Humenné/Bratislava 7. októbra (TASR) – Významný slovenský barytonista Štefan Babjak bol spoluzakladateľom a sólistom Spevohry Divadla Jozefa Gregora Tajovského, ktorú neskôr premenovali na Štátnu operu. Istý čas pôsobil aj ako šéf a režisér tohto umeleckého súboru. Spevácky sa dokázal presadiť v dramatických i komických úlohách a svoj talent potvrdil aj v operete či v muzikáli. Na scéne pôsobil dlhých 45 rokov a zastáva významné miesto v histórii opery na Slovensku.

Od narodenia operného speváka Štefana Babjaka uplynie vo štvrtok 7. októbra 90 rokov.

Štefan Babjak sa narodil 7. októbra 1931 v Humennom. Najskôr pracoval v Košiciach ako zubný laborant, no napokon zmenil svoje profesionálne smerovanie. V rokoch 1954 - 1959 študoval spev na Štátnom konzervatóriu v Bratislave a popri školských povinnostiach vystupoval ako spevák vo folklórnom súbore Lúčnica.

Po štúdiách sa spolu s partnerkou Teréziou stali členmi Spevohry Divadla Jozefa Gregora Tajovského (DJGT) so sídlom v Banskej Bystrici, ako pobočnej scény činohry DJGT vo Zvolene. Novozaložený operný súbor v Banskej Bystrici sa v roku 1960 prezentoval hudobnodramatickým dielom romantického českého skladateľa Josefa Bohuslava Foerstera s názvom Eva. Babjak si zahral postavu kožušníka Samka. Obecenstvo upútal svojím výkonom aj ako Eugen Onegin (1961, 1975).

K jeho najvýraznejším úlohám patria barytónové postavy z diel skladateľa Giuseppe Verdiho. V roku 1960 ho diváci mohli vidieť ako baróna Douphala v opere La Traviata. Viackrát zaujal a zvýraznil tragický podtón v úlohe Rigoletta (1961, 1970, 1979), predstavil sa aj v role Renata (Maškarný ples, 1965, 1981), Grófa Lunu (Trubadúr, 1966, 1980), Giorgia Germonta (La traviata 1968, 1982), Simone Boccanegra (Simone Boccanegra, 1976) či Falstaffa (1978).

Nechýbal ani pri javiskovom prevedení opier ďalšieho talianskeho skladateľa Giacoma Pucciniho. V diele Madame Butterfly (1964), sa predviedol ako americký konzul Sharpless, sadistického šéfa tajnej polície baróna Scarpiu zobrazil v Tosce (1966, 1975), ďalej sa predstavil v romantickom príbehu z amerického divokého západu s názvom Dievča zo Západu (1978), kde si zahral dvojrolu.

Z tvorby ďalších svetových klasikov podal pozoruhodný výkon v Mozartovej Figarovej svadbe, kde bol Figarom (1963) i Grófom Almavivom (1980). Naštudoval postavu Escamilla (Carmen 1962, 1976), Valentína aj Mefistofela (Faust a Margaréta, 1964, 1982) i Mercutia (Romeo a Júlia, 1965). Vedľa sopranistky Edity Gruberovej sa objavil v štvorúlohe diabla z Hoffmannových rozprávok (1969).

Babjak dokázal v hľadisku vyvolať i smiech. Z komediálneho žánru možno vyzdvihnúť postavu Belcoreho z opery Nápoj lásky (1962). Úspech zaznamenal ako Alfréd Doolittle v muzikáli My Fair Lady (1969, 1986, 2000). Hlavnej a dokonca ženskej postavy Mammy Agaty sa zhostil v hudobnodramatickom diele Viva La Mamma alebo Slasti a strasti divadelného života (1983, 2004). Známe je aj televízne spracovanie shakespearovskej komickej opery Otta Nicolaia Veselé paničky windsorské z roku 1983, v ktorej si Babjak zahral pána Flutha. Veľký úspech u publika mal taktiež ako vdovec Horác v Hello, Dolly! (1999).



Osobité miesto v umeleckej kariére Štefana Babjaka majú diela slovenských skladateľov. V opere Beg Bajazid od Jána Cikkera sa predstavil ako Richtár (1966). Uhorčíka (1968) a Jána Záhoru (1984) si zahral v ďalšej Cikkerovej opere Juro Jánošík. S noblesou a vysokou mierou muzikálnosti kreoval postavu Kráľa Matiáša z opery Detvan (1975), ktorú skomponoval Viliam Figuš-Bystrý. V opere Bartolomeja Urbanca Majster Pavol (1980) vytvoril portrét rezbára z Levoče. Babjakovu schopnosť pôsobivo psychologicky vykresliť charakter muža, ktorý bol pohltený prácou a zároveň prežíval ľudskú i tvorivú osamelosť, veľmi priaznivo prijali i divadelní odborníci.

Štefan Babjak získal v roku 1979 cenu Zväzu slovenských dramatických umelcov za divadelnú tvorbu a v roku 1981 titul národný umelec. S manželkou Teréziou mali päť detí, štyri sa venujú spevu. Štefan Babjak zomrel 27. apríla 2008 v Banskej Bystrici.