Berlín 19. októbra (TASR) - Až 170 miliónov hektárov lesa by mohlo v najbližších 15 rokoch zmiznúť zo zemského povrchu – to je päťnásobok rozlohy Nemecka. Najväčšie straty hrozia v tropických oblastiach: iba v Amazónii vyrúbu v najhoršom prípade takmer 50 miliónov hektárov dažďového pralesa, teda tretinu jeho súčasnej rozlohy.

Pred týmto scenárom varoval podľa časopisu Bild der Wissenschaft na jar tohto roka Svetový fond na ochranu prírody (WWF). Táto smutná prognóza je založená na mnohých vedeckých štúdiách, satelitných snímkach zachytávajúcich aktuálne línie odlesňovania, a na pokračovaní súčasných trendov, ktoré môžu ovplyvniť budúcu odlesňovanie.

S výnimkou východnej Austrálie sa 11 ohnísk transformácie krajiny nachádza v rozvíjajúcich sa štátoch, ktoré sú na prírodné katastrofy väčšinou veľmi zle pripravené – napríklad v Kolumbii, Indonézii, Vietname či Kongu. Každý rok tam zomierajú tisíce ľudí na následky povodní, zosuvov pôdy alebo sucha, ktoré zničilo ich úrodu.

Holoruby tieto krízy iba zhoršujú alebo ich dokonca vyvolávajú, ako naznačuje napríklad štúdia Coreyho Bradshawa a jeho kolegov z Univerzity Charlesa Darwina v austrálskom Darwine. Dokonca aj štáty ako Brazília, ktoré sú už pomerne dobre rozvinuté a patria k najväčším priemyselným štátom, tým ohrozujú svoj pokrok. Ukázalo to sucho, ktoré začiatkom tohto roka sužovalo juhovýchod tejto juhoamerickej krajiny.

Za predchádzajúce tri roky spadlo v tomto regióne oveľa menej zrážok, než je priemer, a k tomu sa pridali vlny horúčav. Oboje spôsobilo, že rieky sa zmenili na potoky a z nádrží sa stali mláky. Pod tlakom poľnohospodárov, priemyslu a občanov začala regionálna vláda konať, ale v nedostatočnom rozsahu a neskoro. Situáciu nezlepšil ani nástup dažďov v marci a apríli, keďže zrážky zostali za očakávaniami.

Vedci pritom už dlho bijú na poplach a upozorňujú na odlesňovanie povodí riek, ich zastavanie a využívanie na poľnohospodárske účely. Z atlantického dažďového pralesa, ktorý sa kedysi tiahol pozdĺž pobrežia z Argentíny do štátu Bahia na severovýchode Brazílie, zostalo po stáročiach odlesňovania necelých sedem percent jeho pôvodnej rozlohy, pričom tento zvyšok tvoria malé ostrovčeky strácajúce sa v mori cukrovej trstiny a pastvín. Tie už nemôžu plniť svoju úlohu ako rezervoár vody a regulátor klímy.

A teraz hrozia ďalšie problémy, pretože niektoré štúdie ukazujú, že obrovský dažďový prales má nielen vlastnú klímu a generuje dažde, ale dokonca ovplyvňuje zrážky vo vzdialených oblastiach. Ak sa tento prales zničí, oslabí sa aj prenos vlhkosti a ubudnú zrážky. Tohtoročné sucho je podľa mnohých vedcov predzvesťou tohto vývoja; už teraz stojí štát miliardy eur na náhrade škôd.

Zatiaľ čo pomerne bohatý juh Brazílie nedostatok vody zvláda ešte pomerne dobre, odlesňovanie má na iných miestach smrteľné následky. Ukážkou je katastrofálne zemetrasenie na Haiti v roku 2010, pri ktorom zomrelo odhadom viac ako 300.000 ľudí. Väčšina síce zahynula v zrútených budovách, ale dosť bolo aj takých, ktorým sa stali osudné neskoršie následky otrasov. Ide o zosuvy pôdy, ktoré sa vyskytli počas následného obdobia dažďov na úplne odlesnených svahoch. Geológ Shimon Wdowinski z University of Miami zašiel dokonca tak ďaleko, že tvrdí, že práve odlesňovanie mohlo byť jednou z príčin zemetrasenia tejto sily. Množstvo odplaveného sedimentu z odlesnených hôr totiž zvýšilo tak masívne tlak na miestnu zlomovú líniu, že povolila.

Táto korelácia medzi odlesňovaním a zemetraseniami je veľmi špekulatívna, ale pohroma v Malajzii, ktorú v decembri 2014 postihli rozsiahle záplavy, má jednoznačnú súvislosť so zničenými lesmi. Záplavy sa totiž vyskytli v štátoch, kde došlo v uplynulých rokoch k masívnemu odlesňovaniu.

Spúšťačom záplav je najmä odlesňovanie na horných úsekoch tokov, kde lesy pôsobia ako nárazník a spomaľujú odtok vody do potokov a riek. Tento scenár sa opakuje v mnohých častiach sveta - na Filipínach, vo Vietname, v Pakistane či Kolumbii. Aj v Nepále, ktorý tento rok postihlo ničivé zemetrasenie, sa rozloha lesov v priebehu ostatných 25 rokov znížila o viac ako štvrtinu, pričom mnoho svahov prišlo o svoju prirodzenú vegetáciu. To sa môže vypomstiť v období monzúnových dažďov.

Ochrana lesov sa preto podľa WWF musí dostať v politickej agende opäť na popredné miesta. V nasledujúcich 15-20 rokoch plánuje 20 najväčších priemyselných štátov investovať bilióny dolárov do infraštruktúrnych projektov po celom svete. Mnohé z nich sú plánované v ešte nedotknutých lesných plochách v Južnej Amerike, Afrike a juhovýchodnej Ázii. Práve cesty sú však vstupnou bránou pre osídľovanie a premenu obrovských zalesnených území na pastviny, plantáže alebo polia.

Najlepšou ochranou takýchto oblastí je preto ponechať ich naďalej neprístupné. Vyčlenené prostriedky je lepšie investovať do nových poľnohospodárskych metód. V Brazílii sa podarilo výnosy zvýšiť bez toho, aby to išlo na úkor prirodzených ekosystémov - napríklad prostredníctvom cielenejšieho používania hnojív alebo školenia maloroľníkov.

V Nepále a na Filipínach, kde odlesňovanie na rozdiel od Brazílie alebo Indonézie nevykonávajú veľké korporácie, ale väčšinou chudobné vidiecke obyvateľstvo, treba prijať iné opatrenia. Mnohé sú už dlho známe, ale problémy sú s realizáciou a financovaním. Ľudia tam potrebujú okrem iného solárne variče alebo kotly na biomasu, aby nemuseli vyrábať drevené uhlie. Svahy využívané na poľnohospodárske účely treba stabilizovať terasami a zabrániť tak erózii pôdy, ktorá ľudí prinúti odlesniť ďalší svah. Lesné ekosystémy treba obnoviť buď prirodzeným spôsobom, alebo cielene, najlepšie vysadením pôvodných druhov.

Krajiny Latinskej Ameriky chcú do roku 2020 obnoviť 20 miliónov hektárov lesa. Túto iniciatívu by mali finančne a znalosťami podporiť bohaté krajiny, pretože ochrana lesov zachraňuje aj ľudské životy.