Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Galle objavil planétu Neptún počas pozorovaní v berlínskom observatóriu v noci z 23. na 24. septembra 1846.
Autor TASR
,aktualizované Gräfenhainichen/Bratislava 9. júna (TASR) - Nemecký astronóm Johann Gottfried Galle, objaviteľ planéty Neptún sa narodil pred 200 rokmi 9. júna.
Galle objavil planétu Neptún počas pozorovaní v berlínskom observatóriu v noci z 23. na 24. septembra 1846. Nebola to však náhoda. Na možnú prítomnosť veľkej planéty na vonkajšom okraji Slnečnej sústavy ho upozornil parížsky astronóm Urbain Le Verrier, ktorý k poznatku dospel na základe matematických výpočtov súvisiacich s poruchami v dráhe Uránu. Vysvetlil ich gravitačným pôsobením veľmi hmotnej planéty ďaleko za jeho dráhou. Objav planéty sa oslavoval ako veľký úspech Newtonovej teórie gravitácie a poznania vesmíru.
Johann Gottfried Galle sa narodil 9. júna 1812 v nemeckom Gräfenhainichene (Prusko). Študoval v Berlíne, tu sa zoznámil s Johannom Franzom Enckem, s ktorým spolupracoval dlhé roky. Ten ho už ako riaditeľ berlínskeho observatória vytiahol z miesta učiteľa na gymnáziu a ustanovil ho svojím asistentom. V observatóriu Galle strávil 16 rokov. V roku 1835 práve tam sledoval napríklad aj Halleyovu kométu, ktorú sa mu opäť podarilo vidieť na oblohe aj v roku 1910. V roku 1936 známeho astronóma prizval Alexander von Humboldt k analýze svojich astronomických záznamov. Galle sa výpočtami zaoberal 15 rokov. Súčasne sa venoval teoretickým prácam a analýze ďalších údajov pochádzajúcich od iných astronómov. Jeho poznatky z výskumu práce dánskeho vedca Roemera z roku 1706 a jeho spolupráca s Urbainon Le Verrierom vyústila práve do objavu Neptúna.
V roku 1851 Galle dostal ponuku stať sa riaditeľom vroclavského observatória a profesorom tamojšej univerzity v Poľsku. Nebolo ľahké opustiť berlínske pracovisko s vynikajúcim vybavením, ale Galle sa napokon rozhodol pre nezávislosť, ktorú pre neho ponuka provinčnej univerzity predstavovala. Jeho živé prednášky z astronómie a matematiky sa tešili veľkej popularite a priťahovali publikum, niekedy zaplnilo auditórium aj 60 pozorných poslucháčov. Slabé vybavenie laboratórií ho nezastavilo v ďalších výskumoch, teoretických aj praktických. Podieľal sa na geodetických meraniach, sledoval kométy a meteority a analyzoval astronomické záznamy svojich predchodcov, študoval magnetizmus a polárnu žiaru.
Johann Gottfried Galle, ktorý ovplyvnil niekoľko generácií astronómov, sa pri dobrom fyzickom aj mentálnom zdraví dožil vysokého veku 98 rokov. Zomrel 10. júla 1910 v nemeckom Potsdame.
Galle objavil planétu Neptún počas pozorovaní v berlínskom observatóriu v noci z 23. na 24. septembra 1846. Nebola to však náhoda. Na možnú prítomnosť veľkej planéty na vonkajšom okraji Slnečnej sústavy ho upozornil parížsky astronóm Urbain Le Verrier, ktorý k poznatku dospel na základe matematických výpočtov súvisiacich s poruchami v dráhe Uránu. Vysvetlil ich gravitačným pôsobením veľmi hmotnej planéty ďaleko za jeho dráhou. Objav planéty sa oslavoval ako veľký úspech Newtonovej teórie gravitácie a poznania vesmíru.
Johann Gottfried Galle sa narodil 9. júna 1812 v nemeckom Gräfenhainichene (Prusko). Študoval v Berlíne, tu sa zoznámil s Johannom Franzom Enckem, s ktorým spolupracoval dlhé roky. Ten ho už ako riaditeľ berlínskeho observatória vytiahol z miesta učiteľa na gymnáziu a ustanovil ho svojím asistentom. V observatóriu Galle strávil 16 rokov. V roku 1835 práve tam sledoval napríklad aj Halleyovu kométu, ktorú sa mu opäť podarilo vidieť na oblohe aj v roku 1910. V roku 1936 známeho astronóma prizval Alexander von Humboldt k analýze svojich astronomických záznamov. Galle sa výpočtami zaoberal 15 rokov. Súčasne sa venoval teoretickým prácam a analýze ďalších údajov pochádzajúcich od iných astronómov. Jeho poznatky z výskumu práce dánskeho vedca Roemera z roku 1706 a jeho spolupráca s Urbainon Le Verrierom vyústila práve do objavu Neptúna.
V roku 1851 Galle dostal ponuku stať sa riaditeľom vroclavského observatória a profesorom tamojšej univerzity v Poľsku. Nebolo ľahké opustiť berlínske pracovisko s vynikajúcim vybavením, ale Galle sa napokon rozhodol pre nezávislosť, ktorú pre neho ponuka provinčnej univerzity predstavovala. Jeho živé prednášky z astronómie a matematiky sa tešili veľkej popularite a priťahovali publikum, niekedy zaplnilo auditórium aj 60 pozorných poslucháčov. Slabé vybavenie laboratórií ho nezastavilo v ďalších výskumoch, teoretických aj praktických. Podieľal sa na geodetických meraniach, sledoval kométy a meteority a analyzoval astronomické záznamy svojich predchodcov, študoval magnetizmus a polárnu žiaru.
Johann Gottfried Galle, ktorý ovplyvnil niekoľko generácií astronómov, sa pri dobrom fyzickom aj mentálnom zdraví dožil vysokého veku 98 rokov. Zomrel 10. júla 1910 v nemeckom Potsdame.
