Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Za objav neutrónu a zistenie jeho presnej hmotnosti bol v roku 1935 ocenený Nobelovou cenou za fyziku.
Autor TASR
Bollington/Bratislava 24. júla (TASR) – Od úmrtia nobelistu britského jadrového fyzika Jamesa Chadwicka uplynie vo štvrtok 24. júla 40 rokov.
Za objav neutrónu a zistenie jeho presnej hmotnosti bol v roku 1935 ocenený Nobelovou cenou za fyziku. Chadwickov objav umožnil vytvorenie prvkov ťažších ako urán aj v laboratórnych podmienkach. V rokoch 1943-1945 bol vedúcim skupiny britských fyzikov, ktorá pracovala na projekte vývoja prvej atómovej bomby.
James Chadwick sa narodil 20. októbra 1891 v britskom Bollingtone ako syn Johna Josepha Chadwicka a Anne Mary Knowles. Stredoškolské štúdium absolvoval vo Veľkej Británii v Manchestri a neskôr pokračoval na miestnej univerzite a na univerzite v Cambridgi, kde študoval fyziku.
V roku 1913 odišiel do Nemecka, kde pôsobil na berlínskej Technickej univerzite. Po skončení prvej svetovej vojny sa James Chadwick vrátil do Británie a od roku 1923 pracoval u Ernesta Rutherforda v cambridskom Cavendishovom laboratóriu. Jeho výskum sa sústreďoval predovšetkým na atómové jadro. Skúmal rádioaktivitu a realizoval mnohé pokusy s umelou premenou chemických prvkov pomocou častíc alfa.
V roku 1932 James Chadwick ako prvý na svete objavil neutrálne nabitú časticu vo vnútri atómu, ktorá dostala názov neutrón. Za tento prevratný objav mu bola Kráľovskou spoločnosťou udelená Hughesova medaila a v roku 1935 Nobelova cena za fyziku. Objavenie neutrónu sa stalo základom viacerých neskorších prác v oblasti jadrovej fyziky, ktoré viedli k štiepeniu atómového jadra uránu, k reťazovej reakcii a k problému uvoľnenia jadrovej energie.
V roku 1935 sa Chadwick stal profesorom fyziky na Liverpoolskej univerzite vo Veľkej Británii. O päť rokov neskôr bol menovaný do významnej britskej komisie MAUD, ktorá skúmala možnosti vytvorenia atómovej bomby. V roku 1940 absolvoval krátky pobyt v Spojených štátoch amerických, kde sa ako uznávaný odborník zúčastňoval nukleárnych výskumov. Chadwick sa tiež podieľal na vojenskom vedeckom projekte Manhattan, ktorý vyvinul atómové bomby zhodené na Hirošimu a Nagasaki.
V roku 1945 bol James Chadwick britským kráľom pasovaný za rytiera. Po vojne sa vrátil do Cambridge, kde 24. júla 1974 vo veku 83 rokov zomrel.
Za objav neutrónu a zistenie jeho presnej hmotnosti bol v roku 1935 ocenený Nobelovou cenou za fyziku. Chadwickov objav umožnil vytvorenie prvkov ťažších ako urán aj v laboratórnych podmienkach. V rokoch 1943-1945 bol vedúcim skupiny britských fyzikov, ktorá pracovala na projekte vývoja prvej atómovej bomby.
James Chadwick sa narodil 20. októbra 1891 v britskom Bollingtone ako syn Johna Josepha Chadwicka a Anne Mary Knowles. Stredoškolské štúdium absolvoval vo Veľkej Británii v Manchestri a neskôr pokračoval na miestnej univerzite a na univerzite v Cambridgi, kde študoval fyziku.
V roku 1913 odišiel do Nemecka, kde pôsobil na berlínskej Technickej univerzite. Po skončení prvej svetovej vojny sa James Chadwick vrátil do Británie a od roku 1923 pracoval u Ernesta Rutherforda v cambridskom Cavendishovom laboratóriu. Jeho výskum sa sústreďoval predovšetkým na atómové jadro. Skúmal rádioaktivitu a realizoval mnohé pokusy s umelou premenou chemických prvkov pomocou častíc alfa.
V roku 1932 James Chadwick ako prvý na svete objavil neutrálne nabitú časticu vo vnútri atómu, ktorá dostala názov neutrón. Za tento prevratný objav mu bola Kráľovskou spoločnosťou udelená Hughesova medaila a v roku 1935 Nobelova cena za fyziku. Objavenie neutrónu sa stalo základom viacerých neskorších prác v oblasti jadrovej fyziky, ktoré viedli k štiepeniu atómového jadra uránu, k reťazovej reakcii a k problému uvoľnenia jadrovej energie.
V roku 1935 sa Chadwick stal profesorom fyziky na Liverpoolskej univerzite vo Veľkej Británii. O päť rokov neskôr bol menovaný do významnej britskej komisie MAUD, ktorá skúmala možnosti vytvorenia atómovej bomby. V roku 1940 absolvoval krátky pobyt v Spojených štátoch amerických, kde sa ako uznávaný odborník zúčastňoval nukleárnych výskumov. Chadwick sa tiež podieľal na vojenskom vedeckom projekte Manhattan, ktorý vyvinul atómové bomby zhodené na Hirošimu a Nagasaki.
V roku 1945 bol James Chadwick britským kráľom pasovaný za rytiera. Po vojne sa vrátil do Cambridge, kde 24. júla 1974 vo veku 83 rokov zomrel.
