Mnichovo Hradiště/Bratislava 23. marca (TASR) – Český novinár a politik Jan Šverma bol jedným z vedúcich predstaviteľov komunistického hnutia v Československu a kľúčovou postavou Slovenského národného povstania (SNP). Ako jediný poslanec predvojnového Národného zhromaždenia položil život v aktívnom boji proti fašizmu. Od narodenia Jana Švermu uplynie v utorok 23. marca 120 rokov.
Jan Šverma sa narodil 23. marca 1901 v rodine advokáta v Mnichovom Hradišti, v okrese Mladá Boleslav. Po maturite na smíchovskom reálnom gymnáziu začal študovať právo na pražskej Karlovej univerzite, ale štúdiá nedokončil.
V roku 1921 vstúpil do Komunistickej strany Československa (KSČ), členom Ústredného výboru KSČ sa stal v roku 1929. V rokoch 1935-1938 bol poslancom Národného zhromaždenia. Pôsobil aj ako redaktor viacerých komunistických novín ako napríklad Rudé právo, Večerné Rudé právo, Avantgarda či Komunistická revue.
Už ako vysokoškolák sa aktívne zapájal do politickej činnosti. V lete roku 1934 po nútenom odchode Klementa Gottwalda do Moskvy, ktorý tak unikol policajnému stíhaniu za protištátnu činnosť, sa stal Jan Šverma spolu s Rudolfom Slánským faktickým vodcom KSČ. Avšak ich politika narazila na odpor vedenia Kominterny a obidvaja boli obvinení z nerešpektovania moskovských direktív. Napriek tomu, že Švermove pôsobenie v KSČ bolo podrobené kritike, naďalej zostal v najužšom vedení strany a od januára 1936 do októbra 1938 zastával funkciu šéfredaktora jej tlačového orgánu Rudého práva.
Koncom novembra 1938 odišiel do Moskvy, odkiaľ ho v máji nasledujúceho roka poslali do Paríža, kde pôsobil ako redaktor časopisu Světový rozhled a nadviazal tiež kontakt s komunistickými emigrantmi na západe. Po napadnutí Francúzska Nemeckom v roku 1940 sa vrátil do Moskvy. Od roku 1943 redigoval Československé listy, pričom svoje novinárske skúsenosti uplatnil aj ako komentátor československého vysielania moskovského rozhlasu a prispieval do rôznych periodík. Zároveň aktívne pôsobil ako agitátor a organizátor protifašistického odboja.
Po vypuknutí SNP vyslalo moskovské vedenie Jana Švermu spoločne s Rudolfom Slánským, Marekom Čulenom a Alexejom Asmolovom na Slovensko. Na letisku Tri duby pristáli v noci z 27. na 28. septembra 1944.
Na zábere vľavo; partizánski velitelia pri prehliadke vo výcvikovom tábore v Detve. Zľava: generál Golian,veliteľ I.čs.armády, Karol Šmidke, predseda Slovenskej národnej rady,predseda Komunistickej strany Slovenska, štvrtý zľava veliteľ Hlavného štábu partizánskeho hnutia generálmajor N.A.Asmoľov. V pozadí v ôapici J. Šverma.Foto: Archív TASR
Po zatlačení SNP do hôr ustupoval v horúčkach spolu s ďalšími členmi Hlavného štábu partizánskych oddielov na Slovensku cez svahy Nízkych Tatier. V dôsledku zlého zdravotného stavu a úplného vyčerpania zahynul 10. novembra 1944 v snehovej búrke počas namáhavého prechodu cez 1955 metrov vysoký Chabenec. Pochod vo víchrici neprežilo ani ďalších 80 vojakov a partizánov.
Jan Šverma bol v roku 1945 vyznamenaný in memoriam titulom Hrdina SNP, v roku 1948 Československým vojenským radom Bieleho leva za víťazstvo a v roku 1969 dostal in memoriam štátne vyznamenanie Hrdina ČSSR. Na jeho počesť niesla v období 1948 až 1990 obec Telgárt meno Švermovo.
