Medzi častých návštevníkov napájadiel patria sýkorky, pinky, kanáriky, drozdy alebo stehlíky, najmä v skorých ranných či obedňajších hodinách.
Autor TASR
Bratislava 30. júla (TASR) - V letných horúčavách rýchlo vysychajú prirodzené zdroje vody pre vtáctvo. Ľudia im však môžu pomôcť vytvorením bezpečného prístupu k vodným plochám alebo vytvorením nového napájadla. "V mestách môže poslúžiť aj obyčajná miska či iná nádoba," hovorí Lucia Deutschová z Ochrany dravcov na Slovensku. Upozorňuje však, že je potrebné dodržiavať určité zásady.
Umelé jazierka alebo napájadlá by podľa Deutschovej mali byť plytké (5 - 10 cm) s rozmermi minimálne 30 x 30 cm (ideálne 40 x 60 cm). Mali by sa nachádzať v tieni alebo polotieni a mimo dosahu predátorov. Ideálne je miesto s oblými okrajmi, konárikmi a kameňmi, kde vtáci môžu dosadnúť.
Vodu v napájadle je tiež potrebné meniť, aby sa v nej nemnožili baktérie. "Výhodou, nie podmienkou, avšak lákadlom pre vtáctvo, je mierne tečúca voda," dodáva Deutschová. Zdôrazňuje však, že napájadlá by mali byť k dispozícii len v teplých dňoch. V zime totiž vtákom môže premočené perie zamrznúť.
Medzi častých návštevníkov napájadiel podľa Deutschovej patria sýkorky, pinky, kanáriky, drozdy alebo stehlíky, najmä v skorých ranných či obedňajších hodinách. Vtáky si zdroj rýchlo nájdu a v prípade opakovanej návštevy si toto miesto aj zapamätajú.
Niekedy treba upraviť aj prirodzené zdroje vody, napríklad ak ich dostupnosť komplikuje strmý breh. "Prístup vtákom môžeme poskytnúť vytvorením móla z konárov alebo latiek," vysvetľuje Deutschová. Rovnako sa dá postupovať v prípade veľkých nádob na zadržiavanie vody. Tie sa inak môžu stať pre vtáky smrteľnou pascou. Operence sa totiž nedokážu dostať k okraju a utopia sa. V opačnom prípade je potrebné nádoby zakryť, aby neboli lákadlom.
Umelé jazierka alebo napájadlá by podľa Deutschovej mali byť plytké (5 - 10 cm) s rozmermi minimálne 30 x 30 cm (ideálne 40 x 60 cm). Mali by sa nachádzať v tieni alebo polotieni a mimo dosahu predátorov. Ideálne je miesto s oblými okrajmi, konárikmi a kameňmi, kde vtáci môžu dosadnúť.
Vodu v napájadle je tiež potrebné meniť, aby sa v nej nemnožili baktérie. "Výhodou, nie podmienkou, avšak lákadlom pre vtáctvo, je mierne tečúca voda," dodáva Deutschová. Zdôrazňuje však, že napájadlá by mali byť k dispozícii len v teplých dňoch. V zime totiž vtákom môže premočené perie zamrznúť.
Medzi častých návštevníkov napájadiel podľa Deutschovej patria sýkorky, pinky, kanáriky, drozdy alebo stehlíky, najmä v skorých ranných či obedňajších hodinách. Vtáky si zdroj rýchlo nájdu a v prípade opakovanej návštevy si toto miesto aj zapamätajú.
Niekedy treba upraviť aj prirodzené zdroje vody, napríklad ak ich dostupnosť komplikuje strmý breh. "Prístup vtákom môžeme poskytnúť vytvorením móla z konárov alebo latiek," vysvetľuje Deutschová. Rovnako sa dá postupovať v prípade veľkých nádob na zadržiavanie vody. Tie sa inak môžu stať pre vtáky smrteľnou pascou. Operence sa totiž nedokážu dostať k okraju a utopia sa. V opačnom prípade je potrebné nádoby zakryť, aby neboli lákadlom.