Bukurešť/Bratislava 23. decembra (TASR) - Nechal si hovoriť najmilovanejší syn národa, veľký vodca, Dunaj myšlienok či Karpatský génius. Doma i v zahraničí bol obdivovaným politikom, ale nakoniec skončil vo svojej krajine ako najnenávidenejší muž. Od popravy rumunského komunistického vodcu a diktátora Nicolae Ceaušesca uplynie v stredu 25. decembra 35 rokov.

Nicolae Ceaušescu sa narodil 26. januára 1918 v mestečku Scornicešti. Už ako chlapec odišiel do Bukurešti, kde pracoval ako obuvnícky učeň. Keď mal 14 rokov vstúpil do vtedy ilegálnej komunistickej strany, v nasledujúcom roku ho prvýkrát uväznili.

K moci sa dostal v roku 1965, keď bol zvolený za generálneho tajomníka Rumunskej robotníckej strany, ktorú prakticky vzápätí premenoval na Komunistickú stranu Rumunska.

V začiatkoch svojej vlády sa snažil o liberalizáciu a v rámci socialistického bloku začal uplatňovať na Moskve nezávislejšiu politiku. V auguste 1966 ho nazval prestížny týždenník The Economist "de Gaullom východnej Európy" a v roku 1968 bol dokonca označovaný za "najobľúbenejšieho komunistu" Západu. V auguste 1968 totiž odsúdil inváziu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa, na ktorej sa Rumunsko ako jediný členský štát tohto paktu nepodieľalo.

"Rumunský komunistický režim Nicolae Ceaušesca mal svoje špecifické odtiene a miernymi nuansami sa vymykal zo šedivosti komunistických režimov moskovských satelitov najmä v sedemdesiatych a na začiatku osemdesiatych rokov. Avšak, a to je rovnako dôležité, Ceaušescu ´pestoval´ aj neskonalý kult svojej osobnosti," napísal v knihe Rivali a partneri studenej éry riaditeľ Historického ústavu SAV Slavomír Michálek.

V roku 1974 bol iba kvôli nemu vytvorený post prezidenta a Nicolae Ceaušescu, o bezpečnosť ktorého sa starala obávaná tajná služba Securitate, sa stal doživotnou hlavou štátu s neobmedzenou mocou. V tomto období začal rozdeľovať významné posty svojim najbližším príbuzným a osobným priateľom. Jeho manželka Elena sa stala šéfkou akadémie vied, hoci vychodila iba štyri triedy základnej školy a jedinú jednotku na vysvedčení mala z vyšívania.

V znamení budovania jeho kultu osobnosti sa niesli celé 70. roky. Zatiaľčo Rumuni zvádzali každodenný boj o kúsok chleba, diktátor budoval rôzne megalomanské stavby, ako napríklad "Palác ľudu" v Bukurešti. Po americkom Pentagone ide údajne o druhú najväčšiu administratívnu budovu na svete.

Snažil sa presadiť projekt tzv. systematizácie rumunského vidieka, ktorá spočívala v zbúraní dedín a presťahovaní ich obyvateľov do novovybudovaných miest, čím chcel získať viac poľnohospodárskej pôdy.

Začiatkom 80. rokov bola krajina na tom ekonomicky tak zle, že sa musel zaviesť prídelový systém, vykurovanie bytov bolo povolené len na približne 12 stupňov a benzín sa tankoval na prídel.

Rozbuškou pádu Ceaušescovho režimu sa stali nepokoje 16. decembra 1989 v meste Temešvár. Vyvolalo ich suspendovanie kalvínskeho kňaza Lászlóá Tőkésa, duchovného vodcu maďarskej menšiny v Sedmohradsku, a snaha úradov vysťahovať ho z farského domu. Vlna protestov sa postupne rozšírila aj do ďalších rumunských miest, vrátane Bukurešti.

Ceausescu si vážnosť situácie neuvedomoval a žil v sebaklame, že je stále "synom rumunského ľudu". Preto zvolal na 21. decembra do Bukurešti veľký míting. Lenže stalo sa dovtedy niečo nevídané - počas prejavu z balkóna Ústredného výboru Komunistickej strany Rumunska, na tzv. Palácovom námestí, ho dav vypískal a nedovolil mu prejav dokončiť.

Diktátor sa nevedel spamätať z neúspešného pokusu prehovoriť k zhromaždenému davu. Odmietol politické riešenie krízy a uprednostnil brutálny vojenský zásah. Násilné zákroky proti demonštrantom si v tom období vyžiadali celkove viac ako 1100 obetí.

Takmer štvrťstoročie panovania neobmedzeného vládcu Rumunska sa zrútilo počas piatich decembrových dní. Snažil sa utiecť, ale po dolapení nasledoval kontroverzne rýchly "súdny" proces a rozsudok smrti. Okamžite ho aj vykonali a dňa 25. decembra 1989 bol Nicolae Ceaušescu aj so svojou ženou Elenou zastrelený pri múre v kasárňach v meste Targovište.