Svetozár Štúr zomrel 12. novembra 2001 v Bratislave vo veku 72 rokov.
Autor TASR
Bratislava 25. augusta (TASR) – Už zosnulý novinár, publicista a rozhlasový pracovník Svetozár Štúr, jedna z popredných osobností slovenskej žurnalistiky, by sa v utorok 26. augusta dožil 85 rokov.
Svetozár Štúr pochádzal z rodiny uhorských Štúrovcov, jeho pradedom bol brat Ľudovíta Štúra, Samuel Štúr.
Narodil sa 26. augusta 1929 v Bratislave. Počas štúdia pracoval vo vysokoškolskom hnutí v oblasti kultúry, bol spoluzakladateľom a aktívnym členom folklórneho súboru Lúčnica. Po skončení štúdia práv pracoval od roku 1950 v Československom rozhlase, pôsobil ako zahraničnopolitický komentátor, vedúci redakcie medzinárodného života a zástupca šéfredaktora, neskôr bol zahraničným korešpondentom Československého rozhlasu v nemeckom Berlíne.
Na mimoriadnom zjazde Komunistickej strany Slovenska (KSS) v roku 1968 ho zvolili za člena Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska a na mimoriadnom zjazde Zväzu novinárov v Prahe za predsedu Zväzu slovenských novinárov. Na jeseň roku 1968 sa stal poslancom Slovenskej národnej rady (SNR) a po vyhlásení federácie poslancom Snemovne národov Federálneho zhromaždenia (FZ) ČSFR. Degradovali ho, keď odvysielal komentár, v ktorom hovoril o paralele medzi tzv. kultúrnou revolúciou v Číne a obdobím 50. rokov minulého storočia v Československej republike. Pre zásadové postoje bol vylúčený z komunistickej strany, vzali mu všetky funkcie a mandáty a zakázali mu pracovať vo svojom odbore. Od roku 1970 pôsobil vo Výskumnom ústave sociálneho rozvoja a práce ako samostatný odborný pracovník - špecialista.
Novinársku legitimáciu znova získal až v decembri 1989 v súvislosti s rehabilitáciou prenasledovaných novinárov. Na návrh ministra kultúry SR ho vláda SR 10. januára 1990 vymenovala do funkcie riaditeľa Československej tlačovej kancelárie (ČSTK) na Slovensku. V tejto funkcii pôsobil do 18. augusta 1992.
Svetozár Štúr zomrel 12. novembra 2001 v Bratislave vo veku 72 rokov. Bol ženatý a mal syna, známeho skladateľa a dirigenta.
Svetozár Štúr pochádzal z rodiny uhorských Štúrovcov, jeho pradedom bol brat Ľudovíta Štúra, Samuel Štúr.
Narodil sa 26. augusta 1929 v Bratislave. Počas štúdia pracoval vo vysokoškolskom hnutí v oblasti kultúry, bol spoluzakladateľom a aktívnym členom folklórneho súboru Lúčnica. Po skončení štúdia práv pracoval od roku 1950 v Československom rozhlase, pôsobil ako zahraničnopolitický komentátor, vedúci redakcie medzinárodného života a zástupca šéfredaktora, neskôr bol zahraničným korešpondentom Československého rozhlasu v nemeckom Berlíne.
Na mimoriadnom zjazde Komunistickej strany Slovenska (KSS) v roku 1968 ho zvolili za člena Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska a na mimoriadnom zjazde Zväzu novinárov v Prahe za predsedu Zväzu slovenských novinárov. Na jeseň roku 1968 sa stal poslancom Slovenskej národnej rady (SNR) a po vyhlásení federácie poslancom Snemovne národov Federálneho zhromaždenia (FZ) ČSFR. Degradovali ho, keď odvysielal komentár, v ktorom hovoril o paralele medzi tzv. kultúrnou revolúciou v Číne a obdobím 50. rokov minulého storočia v Československej republike. Pre zásadové postoje bol vylúčený z komunistickej strany, vzali mu všetky funkcie a mandáty a zakázali mu pracovať vo svojom odbore. Od roku 1970 pôsobil vo Výskumnom ústave sociálneho rozvoja a práce ako samostatný odborný pracovník - špecialista.
Novinársku legitimáciu znova získal až v decembri 1989 v súvislosti s rehabilitáciou prenasledovaných novinárov. Na návrh ministra kultúry SR ho vláda SR 10. januára 1990 vymenovala do funkcie riaditeľa Československej tlačovej kancelárie (ČSTK) na Slovensku. V tejto funkcii pôsobil do 18. augusta 1992.
Svetozár Štúr zomrel 12. novembra 2001 v Bratislave vo veku 72 rokov. Bol ženatý a mal syna, známeho skladateľa a dirigenta.