Bratislava 6. marca (TASR) - O zriadení Národného parku (NP) Veľká Fatra rozhodla pred 15 rokmi 6. marca 2002 vláda SR na návrh ministra životného prostredia. Národný park bol zriadený Nariadením vlády Slovenskej republiky č. 140 z 27. marca 2002. K jeho slávnostnému otvoreniu došlo 17. mája 2002 odhalením pamätnej tabule na hranici Gaderskej a Blatnickej doliny.

Národné parky (NP) predstavujú najvýznamnejšie prírodné dedičstvo. Ochrana prírody je v nich nadradená nad ostatné činnosti. Starostlivosť na ich území organizačne riadi a zabezpečuje rezortná organizácia Ministerstva životného prostredia SR – Štátna ochrana prírody SR prostredníctvom príslušných správ národných parkov.

Za chránenú krajinnú oblasť bolo územie NP Veľká Fatra vyhlásené už v roku 1974. Jedinečné prírodné krásy a zachovalosť tohto územia sa stali hlavným dôvodom pre vyhlásenie za národný park.

Územie národného parku sa rozprestiera v okresoch Ružomberok, Martin, Turčianske Teplice, Banská Bystrica a v juhozápadnej časti Starohorských vrchov. Nachádza sa tu aj pamiatková rezervácia ľudovej architektúry Vlkolínec, zapísaná do svetového dedičstva Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO - United Nations Educational, Scientific and Cultural Organization).

Veľká Fatra patrí medzi najrozsiahlejšie a najtypickejšie jadrové pohoria Slovenska. Zachovalo sa v ňom mnohotvárne a málo narušené prírodné prostredie. Žulové jadro vystupuje na povrch len v oblasti Smrekovice a Ľubochnianskej doliny. Ostatnú časť územia budujú najmä usadené horniny druhohôr. Hlavnou charakteristickou črtou tohto parku sú rozsiahle hole. Najvyšší vrchol Ostredok dosahuje výšku 1596 m n. m. Celé pohorie má vysoký hlavný hrebeň, ktorý sa člení na Liptovskú a Turčiansku vetvu. V západnej časti sú skalné scenérie s množstvom zákutí, veží, skalných miest, okien, previsov, vodopádov a jaskýň.

Najväčším prírodným bohatstvom NP sú zachované prírodné lesy a pralesy karpatského typu so zastúpením smreka, jedle a buka ako hlavných drevín. Unikátom je najväčší výskyt tisu obyčajného v strednej Európe - národná prírodná rezervácia Harmanecká tisina je najstaršou v NP, chráni sa od roku 1949. Botanickú pestrosť územia Veľkej Fatry dokumentuje fakt, že sa na ňom vyskytuje vyše 50 druhov chránených rastlín z celkového počtu 96 chránených na celom Slovensku. Pravé botanické skvosty predstavujú endemity Veľkej Fatry, ktoré sa vyskytujú len na jej území - cyklámen fatranský a jarabina pekárovská.

Fauna Veľkej Fatry má horský charakter. Zo zistených vyše 3000 druhov bezstavovcov najpočetnejšie sú motýle - 932 druhov, chrobáky - 717 druhov, dvojkrídlovce - 509 druhov a 350 druhov pavúkov. Hniezdi tu okolo 110 druhov vtákov, napríklad orol skalný a žije tu okolo 60 druhov cicavcov, aj medveď hnedý, vlk dravý a rys ostrovid.

Vlastné územie národného parku pokrýva 40.371 ha. Spolu s ochranným pásmom je jeho celková rozloha 66.504 ha, čo je menej ako výmera pôvodnej Chránenej krajinnej oblasti Veľká Fatra, vyhlásenej v roku 1974.

Národný park Veľká Fatra má aj striebornú zberateľskú mincu v nominálnej hodnote 20 eur, ktorú Národná banka Slovenska (NBS) vydala v apríli 2009.