Dolly museli v roku 2003 utratiť. Dôvodom bolo nádorové ochorenie pľúc a bolestivá artritída, ktorá zviera podstatne obmedzovala v pohybe.
Autor TASR
Bratislava, 5. júl (TASR) - Vo februári 1997 oznámil kolektív bádateľov na čele s profesorom Ianom Wilmutom zo známeho Roslinského inštitútu v škótskom Edinburghu, že sa im podarilo vyklonovať prvého cicavca na svete - ovcu.
Genetická kópia dospelej ovce prišla na svet pred 16 rokmi - 5. júla 1996. Na klonovanie boli použité bunky z vemena dospelej ovce, čo bolo podnetom na to, aby dostala meno po americkej country hviezde s bujným poprsím Dolly Partonovej.
Úspešné vyklonovanie prvého cicavca však nevyvolalo iba nadšenie: z mnohých strán sa ozvali aj kritické hlasy, ktoré varovali pred možným zneužitím znalostí génového inžinierstva predovšetkým pri eventuálnom klonovaní ľudí.
Vzácna ovečka prežila celý svoj život na pôde Roslinského inštitútu v Edinburghu. Na svet priviedla šesť jahniat. Jej prvé jahňa nazvané Bonnie sa narodilo v apríli 1998. V nasledujúcom roku Dolly porodila dvojičky Sally a Rossie. Rok potom nasledovali trojičky Lucy, Darcy a Cotton.
Dolly museli v roku 2003 utratiť. Dôvodom bolo nádorové ochorenie pľúc a bolestivá artritída, ktorá zviera podstatne obmedzovala v pohybe. Naklonovaná ovca sa dožila šiestich rokov, ovce jej druhu sa pritom dožívajú bežne 15 rokov.
Predčasné zostarnutie Dolly zdôvodnili vedci skutočnosťou, že bola naklonovaná z dospelého jedinca a jej chromozómy boli už pri príchode na svet staršie ako u jej rovesníkov. Bádatelia sa priznali, že s týmto rizikom pri klonovaní nerátali.
Celoživotnú prácu a priekopnícky čin profesora Iana Wilmuta ocenila aj britská panovníčka Alžbeta II. - 30. júna 2009 ho v Buckinghamskom paláci pasovala za rytiera.
Genetická kópia dospelej ovce prišla na svet pred 16 rokmi - 5. júla 1996. Na klonovanie boli použité bunky z vemena dospelej ovce, čo bolo podnetom na to, aby dostala meno po americkej country hviezde s bujným poprsím Dolly Partonovej.
Úspešné vyklonovanie prvého cicavca však nevyvolalo iba nadšenie: z mnohých strán sa ozvali aj kritické hlasy, ktoré varovali pred možným zneužitím znalostí génového inžinierstva predovšetkým pri eventuálnom klonovaní ľudí.
Vzácna ovečka prežila celý svoj život na pôde Roslinského inštitútu v Edinburghu. Na svet priviedla šesť jahniat. Jej prvé jahňa nazvané Bonnie sa narodilo v apríli 1998. V nasledujúcom roku Dolly porodila dvojičky Sally a Rossie. Rok potom nasledovali trojičky Lucy, Darcy a Cotton.
Dolly museli v roku 2003 utratiť. Dôvodom bolo nádorové ochorenie pľúc a bolestivá artritída, ktorá zviera podstatne obmedzovala v pohybe. Naklonovaná ovca sa dožila šiestich rokov, ovce jej druhu sa pritom dožívajú bežne 15 rokov.
Predčasné zostarnutie Dolly zdôvodnili vedci skutočnosťou, že bola naklonovaná z dospelého jedinca a jej chromozómy boli už pri príchode na svet staršie ako u jej rovesníkov. Bádatelia sa priznali, že s týmto rizikom pri klonovaní nerátali.
Celoživotnú prácu a priekopnícky čin profesora Iana Wilmuta ocenila aj britská panovníčka Alžbeta II. - 30. júna 2009 ho v Buckinghamskom paláci pasovala za rytiera.