Dramatické brexitové udalosti posledných rokov prináša Teraz.sk prostredníctvom autentických dobových snímok agentúrnych fotografov zoradených na časovej osi.
Bratislava 1. februára (Teraz.sk/TASR) - Británia 31. januára o 23.00 h miestneho času (o polnoci SEČ) oficiálne vystúpila z Európskej únie. Zároveň začalo plynúť tzv. prechodné obdobie, ktoré bude trvať do konca roka 2020.
Dramatické udalosti od momentu, kedy sa bývalý britský premiér David Cameron rozhodol organizovať referendum o brexite, rozvodovú žiadosť Veľkej Británie a prvé predčasné voľby, patovú situáciu v parlamente až k druhým voľbám, Borisovi Johnsonovi a definitívnemu koncu členstva Britov v EÚ prinášame na autentickej obrazovej časovej osi.
.
Referendum
Britský premiér David Cameron pred svojím sídlom na Downing Street 10 v Londýne 20. februára 2016 informuje, že referendum o zotrvaní Veľkej Británie v Európskej únii sa uskutoční vo štvrtok 23. júna. Rozhodla o tom britská vláda 20. februára 2016 na mimoriadnom zasadaní v Londýne. Foto: TASR/AP
Britský premiér David Cameron a jeho manželka Samantha odchádzajú z volebnej miestnosti v Londýne po hlasovaní v referende o členstve Británie v Európskej únii, vo štvrtok 23. júna 2016. Foto: TASR/AP
Šéf Strany nezávislosti Spojeného kráľovstva (UKIP) Nigel Farage prichádza odovzdať svoj hlas v historickom referende o členstve Británie v EÚ vo štvrtok 23. júna 2016.Foto: TASR/AP
Členka komisie vyprázdňuje volebnú urnu počas sčítavania referendových hlasov o členstve Spojeného kráľovstva v EÚ v Glasgowe 23. júna 2016.Foto: TASR/AP
Žiadosť o rozvod
Na snímke z videa britský premiér David Cameron počas prejavu v dolnej komore britského parlamentu k výsledku minulotýždňového referenda o členstve Británie v EÚ v Londýne 27. júna 2016. Foto: TASR/AP
Odstupujúci britský premiér David Cameron, jeho manželka Samatha a deti Nancy, Florence a Elwen (zľava) odchádzajú z Downing Street 10 v Londýne v stredu 13. júla 2016.Foto: TASR/AP
Britská premiérka Theresa Mayová si nesie poznámky počas odchodu z úradu na Downing Street 10 v Londýne 8. februára 2017. Premiérka smeruje do dolnej komory parlamentu na takzvanú hodinu otázok. Dolná komora britského parlamentu bude hlasovať o zákone, ktorý umožní vláde otvoriť rokovania o vystúpení krajiny z EÚ.Foto: TASR/AP
Na snímke poslanci po hlasovaní o brexite v Dolnej snemovni britského parlamentu v Londýne 13. marca 2017. Poslanci Dolnej snemovne britského parlamentu schválili 13. marca 2017 v pôvodnej podobe návrh zákona o brexite. Premiérke Therese Mayovej to umožní iniciovať článok 50 Lisabonskej zmluvy, čím sa oficiálne spustí dvojročný proces rokovaní o vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ.Dolná snemovňa dnes predtým zamietla dva dodatky k návrhu zákona o brexite, ktoré odhlasovala horná komora parlamentu - Snemovňa lordov. Tá následne o zákone opäť hlasovala, tentoraz však svoj odpor vzdala a schválila ho bez dodatkov.Foto: TASR/AP
Britská premiérka Theresa Mayová podpisuje list pre predsedu Európskej rady Donalda Tuska na Downing Street 10 v Londýne 28. marca 2017. Spojené kráľovstvo oficiálne požiada o odchod z Európskej únie. List, ktorým Británia uplatní článok 50 Lisabonskej zmluvy, odovzdal 28. marca 2017 o 13.30 h SELČ predsedovi Európskej rady Donaldovi Tuskovi veľvyslanec Británie pri EÚ Tim Barrow.Foto: TASR/AP
Predčasné voľby
Policajti so psom hliadkujú pred volebnou miestnosťou v Maidenheade počas predčasných parlamentných volieb v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska 8. júna 2017. Predčasné voľby sa konali v Británii takmer presne rok po referende, v ktorom sa väčšina voličov vyslovila za vystúpenie krajiny z EÚ. Volebné miestnosti sa otvorili o 7.00 h miestneho času (8.00 h SELČ) a ostali otvorené do 22.00 h miestneho času (23.00 h SELČ).Foto: TASR/AP
