Tahiti/Bratislava 28. apríla (TASR) - Vzbura na lodi Bounty, patrí k najznámejším udalostiam, ktoré sa odohrali na moriach či oceánoch. Od vzbury, ktorá sa stala predlohou viacerých literárnych a filmových spracovaní, uplynie v nedeľu 28. apríla 230 rokov.

Všetko sa to však začalo 28. novembra 1787 (niektoré zdroje uvádzajú aj 23. december), kedy trojsťažňová fregata britského kráľovského námorníctva vyplávala z prístavu Spithead na svoju prvú a zároveň poslednú plavbu. Úlohou posádky, ktorej velil skúsený, ale niekedy až prehnane prísny námorný dôstojník William Bligh, bolo prepraviť z ostrova Tahiti sadenice chlebovníka do karibskej oblasti. Tam mal chlebovník poskytnúť lacnú potravu pre otrokov pracujúcich na tamojších plantážach. Británia totiž patrila v tom čase ku koloniálnym mocnostiam.

Na nápad s chlebovníkom prišiel britský botanik Sir Joseph Banks, ktorý odporučil aj Bligha za veliteľa Bounty. Bligh mal bohaté skúsenosti, bol totiž aj účastníkom námorných výprav dnes už legendárneho britského objaviteľa Jamesa Cooka. Výpravu finančne podporila aj britská Kráľovská spoločnosť umenia.

K brehom ostrova Tahiti doplávala Bounty 26. októbra 1788 po takmer ročnej strastiplnej plavbe sprevádzanej početnými búrkami. Po vylodení na ostrove zistili, že sadenice chlebovníka sa nedajú v tom čase bezpečne presádzať a uskladniť na lodi. Museli teda na polynézskom ostrove zotrvať do 4. apríla 1789.

Viac ako päťmesačnú prestávku privítala najmä vyčerpaná posádka lode. Unaveným námorníkom pripadal ostrov Tahiti, bohatý na rôzne druhy ovocia, obývaný priateľskými domorodcami a príťažlivými domorodkyňami, ako raj na zemi. Slúžiť totiž v tej dobe na lodi typu Bounty nebolo ľahké a malo ďaleko od romantiky, ktorú poznáme z filmového plátna. Tým, že fregata Bounty bola vojenská loď vládla na jej palube aj prísna disciplína, na ktorú si potrpel prísny Bligh. Nezriedka sa jej porušenie trestalo bičovaním.

Na lodi dlhej približne 27 metrov slúžilo 40 námorníkov, pričom priestory Bounty zaberali hlavne zásoby potravín, výstroj a výzbroj, ktorá pozostávala aj zo štyroch kanónov a desiatich otočných diel.

Práca vtedajších námorníkov pozostávala aj z života ohrozujúcich činností. Liezť na vysoké stožiare, manipulovať s veľkými plachtami, často aj počas zlých poveternostných podmienok, bolo životu nebezpečné. Strava nebola tiež oproti tej tahitskej pestrá. Námorníci zväčša jedli len sucháre, fazuľu či solené mäso. Veľké problémy boli aj s pitnou vodou.

Po viac ako päťmesačnej, pre námorníkov takmer rajskej prestávke, zavelil kapitán lode Bligh k odchodu. Veľkej časti posádky sa na malú loď zaplnenú ešte aj sadenicami chlebovníka, veľmi vrátiť nechcelo. Predstava ďalších mesiacov strávených ma mori ich vonkoncom nelákala.

Atmosféra na Bounty bola po vyplávaní napätá. Po približne troch týždňoch plavby vypukla 28. apríla 1789 na lodi vzbura, na čelo ktorej sa postavil mladý dôstojník Fletcher Christian, ktorý si na ostrove našiel aj manželku. Hlavnou požiadavkou vzbúrencov bol návrat na Tahiti, s čím samozrejme nesúhlasil Bligh, na stranu ktorého sa postavilo 18 mužov.

Tých napokon vzbúrenci aj s Blighom vysadili z lode na záchranný čln a nechali len s malými zásobami uprostred Tichého oceánu. Bligh však ukázal svoje námornícke schopnosti a čln doviedol do holandskej kolónie Batávia, odkiaľ sa dostal do vlasti, kde informoval o vzbure na Bounty. Ani on sa nevyhol súdu, bol totiž obvinený zo straty kráľovskej lode. Súd ho napokon spod obžaloby oslobodil a na pochytanie vzbúrencov vyslali na Tahiti fregatu Pandora.

Na ostrove Tahiti však našli už len 14 vzbúrencov. Ostatní ostrov opustili po tom, ako ich Christian presvedčil, že Tahiti pre nich nie je bezpečné miesto. Nastúpili na Bounty, doplávali k ostrovu Pitcairn, kde sa usadili. Loď z obavy, aby ich neprezradila, podpálili.

Potomkov vzbúrencov z Bounty a Tahiťanov objavili až o dvadsať rokov neskôr. Christian a viacerí z námorníkov už nežili.

William Bligh sa medzi tým v roku 1806 stal guvernérom Nového Južného Walesu v Austrálii, ale aj tu sa dočkal vzbury voči svojej osobe, a tak miesto guvernéra opustil.

Historici sa dodnes sporia, čo bolo príčinou vzbury. Jedni sa prikláňajú k verzii o krutosti Bligha, iní zase tvrdia, že príčinou bola neskúsenosť posádky s dlhými plavbami.

Udalosti z fregaty Bounty sa stali predlohou viacerých filmov a kníh. Jednou z najznámejších sa stala kniha Vzbura na lodi Bounty (1962) švédskeho antropológa Bengta Danielssona. Na tému vznikol v aj román z roku 1932 Munity on the Bounty (Vzbura na Bounty), ktorý spoločne napísali Charles Nordhoff James Norman Hall.

Román sa stal predlohou rovnomenného filmu z roku 1962, v ktorom hlavné úlohy stvárnili Marlon Brando (Fletcher Christian) a Trevor Howard (William Bligh). Pre americký film vytvorili aj vernú repliku lode Bounty, ktorá sa potopila počas hurikánu Sandy pri pobreží Severnej Karolíny koncom októbra 2012.

V roku 1984 nakrútili britský film s názvom The Bounty (Bounty), v ktorom Christiana stvárnil Mel Gibson a Bligha Anthony Hopkins.