Biela hora/Bratislava 8. novembra (TASR) - V rámci konečného zúčtovania s odbojnými českými stavmi a potlačenia ich povstania vstúpili na jeseň roku 1620 do Čiech dve armády – cisárska a armáda Katolíckej ligy. K rozhodujúcej bitke došlo na Bielej hore pri Prahe.

Hoci trvala len dve hodiny znamenala koniec českého stavovského odboja proti cisárovi Ferdinandovi II. a svojimi dôsledkami na niekoľko storočí výrazne ovplyvnila českú históriu. V nedeľu 8. novembra uplynie 400 rokov od bitky na Bielej hore, ktorá sa zapísala do pamäti českého národa ako jeden z najtragickejších momentov.

Tak ako teraz, aj pred štyrmi storočiami pripadol 8. november na posledný deň týždňa. Avšak počas sychravej nedele 8. novembra 1620 sa schyľovalo k rozuzleniu drámy, prvé dejstvo ktorej sa odohralo v polovici roka 1618.

Dlhoročný náboženský konflikt dvoch strán – katolíckej a protestantskej – vygradoval v máji 1618 do pražskej defenestrácie. Z okien Starého kráľovského paláca na Pražskom hrade vyhodili stavovskí povstalci dvoch miestodržiteľov Jaroslav Bořitu a Viléma Slavatu, ako aj pisára Filipa Fabriciusa. Tento okamih sa považuje nielen za začiatok stavovského povstania v Čechách, ale zároveň aj za impulz na začatie tridsaťročnej vojny (1618 – 1648).

Spor českých protestantských stavov s katolíckym panovníckym rodom Habsburgovcov vyvrcholil v auguste 1619 na zasadaní zástupcov generálnych stavov v Prahe, ktorí zvolili za českého kráľa Fridricha V. Falckého. Súčasne zosadili z trónu Ferdinanda II., ktorý sa ale nevzdal zámeru skoncovať s českým odbojom.

V septembri 1620 vyrazilo Ferdinandovo vojsko posilnené armádou Katolíckej ligy na Prahu. K rozhodujúcemu stretnutiu došlo 8. novembra 1620 na Bielej hore, niekoľko kilometrov od pražských mestských hradieb. Mladému panovníkovi Fridrichovi V., ktorému sa hovorí tiež "zimný kráľ", pretože vládol iba rok, sa stala bitka osudnou. V čase jej začatia bol na Pražskom hrade a keď sa hodlal ísť pozrieť ako sa vyvíja – bolo už vlastne po boji. Približne 26.000 až 28.000 vojakov cisárskej armády a armády Katolíckej ligy si nečakane rýchlo - za dve hodiny - poradilo s asi 21.000 mužmi stavovského vojska. Jeho straty sa odhadujú na päť tisíc mužov, zatiaľ čo spojenecké vojská stratili asi tisíc mužov.

Fridrich V. utiekol po prehratej bitke aj so svojou rodinou do Holandska. Nenaplnilo sa tak proroctvo českého panovníka Jána Luxemburského, ktorý niekoľko storočí predtým, tesne pred svojou smrťou v bitke pri Kreščaku vyhlásil: "Toho boh dá nebude, aby český kráľ z boja utekal."

Po porážke na Bielej hore Praha kapitulovala a otvorila brány nepriateľským vojakom, ktorí ju plienili a drancovali. Nešetrili ani dediny a mestá v jej okolí. Stavovské povstanie, ktoré sa začalo defenestráciou 23. mája 1618 definitívne ukončila poprava jeho organizátorov na Staromestskom námestí v Prahe 21. júna 1621. Medzi 27 obeťami habsburského násilia bol tiež lekár, politik a filozof slovenského pôvodu Ján Jessenius.

Vďaka víťazstvu na Bielej hore sa panovníkovi, rímskonemeckému cisárovi Ferdinandovi II. podarilo upevniť svoju moc. Naopak, sila českej šľachty bola značne oslabená, v krajine silnel vplyv cudzincov, ktorých dosadzoval cisár na významné miesta a zavládla tvrdá rekatolizácia.