Britská premiérka Theresa Mayová a jej manžel Philip prichádzajú za potlesku pracovníkom na Downing Street 10 z Buckinghamského paláca v Londýne 9. júna 2017.Britská premiérka Theresa Mayová 9. júna 2017 oznámila, že zostane vo funkcii po tom, ako dostala od kráľovnej Alžbety II. súhlas s vytvorením menšinovej vlády. Podľa Mayovej Spojené kráľovstvo potrebuje teraz istotu a ona vytvorí vládu, ktorá prevedie krajinu cez rokovania o brexite a dodrží určený časový rozvrh odchodu Británie z EÚ. Dodala, že bude spolupracovať so severoírskou Demokratickou unionistickou stranou (DUP).Foto: TASR/AP
Rokovania Veľkej Británie a Európskej únie
Hlavný vyjednávač Únie pre brexit Michel Barnier (vpravo) a britský minister pre otázky odchodu Británie z EÚ David Davis (druhý zľava) počas príchodu do sídla EÚ v Bruseli 19. júna 2017. Davis uviedol pred začiatkom prvého dňa rokovaní o brexite, že Spojené kráľovstvo a Európsku úniu viac vecí spája, než rozdeľuje.Foto: TASR/AP
Druhé kolo rokovaní: Hlavný vyjednávač Únie pre brexit Michel Barnier (vpravo) počas spoločnej tlačovej konferencie s britským ministrom pre otázky odchodu Británie z EÚ Davidom Davisom po ich stretnutí v sídle EÚ v Bruseli 17. júla 2017.Foto: TASR/AP
Zľava britská premiérka Theresa Mayová , predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker a hlavný vyjednávač EÚ pre brexit Michel Barnier 8. decembra 2017 v Bruseli. Predstavitelia britskej vlády a Európskej komisie (EK) 8. decembra 2017 dosiahli v Bruseli prvý prelom v otázke dohody o podmienkach vystúpenia Spojeného kráľovstva z Európskej únie.Foto: TASR/AP
Vnútropolitické otrasy vo Veľkej Británii
Anti-brexitový proeurópsky stúpenec Steve Bray drží plagáty na ceste Abingdon Green od parlamentu v Londýne 9. júla 2018. Za nového ministra pre odchod Británie z EÚ bol vymenovaný doterajší minister výstavby Dominic Raab. Raaba do funkcie ministra pre odchod Británie z Európskej únie vymenovala v pondelok premiérka Theresa Mayová, keď v noci z tohto postu odstúpil doterajší šéf rezortu David Davis.Foto: TASR/AP
Poslanci Konzervatívnej strany čítajú výsledok hlasovania o stratégii brexitu v Dolnej snemovni britského parlamentu v Londýne 17. júla 2018. Poslanci Dolnej snemovne britského parlamentu tesnou väčšinou hlasov odmietli pokus o udržanie Spojeného kráľovstva v colnej únii, ak by sa do konca januára 2019 nepodarilo dosiahnuť obchodnú dohodu s EÚ.Foto: TASR
Britská premiérka Theresa Mayová prichádza na vyhlásenie 21. septembra 2018 na Downing Street 10 v Londýne 21. septembra 2018. Spojené kráľovstvo aj Európska únia sa chcú dohodnúť, stále však zostávajú dva veľké problémy, ktoré treba vyriešiť. Vyhlásila to v prejave britská premiérka Theresa Mayová, ktorá reagovala na priebeh rozhovorov s lídrami európskej dvadsaťsedmičky počas predchádzajúcich dvoch dní v Salzburgu.Foto: TASR/AP
Britská premiérka Theresa Mayová (uprostred hore) počúva lídra Labouristov Jeremyho Corbyna po hlasovaní o brexite v dolnej snemovni britského parlamentu v Londýne 15. januára 2019. Drvivá väčšina poslancov Dolnej snemovne britského parlamentu vyslovila v utorok nesúhlas s dohodou o odchode Británie z EÚ, ktorú s Bruselom dosiahla vláda premiérky Theresy Mayovej. Za dohodu hlasovalo len 202 poslancov, 432 bolo proti. Ide o najväčšiu rebéliu parlamentu proti vláde v moderných britských dejinách, keď proti vládnemu návrhu hlasovalo o 230 poslancov viac než bolo za. Líder opozičnej Labouristickej strany Jeremy Corbyn podal okamžite po hlasovaní návrh na vyslovenie nedôvery vláde. Foto: TASR/AP
Na snímke alegorický voz s karikatúrou osobností brexitu prechádza okolo britského parlamentu v Londýne 15. januára 2019. Foto: TASR/AP
