Trenčín/Bratislava 25. marca (TASR) - Pred 210 rokmi sa narodil Karol Štúr - evanjelický kňaz, pedagóg, mešťanosta, básnik a najstarší brat Ľudovíta Štúra. Z titulu svojich funkcií bol v Modre váženou osobnosťou, avšak jeho život a dielo boli dlhé roky v tieni mladšieho brata Ľudovíta. V roku 1956 mu preto na pripomienku jeho účinkovania v dejinách mesta odhalil modranský evanjelický cirkevný zbor pamätnú tabuľu na bývalej farskej budove.

Karol Štúr sa narodil 25. marca 1811 v Trenčíne ako najstarší syn učiteľa Samuela Štúra. Spolu so svojimi štyrmi súrodencami vyrastal v Uhrovci. Ako 13-ročný odišiel na nižšie gymnázium do Rábu (dnešný Györ), kde bol žiakom učiteľa Leopolda Petza. Jeho prednášky o antickom svete a štúdium starovekej gréčtiny ho tak nadchli, že neskôr prekladal z diel Platóna a Aristofana.

Po dvoch rokoch v Rábe prešiel do Šoprone a neskôr na evanjelické lýceum do Bratislavy, ktoré ukončil v roku 1833. Tam so študentmi založil v roku 1829 Spoločnosť česko-slovanskú a v školskom roku 1832-1833 bol jej podpredsedom. Po štúdiách teológie, filozofie a cirkevných dejín na univerzite v Berlíne (1835-1836) sa vrátil do Uhrovca a v roku 1838 pôsobil ako kaplán vo Vrbovom. O rok neskôr už ale nastúpil na uvoľnené miesto rektora a profesora na evanjelickom gymnáziu v Modre. Tam aj založil Ústav slovenský a stal sa jeho predsedom.

V roku 1846 zvolili Karola Štúra za miestneho farára a miesto profesora na gymnáziu po ňom prebral Ján Kalinčiak. Hoci sa priamo nezúčastňoval na revolučnom dianí v rokoch 1848-1849, často znášal následky za politickú činnosť a angažovanosť svojho brata Ľudovíta, ktorého v máji 1848 skrýval pred zatknutím na svojej fare.

V lete 1848 napadli Karola Štúra v novinách Pressburger Zeitung za pomoc bratovi pri jeho úteku z Modry, ale aj zato, že jeho kázne nie sú dostatočne vlastenecké a že v Modre vytvára napätie medzi slovenskou a nemeckou evanjelickou cirkvou. Po revolučných rokoch 1848-49 bol dôverníkom v slovenských otázkach pri mestskej rade v Modre. Novovytvorené funkcie dôverníkov pomáhali mapovať postoje slovanských národov k monarchii. Štúr ubezpečoval trón o lojalite Slovákov na stránkach viedenských novín Die Presse.

Karol Štúr zomrel predčasne vo veku 39 rokov 13. januára 1851 na tuberkulózu. Zanechal po sebe manželku a sedem detí, s výchovou ktorých pomáhal Ľudovít Štúr, ktorý sa po bratovej smrti presťahoval do Modry.

Karol Štúr bol autorom zbierky básní Ozvěna Tatry (1844). Pri publikovaní sa podpisoval pseudonymom Drahotín Štúr alebo Drahotín spod Rokoše. Básne začal skladať ešte ako študent, pričom vychádzal zo svojej záľuby v antických vzoroch. Písal po česky. V almanachu Plody mu v roku 1836 vyšli diela Starobylí Řekové, Rozchod Hektora s Andromache, Mé rozkoše a Na odcházejícího Sokrata. Okrem vlastnej tvorby sa venoval aj prekladom z gréčtiny.

Dielo Karola Štúra spopularizoval literárny vedec, dlhoročný riaditeľ Ústavu slovenskej literatúry SAV v Bratislave Karol Rosenbaum v životopisnej monografii Karol Štúr (náčrt tvorby a života), ktorú vydal v roku 2000 Spolok slovenských spisovateľov.