Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Nedela 24. november 2024Meniny má Emília
< sekcia Magazín

Od narodenia, prvého klonovaného cicavca, ovce Dolly, ubehlo 16 rokov

Škótsko, Edinburg, 2002. Ovca Dolly sa teší pozornosti médií v Roslinovom inštitúte Foto: TASR/AP

Dolly museli v roku 2003 utratiť. Dôvodom bolo nádorové ochorenie pľúc a bolestivá artritída, ktorá zviera podstatne obmedzovala v pohybe.

Bratislava, 5. júl (TASR) - Vo februári 1997 oznámil kolektív bádateľov na čele s profesorom Ianom Wilmutom zo známeho Roslinského inštitútu v škótskom Edinburghu, že sa im podarilo vyklonovať prvého cicavca na svete - ovcu.

Genetická kópia dospelej ovce prišla na svet pred 16 rokmi - 5. júla 1996. Na klonovanie boli použité bunky z vemena dospelej ovce, čo bolo podnetom na to, aby dostala meno po americkej country hviezde s bujným poprsím Dolly Partonovej.

Úspešné vyklonovanie prvého cicavca však nevyvolalo iba nadšenie: z mnohých strán sa ozvali aj kritické hlasy, ktoré varovali pred možným zneužitím znalostí génového inžinierstva predovšetkým pri eventuálnom klonovaní ľudí.



Vzácna ovečka prežila celý svoj život na pôde Roslinského inštitútu v Edinburghu. Na svet priviedla šesť jahniat. Jej prvé jahňa nazvané Bonnie sa narodilo v apríli 1998. V nasledujúcom roku Dolly porodila dvojičky Sally a Rossie. Rok potom nasledovali trojičky Lucy, Darcy a Cotton.


Škótsko, Edinburg, 1.apríl 1999. Ovca Dolly, vôbec prvý úspešne klonovaný cicavec, s jej tromi jahniatkami v Roslinovom ústave. Medzi jahniatkami sú dvaja samčekovia a jedna samička a narodili sa 24. marca 1999. K oplodneniu došlo prirodzeným spôsobom - spárením s velšským horským baranom Davidom.
Foto: TASR/AP



Dolly museli v roku 2003 utratiť. Dôvodom bolo nádorové ochorenie pľúc a bolestivá artritída, ktorá zviera podstatne obmedzovala v pohybe. Naklonovaná ovca sa dožila šiestich rokov, ovce jej druhu sa pritom dožívajú bežne 15 rokov.

Predčasné zostarnutie Dolly zdôvodnili vedci skutočnosťou, že bola naklonovaná z dospelého jedinca a jej chromozómy boli už pri príchode na svet staršie ako u jej rovesníkov. Bádatelia sa priznali, že s týmto rizikom pri klonovaní nerátali.

Celoživotnú prácu a priekopnícky čin profesora Iana Wilmuta ocenila aj britská panovníčka Alžbeta II. - 30. júna 2009 ho v Buckinghamskom paláci pasovala za rytiera.

Ian Wilmut
Foto: TASR/AP