Moskva/Bratislava 23. augusta (TASR) – Hoci dohodu podpísali ministri zahraničných vecí nacistického Nemecka a Sovietskeho zväzu Joachim von Ribbentrop a Vjačeslav Molotov v skutočnosti ju zosnovali diktátori Hitler so Stalinom. Pakt o neútočení medzi týmito dvoma krajinami zmenil nielen osud Poľska a celej strednej i východnej Európy, ale už o niekoľko dní viedol k rozpútaniu druhej svetovej vojny. V piatok 23. augusta uplynie 80 rokov od nemecko-sovietskej zmluvy známej pod názvom Pakt Molotov-Ribbentrop.

Dokument, ktorý obsahoval sedem článkov bol podpísaný v Moskve 23. augusta 1939 za prítomnosti sovietskeho vodcu Josifa Stalina. Hovoril o vzájomnom neútočení po dobu desiatich rokov, obsahoval dohodu o konzultáciách, nezapojenia sa do zoskupení nepriateľských druhej strane a ochotu riešiť sporné otázky arbitrážou.

Samotný pakt o neútočení nebol zďaleka taký podlý a potupný ako prísne tajný štvorbodový dodatočný protokol, v ktorom si obidve mocnosti rozdelili sféry vplyvu vo východnej Európe. Jeho existenciu Sovietsky zväz desaťročia popieral a oficiálne bol priznaný až v roku 1989, teda v časoch Gorbačovovej prestavby.

V druhom bode tajného dokumentu sa doslova píše: "V prípade nového územného a politického usporiadania oblastí patriacich Poľskému štátu, bude rozhranie sfér vplyvu medzi Nemeckom a ZSSR tvoriť približne línia riek Narev, Visla a San. Otázka, či si záujem obidvoch strán bude vyžadovať udržanie nezávislého Poľského štátu, a v akých hraniciach má byť tento štát vymedzený, bude môcť byť definitívne vyriešená až na základe ďalšieho politického vývoja. V každom prípade budú obidve vlády riešiť túto otázku priateľskou dohodou."

Stalin si počas moskovskej návštevy šéfa nemeckej diplomacie Ribbentropa pripíjal "na nemecký ľud, ktorý má tak veľmi rád svojho vodcu. Tak pripíjam na führerovo zdravie," povedal.

Deväť dní po podpísaní paktu Molotov-Ribbentrop napadlo Nemecko 1. septembra 1939 Poľsko. Začala sa druhá svetová vojna – najkrvavejší konflikt v dejinách ľudstva. O necelé tri týždne neskôr - 17. septembra podnikol inváziu do Poľska aj Sovietsky zväz. Nasledovalo jeho historicky štvrté delenie a Poľsko ako štát prestalo fakticky existovať.

Niektorí historici poukazujú na to, že je pozoruhodné ako sa na litere dokumentu dohodli dve dovtedy proti sebe nezmieriteľne stojace ideológie. Na jednej strane to bol nacionálny socializmu, ktorý označoval Sovietsky zväz ako pevnosť európskeho boľševizmu a na strane druhej sovietsky komunizmus, ktorý opisoval Nemecko ako najagresívnejšiu krajinu na svete, inklinujúcu k rozpútaniu imperialistickej vojny. Hitler a Stalin mali však predsa len niečo spoločné – oboch spájala nenávisť k západnej demokracii.

Údiv nastal však aj v samotnej Tretej ríši. Veľa nacistov totiž súhlasilo s antiboľševickým ťažením Hitlera a nevedelo pochopiť, ako je možné, že vodca zrazu tak radikálne zmenil kurz a uzavrel dohodu so Sovietskym zväzom. Preto Hitler po podpísaní zmluvy hovoril o jej dočasnosti a ubezpečoval ich, že sa nevzdáva svojho ťaženia proti boľševizmu.

Rovnako v Sovietskom zväze nevedeli mnohí pochopiť, že nenávidený nepriateľ sa stal zrazu obchodným a politickým spojencom. Totiž Sovietsky zväz vystupoval dovtedy ako rozhodný odporca fašistického Nemecka a s ministrom zahraničných vecí Maximom Litvinovom presadzoval myšlienku kolektívnej bezpečnosti. Ten sa stal ale prekážkou budovania nových vzťahov s Nemeckom a Stalin vymenoval 3. mája 1939 za jeho nástupcu Vjačeslava Molotova. Vlastným menom sa volal Skrjabin, ale svoje nové meno odvodil od slova molot, teda kladivo. Aby si bol Stalin istý, že Nemecko odvolanie Litvinova pochopilo vydal príkaz, podľa ktorého sa malo ministerstvo zahraničných vecí zbaviť všetkých židov.

Vjačeslav Molotov obhajoval 31. augusta 1939 na zasadaní Najvyššieho sovietu Sovietskeho zväzu Pakt Molotov-Ribbentrop týmito slovami: "Ešte nedávno uskutočňovali nemeckí nacisti zahraničnú politiku, ktorá bola voči Sovietskemu zväzu zásadne nepriateľská. Áno, až donedávna boli Sovietsky zväz a Nemecko nepriateľmi v oblasti zahraničnej politiky. Situácia sa teraz zmenila a my sme prestali byť nepriateľmi."

Kruté vytriezvenie prišlo 22. júna 1941, keď fašistické Nemecko napadlo Sovietsky zväz a začala sa Veľká vlastenecká vojna, ktorá stála krajinu 26 miliónov obetí.