Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 29. november 2024Meniny má Vratko
< sekcia Magazín

Obloha v rôznych častiach sveta hrala farbami vďaka polárnej žiare

Na snímke polárna žiara (aurora borealis) nad maďarským mestom Mlynky (Pilisszentkereszt) 18. marca 2015. Foto: TASR/AP

Podľa vedcov sa polárna žiara zjaví raz za 11 rokov, u nás bola veľmi intenzívna v roku 2005.

Bratislava 19. marca (TASR) - Zo sýto fialovej a ružovej prechádzala až do oranžovej. Po niekoľkých hodinách sa vytratila a zanechala za sebou udivených astronómov a fotografov. Polárna žiara - jedno z najpôsobivejších prírodných divadiel -, ktorá sa nad Slovenskom objavila v noci z utorka na stredu (17.-18. marca), totiž nie je bežným úkazom. Podľa vedcov sa zjaví raz za 11 rokov, u nás bola veľmi intenzívna v roku 2005. Polárna žiara sa podľa vedcov objavila asi tri hodiny pred polnocou. Mala byť nad celým Slovenskom, na zamračenej oblohe ju však nebolo vidieť.

Na snímke polárna žiara (aurora borealis) nad britským Keswickom 18. marca 2015.
Foto: TASR/AP

"Polárna žiara súvisí so silnou búrkou na Slnku. Počas nej sa do priestoru rozšíria častice, ktoré po stretnutí s molekulami vzduchu vytvárajú žiaru. Spektrum farieb je vždy iné," vysvetľuje Pavol Faško, klimatológ Slovenského hydrometeorologického ústavu. To, že sa objavila aj nad Slovenskom, je výnimočné. Žiara sa totiž vyskytuje skôr v polárnych oblastiach. Téme sa venoval denník PRAVDA na šiestej a siedme strane v článku s názvom "Obloha hrala farbami. Nad Slovenskom sa objavila polárna žiara".

Astronómom sa podarilo vďaka bolidovej kamere zachytiť polárnu žiaru

Oddelenie medziplanetárnej hmoty Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied (AÚ SAV) prevádzkuje na streche budovy ústavu v Tatranskej Lomnici automatickú európsku celooblohovú bolidovú kameru. Jej hlavnou úlohou je zaznamenávať stopy veľmi jasných meteorov, teda bolidov. Kamera je vybavená objektívom typu rybie oko a v noci z utorka (17.3.) na stredu (18.3.) sa jej podaril podľa astronómov mimoriadny úlovok, keď zachytila jasnú polárnu žiaru.

„Tá bola vzdialeným dozvukom alebo odozvou stredne silnej slnečnej erupcie triedy C9, ktorá bola v nedeľu (15.3.). Je to reakcia tých častíc, ktoré vyletia zo slniečka a spôsobia svetielkovanie zemskej atmosféry,“ objasnil pre TASR vedúci oddelenia medziplanetárnej hmoty AÚ SAV Ján Svoreň. Erupcia vyvolala výron koronálnej hmoty, ktorý dorazil k Zemi v utorok (17.3.) ráno a spôsobil silnú poruchu magnetického poľa Zeme, teda geomagnetickú búrku. V jej dôsledku sa aurorálny pás obopínajúci polárnu oblasť okolo severného pólu posunul do nižších zemepisných šírok, vďaka čomu bola polárna žiara pozorovateľná aj u nás.

„Už v minulosti sa podarilo takéto niečo zachytiť, nie je to celkom unikátna vec, ale určite veľmi zriedkavá v našich zemepisných šírkach. Polárna žiara je hlavne v polárnych oblastiach. Je to vďaka tomu, že Zem má okolo seba magnetické pole. Tie magnetické póly sú veľmi blízko zemských magnetických pólov a pomocou tých siločiar sú tie čiastočky zo Slniečka usmerňované smerom k pólom, takže to žiarenie väčšinou vznikne v atmosfére blízko pólov a len keď je veľmi silné, tak sa dostane aj do nižších zemepisných šírok, ako je napr. Slovensko,“ vysvetľuje Svoreň s tým, že u nás je podobné reakcie vidieť zhruba raz za desať rokov.

V minulosti bolo možné vidieť polárnu žiaru na Slovensku 21. januára 2005, 20. novembra 2003 a aj 17. novembra 1989. V Poprade vtedy zachytil polárnu žiaru nad Vysokými Tatrami Pavol Bendík. „Takáto silná erupcia by mohla ovplyvniť niektoré veci na Zemi, mohla by napr. spôsobiť poruchy GPS, mobilných signálov, elektrických sietí a ďalších vecí, ktoré sa prenášajú v atmosfére nejakými elektrickými signálmi. Aj napriek tomu, že bola teraz dosť silná, nezaznamenali sa žiadne nepriaznivé javy na Zemi,“ doplnil Svoreň.

Slováci budú môcť v piatok 20. marca v doobedňajších hodinách sledovať aj ďalšie astronomické javy na oblohe. V prípade priaznivého počasia ponúka AÚ SAV verejnosti možnosť pozorovať čiastočné zatmenie Slnka prenosnými astronomickými ďalekohľadmi umiestnenými pred hlavným vchodom do budovy v sprievode pracovníkov AÚ. „Predpoveď je dobrá, takže ak počasie vyjde, ako má, bude sa na parkovisku premietať čiastočné zatmenie, k dispozícii bude ďalekohľad s filtrom a záujemcovia si budú môcť od 9.30 do 12. hodiny pozrieť priebeh toho zatmenia,“ upozornil Svoreň. Čiastočné zatmenia Slnka sa dajú pozorovať častejšie, úplne zatmenie na našom území nebolo už veľmi dlho a najbližšie bude až niekedy v ďalšom storočí.