Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Skúsený autor vynikal svojimi danosťami - jednoduchým, zrozumiteľným formulovaním myšlienok často o veľmi zložitých otázkach vedy, výskumu i jazyka.
Autor TASR
Stupava/Bratislava 8. januára (TASR) – Dielo jazykovedca Jána Horeckého významne poznamenalo vývoj slovenskej lingvistiky a stalo sa inšpiračným zdrojom pre desiatky jazykovedcov. Bol priekopníkom moderného terminologického štúdia na Slovensku a uplatňovania moderných metód a postupov v jazykovednom výskume, ktorého práce našli ohlas aj v zahraničí. Od narodenia popredného slovenského jazykovedca profesora Jána Horeckého uplynie v stredu 8. januára 100 rokov.
"Mladí adepti vedy v ňom vždy našli múdreho a citlivého učiteľa. Mnohí z nich v súčasnosti zaujímajú popredné miesta v slovenskej lingvistike," napísala o profesorovi Horeckom vedecká pracovníčka Mária Šimková z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV.
Ján Horecký sa narodil 8. januára 1920 v Stupave. Po maturite na gymnáziu v Bratislave študoval slovenský a latinský jazyk na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. V rokoch 1943 až 1990 pôsobil ako pracovník Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied (JÚĽŠ SAV) v Bratislave. V Slovenskej akadémii vied - vo vtedajšom Jazykovednom ústave Slovenskej akadémie vied a umení - začal pracovať ešte pred ukončením vysokoškolského štúdia, pričom v nej strávil celý svoj aktívny pracovný život, ktorý zasvätil výskumu jazyka.
Od roku 1966 až do roku 1981 bol Ján Horecký zástupcom riaditeľa ústavu. Vyše 30 rokov prednášal na Filozofickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove. V roku 1968 získal titul profesora.
Profesor Horecký bol výnimočnou osobnosťou slovenského vedeckého, kultúrneho i spoločenského života. Venoval sa výskumu slovnej zásoby spisovnej slovenčiny, gramatickej stavby jazyka a všeobecnej jazykovedy. Známe sú jeho slovakistické práce, ale predovšetkým priekopnícke práce o tvorení slov. Ako popredný slovenský lingvista položil základy modernej náuky o tvorení slov, na ktorú slovenská jazykoveda nadväzuje dodnes.
Je autorom početných knižných publikácií, jazykovedných monografií a vysokoškolských učebníc. Výsledky svojej vedeckovýskumnej činnosti zanechal v podobe približne dvoch tisícok učebných textov, skrípt, výkladových i terminologických slovníkov a vyše 30 rôznych knižných titulov. Napísal napríklad Fonológiu latinčiny (1949), Kultúru slovenského slova (1949), Základy slovenskej terminológie (1956), Základy jazykovedy (1978), Slovenčina v našom živote (1988), Dynamika slovnej zásoby súčasnej slovenčiny (1989), O jazyku a štýle kriticky aj prakticky (2000). Je tiež spoluautorom početných publikácií O reforme slovenského pravopisu (1948), Pravidlá slovenského pravopisu (1953), Slovník jazykovedných termínov (1979) i ďalších. Jeho bibliografia obsahuje v priemere asi 35 položiek ročne (rekordný bol rok 1982 s 56 záznamami), čo predstavuje približne tri publikačné výstupy mesačne.
Svoje príspevky uverejňoval profesor Horecký aj v zahraničnej odbornej tlači. Uznávaný reprezentant modernej slovenskej jazykovedy sa zúčastnil na prednáškovom turné v Číne, prednášal v Kanade, ale aj v iných štátoch.
Skúsený autor vynikal svojimi danosťami - jednoduchým, zrozumiteľným formulovaním myšlienok často o veľmi zložitých otázkach vedy, výskumu i jazyka, ako aj obrovskou rozhľadenosťou v domácej i zahraničnej literatúre. Zdôrazňoval, že jazyk ako systém nemožno absolútne nadraďovať človekovi ako tvorcovi a používateľovi jazyka.