Britská premiérka Theresa Mayová (prvý rad uprostred) sa usmieva počas debaty o brexite na zasadnutí britského parlamentu 14. marca 2019 v Londýne. Poslanci Dolnej snemovne britského parlamentu schválili vo štvrtok dodatok, podľa ktorého má vláda požiadať Brusel o možnosť odkladu termínu odchodu Británie z EÚ. Ten naplánovali na 29. marca. Za návrh hlasovalo 412 poslancov, proti ich bolo 202. Foto: TASR/AP
Prívrženci brexitu nesú heslá a britské vlajky počas demonštrácie v Londýne 29. marca 2019. Foto: TASR/AP
Britská premiérka Theresa Mayová počas prejavu v britskom parlamente v Londýne 29. marca 2019. Poslanci Dolnej snemovne britského parlamentu ani na tretí pokus neschválili dohodu o odchode Británie z Európskej únie, ktorú s Bruselom uzavrela vláda premiérky Theresy Mayovej. Foto: TASR/AP
Lídri EÚ diskutujú na mimoriadnom summite EÚ v Bruseli 10. apríla 2019. Predseda Európskej rady Donald Tusk zvolal mimoriadny summit EÚ po tom, ako poslanci Dolnej snemovne britského parlamentu ani na tretí pokus neschválili dohodu o brexite.Foto: TASR/AP
Nástup Borisa Johnsona
Novozvolený britský premiér a líder britskej Konzervatívnej strany Boris Johnson gestikuluje počas prejavu pred sídlom na Downing Street 10 v Londýne 24. júla 2019. Boris Johnson sa stal oficiálne premiérom po tom, ako prijal od kráľovnej Alžbety II. poverenie na zostavenie novej vlády.Foto: TASR/AP
Britský premiér Boris Johnson poslal list britským poslancom 19. októbra 2019 v Londýne. Poslanci Dolnej snemovne britského parlamentu schválili v sobotu dodatok k dohode s Európskou úniou o tzv. brexite, ktorý zdrží schvaľovanie samotnej dohody.Foto: TASR/AP
Druhé predčasné voľby
Britský premiér Boris Johnson počas debaty v Dolnej snemovni britského parlamentu v Londýne 29. októbra 2019. Britskí zákonodarcovia schválili návrh zákona umožňujúceho predčasné decembrové voľby.Foto: TASR/AP
Líder opozičnej Labouristickej strany Jeremy Corbyn pózuje po odovzdaní svojho hlasu pred volebnou miestnosťou v Londýne počas predčasných parlamentných volieb v Spojenom kráľovstve vo štvrtok 12. decembra 2019.Foto: TASR/AP
Definitívne rozhodnuté: Veľká Británia odchádza z Európskej únie
Hlavný vyjednávač EÚ pre brexit Michel Barnier počas rozpravy o brexite na pôde Európskeho parlamentu (EP) v Štrasburgu 14. januára 2020. Barnier uviedol, že ukončenie voľného pohybu osôb medzi Spojeným kráľovstvom a ostatnými členskými krajinami EÚ po brexite bude mať konkrétne následky pre európskych aj britských občanov. Foto: TASR/AP
Na snímke predseda Snemovne lordov britského parlamentu Lord Norman Fowler (uprostred) počas diskusie pred hlasovaním o návrhu vykonávacieho zákona k odchodu Británie z Európskej únie v Londýne 21. januára 2020.Foto: TASR/AP
Poslanci Európskeho parlamentu sa objímajú a tlieskajú po hlasovaní o návrhu britského zákona o odchode Spojeného kráľovstva z Európskej únie na plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu 29. januára 2020 v Bruseli. Poslanci Európskeho parlamentu (EP) v stredu večer schválili pomerom hlasov 621 ku 49 dohodu o brexite, ktorá k 31. januáru o polnoci umožní riadený odchod Spojeného kráľovstva z Európskej únie a tiež z Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Euratom). Europarlament bol poslednou inštitúciou, ktorá sa musela k dohode vyjadriť. Foto: TASR/AP
Líder Strany brexitu Nigel Farage oslavuje počas zhromaždenia 31. januára 2020 v Londýne.Foto: TASR/AP
Hodiny na Big Ben ukazujú 23.00 h v Londýne 31. januára 2020. Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska v piatok o 23.00 h miestneho času oficiálne vystúpilo z Európskej únie.Foto: TASR/AP
Stúpenci brexitu oslavujú počas zhromaždenia 31. januára 2020 v Londýne.Foto: TASR/AP
