji 2014 sa Met rozšírilo o nové centrum odievania. Pásku pri jeho otvorení prestrihla americká prvá dáma Michelle Obamová.