Peking 25. januára (TASR) - Nový lunárny rok, nazývaný aj čínsky Nový rok, je pre Číňanov na celom svete najdôležitejším ľudovým sviatkom. Nový kalendárny lunárny rok sa začne 25. januára 2020, skončí 11. februára 2021 a bude rokom kovového potkana.

Nový čínsky rok sa spája aj s cestovaním, pretože tento deň je príležitosťou na stretnutie jednotlivých členov rodín. V krajine však aktuálne uzavreli už desiatku miest v snahe zamedziť šíreniu nového zhubnému vírusu. V uzavretých zónach žije celkovo vyše 30 miliónov ľudí.

Nový koronavírus, označený ako 2019-nCoV, si v Číne podľa oficiálnej bilancie vyžiadal už takmer tri desiatky životov a potvrdených bolo vyše osem stovák prípadov nákazy.

Lunárny Nový rok sa v Číne oslavuje už mnoho tisíc rokov. Okrem Číny ho oslavujú aj ďalšie krajiny juhovýchodnej Ázie - Kórea, Japonsko, Indočína či Malajzia a Indonézia. Tento rok však jeho hromadné oslavy budú v Číne v dôsledku šírenia vírusu značne obmedzené.

Konfuciov inštitút pri Univerzite Komenského v Bratislave informoval, že oslavy Nového čínskeho roka zorganizoval 18. januára tohto roku v Dome kultúry Zrkadlový háj v Bratislave-Petržalke.

Medzi najdôležitejšie aktivity osláv čínskeho Nového roka patria zdobenie domov a bytov, organizovanie rodinného stolovania, účasť na ohňostrojoch, darovanie červenej obálky s peniazmi alebo hra či tanec s drakom.

V starej Číne sa mesiac skladal z troch dekád nazvaných sün. Jedna dekáda sa skladala z desiatich dní (nebeské kmene) - ťia, ji, ping, ting, wu, ťi, keng, sin, žen, kuej.

Jeden rok mal, podobne ako kalendár západnej civilizácie, 12 mesiacov. Tie mali svoje znaky, tzv. pozemské vetvy. Každá vetva bola pomenovaná ešte po nejakom zvierati: potkan (šu), byvol (niou), tiger (chu), zajac (tchu), drak (lung), had (še), kôň (ma), koza (jang), opica (chou), kohút (ťi), pes (čchüan) a prasa (ču).

V Číne sa príchodu nového roka hovorí aj jarný sviatok.

Keď na Taiwane v roku 1912 oficiálne zaviedli gregoriánsky kalendár, označenie Jarný sviatok sa udomácnilo ako najvýraznejšie odlíšenie čínskeho Nového roka od západného Nového roka (1. január), ktorý bol neskôr označený za Prvé ráno.

Dátum čínskeho Nového roka je pohyblivý. Môže pripadnúť na ktorýkoľvek deň medzi 21. januárom a 20. februárom.

Na rodinné sviatky, trvajúce 14 dní, pripravuje každá domácnosť tradičné bábky a obrázky a zdobí nimi dom. Nechýbajú misy s pomarančmi a mandarínkami. Posledný večer pred čínskym Novým rokom celá rodina spoločne večeria a potom sa všetci rozhovárajú a bavia až do nasledujúceho rána. O polnoci otvárajú dvere a okná príbytkov, aby starý rok mohol odísť. Ráno na Nový rok ľudia navštevujú svojich príbuzných so želaním všetkého najlepšieho.

Každý deň slávnostného dvojtýždňového obdobia má svoje zvyky. Napríklad na piaty deň spravidla každý zostáva doma - nikto nechodí na návštevy, pretože podľa niektorých to prináša nešťastie. Na siedmy deň sa jedia pre dlhý život dlhé rezance.

Oslavy sa končia Sviatkom lampiónov, ktorý je spojený s ohňostrojmi a dračími tancami.