Bratislava/Stéblová 14. novembra (TASR) – Malá česká obec Stéblová ležiaca medzi Hradcom Králové a Pardubicami je miestom, kde sa odohralo najväčšie železničné nešťastie v dejinách Československa a ktoré sa počtom mŕtvych i zranených stalo druhou najtragickejšou železničnou nehodou v Európe. Pri čelnej zrážke dvoch osobných vlakov zahynulo vtedy 118 ľudí a 110 bolo zranených. V sobotu 14. novembra uplynie od tejto tragédie 60 rokov.

Do tmy podvečernej oblohy začala padať hustá hmla - akoby predznamenala deň, ktorý sa zapíše čiernymi písmenami do histórie československých železníc. O 17.22 h vyšiel z Pardubíc smerom do Hradca Králové motorový vlak so štyrmi osobnými vozňami a s vyše 200 cestujúcimi. Len o tri minúty neskôr vyrazil oproti - z Hradca Králové - vlak s dvanástimi vozňami, ktoré ťahala parná lokomotíva.

Kritický moment nastal v stanici Stéblová, v ktorej sa mali vlaky, ako každý deň, bezpečne križovať. V osudný 14. november 1960 sa tak ale nestalo. Starší sprievodca vypravil vlak, keď uvidel "tajomné" zelené svetlo. Rušňovodič ani jeho pomocník si nevšimli návestidlo, ktoré im zakazovalo opustiť stanicu.

Keď výpravca v Stéblovej uvidel, že vlak odchádza bez povolenia, snažil sa blížiacej katastrofe zabrániť a rozbehol sa za ním. Vlakvedúci na súde povedal, že v hmle a šere videl bežiacu postavu, ale myslel si, že je to cestujúci, ktorý nestačil nastúpiť. Rozbiehajúci sa vlak sa snažil dostihnúť aj výhybkár na bicykli.

K zrážke došlo na jednokoľajovej trati smerom na Pardubice krátko pred 18.45 h asi 1,5 kilometra od stanice Stéblová. Parná lokomotíva v približne 60 kilometrovej rýchlosti prvý motorový vozeň doslova zrolovala. Nárazom sa v troskách rozliala nafta a následný požiar apokalypsu ešte umocnil. Podľa očitých svedkov plamene šľahali až do výšky päť metrov. V troskách vlakov našlo smrť 118 ľudí a ďalších 110 utrpelo zranenia. Desiatky ľudí prežili s ťažkými zraneniami, niektorým museli amputovať nohy či ruky.

Vyšetrovanie ukázalo, že tragédiu spôsobil predčasný výjazd vlaku ťahaného parnou lokomotívou zo stanice Stéblová. V stanici mal počkať na príchod motorového vlaku, ktorý sa blížil po jednokoľajovej trati z Pardubic. Pri objasňovaní nehody sa dvaja svedkovia zmienili aj o "tajomnom" zelenom signáli prichádzajúcom zo zadnej časti vlaku, ale jeho zdroj sa nepodarilo vyšetrovateľom objasniť.

Vo februári 1961 vyniesol súd po neverejnom procese verdikt. Rušňovodič, vlakvedúci, pomocník rušňovodiča a starší sprievodca vlaku s parnou lokomotívou dostali tresty v rozpätí od 1,5 do 5,5 roka väzenia.

Vtedajšie komunistické médiá nemohli o najväčšom železničnom nešťastí na území Československa podrobne informovať, aby nebola poškodená povesť socialistického zriadenia. Noviny zverejnili iba krátku správu Československej tlačovej kancelárie (ČSTK) s titulkom Správa vlády ČSSR o železničnom nešťastí pri stanici Stéblová. Politici a úradníci navštívili zranených v nemocnici, kde im odovzdali bolestné 800 Kčs a dva pomaranče.

V roku 2010 vyšla kniha Největší železniční neštěstí v ČR – Stéblová 1960, ktorá podáva na základe dobových materiálov, výpovedí očitých svedkov a spomienok niektorých aktérov výpoveď o príčinách tejto obrovskej železničnej tragédie.