Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Počas jedného jediného dňa fašisti brutálne popravil takmer 3000 civilistov vrátane 300 študentov a 18 učiteľov miestneho gymnázia.
Autor TASR
Kragujevac 21. októbra (TASR) - Bola to najväčšia masová vražda, ktorej sa nacisti dopustili počas druhej svetovej vojny na srbskom obyvateľstve. Tým mementom sa stalo mesto Kragujevac, v ktorom fašisti vyvraždili takmer 3000 obyvateľov. Od tejto tragédie uplynie vo štvrtok 21. októbra 80 rokov.
Po víťazstve nacistov v aprílovej vojne v roku 1941 (nazýva sa aj Operácia 25) a kapitulácii Juhoslávie sa na obsadenom území sformovalo široké odbojové partizánske hnutie, čo platilo aj pre okupované Srbsko. Preto vydal veliteľ nemeckých vojsk generál Franz Böhme 10. októbra 1941 rozkaz, na základe ktorého malo byť za každého zabitého nemeckého vojaka zastrelených 100 zajatcov a za každého zraneného 50.
Hromadnému zabíjaniu v Kragujevci predchádzalo vraždenie nacistov v srbskom meste Kraljevo, v ktorom nacisti 15. októbra 1941 zastrelili viac ako 1700 mužov a dve desiatky žien. Generál Böhme pochválil vykonávateľov tohto tohto hromadného zabíjania slovami: "Vpred, k novým činom!"
O šesť dní neskôr, 21. októbra 1941, pripravili nacisti krvavý kúpeľ v Kragujevci. Išlo o odplatu okupantov za to, že partizáni zabili neďaleko mesta počas zrážky s nacistami desať nemeckých vojakov a 26 zranili.
Pod velením majora Paula Königa vtrhli jednotky Wehrmachtu do mesta, ktoré hermeticky uzavreli a začalo sa hromadné zatýkanie najmä mužov a chlapcov. Niektorí zo zadržaných sa do posledných chvíľ nevzdávali nádeje na záchranu. Jedna zo skupín zhromaždených mužov, uvedomujúc si, že nemá čo stratiť, sa rozbehla na všetky strany, aj keď vedeli, čo ich čaká. Stráže začali na nich okamžite strieľať.
Počas jedného jediného dňa fašisti brutálne popravil takmer 3000 civilistov (údaje o počte popravených sa však rôznia) vrátane 300 študentov a 18 učiteľov miestneho gymnázia.
Od októbra do decembra 1941 zastrelili nacisti len v Srbsku okolo 30.000 civilných obyvateľov ako odvetu za útoky partizánov. Na základe hodnotení historikov počas okupácie Juhoslávie zavraždili nemeckí vojaci celkove približne 80.000 ľudí.
Krviprelievaniu v Kragujevci je venovaná aj báseň Krvavá rozprávka srbskej poetky Desanky Maximovičovej, ktorá patrí medzi najznámejšie básne v srbčine. Pod rovnomenným názvom vznikol v roku 1969 tiež film rozprávajúci príbeh skupinky žiakov, ktorí sa zúfalo snažia zachrániť si život útekom. Miesto masakry pripomína pamätník a múzeum.
S Kragujevcom je spojená aj tragédia, ktorá je spätá priamo so Slovenskom. Odohrala sa na konci prvej svetovej vojny, keď začiatkom júna 1918 došlo v tomto srbskom meste k rebélii v 71. pešom pluku. Vzbura bola rýchlo potlačená a stanný súd vyriekol kruté rozsudky. Iba päť mesiacov pred podpísaním prímeria a skončením vojny popravili 8. júna 1918 v Kragujevci 44 slovenských vojakov za to, že sa vzbúrili proti manierom veliteľov a národnostnému útlaku. Táto historická udalosť sa stala námetom filmu Štyridsaťštyri režiséra Paľa Bielika.
Po víťazstve nacistov v aprílovej vojne v roku 1941 (nazýva sa aj Operácia 25) a kapitulácii Juhoslávie sa na obsadenom území sformovalo široké odbojové partizánske hnutie, čo platilo aj pre okupované Srbsko. Preto vydal veliteľ nemeckých vojsk generál Franz Böhme 10. októbra 1941 rozkaz, na základe ktorého malo byť za každého zabitého nemeckého vojaka zastrelených 100 zajatcov a za každého zraneného 50.
Hromadnému zabíjaniu v Kragujevci predchádzalo vraždenie nacistov v srbskom meste Kraljevo, v ktorom nacisti 15. októbra 1941 zastrelili viac ako 1700 mužov a dve desiatky žien. Generál Böhme pochválil vykonávateľov tohto tohto hromadného zabíjania slovami: "Vpred, k novým činom!"
O šesť dní neskôr, 21. októbra 1941, pripravili nacisti krvavý kúpeľ v Kragujevci. Išlo o odplatu okupantov za to, že partizáni zabili neďaleko mesta počas zrážky s nacistami desať nemeckých vojakov a 26 zranili.
Pod velením majora Paula Königa vtrhli jednotky Wehrmachtu do mesta, ktoré hermeticky uzavreli a začalo sa hromadné zatýkanie najmä mužov a chlapcov. Niektorí zo zadržaných sa do posledných chvíľ nevzdávali nádeje na záchranu. Jedna zo skupín zhromaždených mužov, uvedomujúc si, že nemá čo stratiť, sa rozbehla na všetky strany, aj keď vedeli, čo ich čaká. Stráže začali na nich okamžite strieľať.
Počas jedného jediného dňa fašisti brutálne popravil takmer 3000 civilistov (údaje o počte popravených sa však rôznia) vrátane 300 študentov a 18 učiteľov miestneho gymnázia.
Od októbra do decembra 1941 zastrelili nacisti len v Srbsku okolo 30.000 civilných obyvateľov ako odvetu za útoky partizánov. Na základe hodnotení historikov počas okupácie Juhoslávie zavraždili nemeckí vojaci celkove približne 80.000 ľudí.
Krviprelievaniu v Kragujevci je venovaná aj báseň Krvavá rozprávka srbskej poetky Desanky Maximovičovej, ktorá patrí medzi najznámejšie básne v srbčine. Pod rovnomenným názvom vznikol v roku 1969 tiež film rozprávajúci príbeh skupinky žiakov, ktorí sa zúfalo snažia zachrániť si život útekom. Miesto masakry pripomína pamätník a múzeum.
S Kragujevcom je spojená aj tragédia, ktorá je spätá priamo so Slovenskom. Odohrala sa na konci prvej svetovej vojny, keď začiatkom júna 1918 došlo v tomto srbskom meste k rebélii v 71. pešom pluku. Vzbura bola rýchlo potlačená a stanný súd vyriekol kruté rozsudky. Iba päť mesiacov pred podpísaním prímeria a skončením vojny popravili 8. júna 1918 v Kragujevci 44 slovenských vojakov za to, že sa vzbúrili proti manierom veliteľov a národnostnému útlaku. Táto historická udalosť sa stala námetom filmu Štyridsaťštyri režiséra Paľa Bielika.