Hoci bol profesor Horecký od roku 1991 oficiálne na dôchodku zostal kmeňovým prispievateľom nielen Kultúry slova, ale i ďalších časopisov a zúčastňoval sa na rôznych vedeckých podujatiach, pričom sa venoval lingvistickému výskumu a jazykovej situácii na Slovensku.
Jazykovedec Ján Horecký sa stal držiteľom mnohých ocenení, medzi inými vyznamenania Za zásluhy o výstavbu (1970) a Zlatej čestnej plakety Ľudovíta Štúra SAV za zásluhy v spoločenských vedách (1978). V rokoch 1977 až 1980 bol členom výkonného výboru prestížnej lingvistickej asociácie Societas Linguistica Europaea a v roku 2001 si prevzal z rúk prezidenta SR Rudolfa Schustera štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy za celoživotnú prácu a vynikajúce úspechy v oblasti slovenskej jazykovedy. V oblasti jazykovej kultúry spolupracoval aktívne aj so Slovenským rozhlasom.
Priekopník moderného terminologického štúdia na Slovensku a uplatňovania moderných metód v jazykovednom výskume profesor Ján Horecký zomrel 11. augusta 2006 vo veku 86 rokov v rodnej Stupave, kde je aj pochovaný.
"Mladí adepti vedy v ňom vždy našli múdreho a citlivého učiteľa. Mnohí z nich v súčasnosti zaujímajú popredné miesta v slovenskej lingvistike," napísala o profesorovi Horeckom vedecká pracovníčka Mária Šimková z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV.
Ján Horecký sa narodil 8. januára 1920 v Stupave. Po maturite na gymnáziu v Bratislave študoval slovenský a latinský jazyk na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. V rokoch 1943 až 1990 pôsobil ako pracovník Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied (JÚĽŠ SAV) v Bratislave. V Slovenskej akadémii vied - vo vtedajšom Jazykovednom ústave Slovenskej akadémie vied a umení - začal pracovať ešte pred ukončením vysokoškolského štúdia, pričom v nej strávil celý svoj aktívny pracovný život, ktorý zasvätil výskumu jazyka.
Od roku 1966 až do roku 1981 bol Ján Horecký zástupcom riaditeľa ústavu. Vyše 30 rokov prednášal na Filozofickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove. V roku 1968 získal titul profesora.
Profesor Horecký bol výnimočnou osobnosťou slovenského vedeckého, kultúrneho i spoločenského života. Venoval sa výskumu slovnej zásoby spisovnej slovenčiny, gramatickej stavby jazyka a všeobecnej jazykovedy. Známe sú jeho slovakistické práce, ale predovšetkým priekopnícke práce o tvorení slov. Ako popredný slovenský lingvista položil základy modernej náuky o tvorení slov, na ktorú slovenská jazykoveda nadväzuje dodnes.
Je autorom početných knižných publikácií, jazykovedných monografií a vysokoškolských učebníc. Výsledky svojej vedeckovýskumnej činnosti zanechal v podobe približne dvoch tisícok učebných textov, skrípt, výkladových i terminologických slovníkov a vyše 30 rôznych knižných titulov. Napísal napríklad Fonológiu latinčiny (1949), Kultúru slovenského slova (1949), Základy slovenskej terminológie (1956), Základy jazykovedy (1978), Slovenčina v našom živote (1988), Dynamika slovnej zásoby súčasnej slovenčiny (1989), O jazyku a štýle kriticky aj prakticky (2000). Je tiež spoluautorom početných publikácií O reforme slovenského pravopisu (1948), Pravidlá slovenského pravopisu (1953), Slovník jazykovedných termínov (1979) i ďalších. Jeho bibliografia obsahuje v priemere asi 35 položiek ročne (rekordný bol rok 1982 s 56 záznamami), čo predstavuje približne tri publikačné výstupy mesačne.
Svoje príspevky uverejňoval profesor Horecký aj v zahraničnej odbornej tlači. Uznávaný reprezentant modernej slovenskej jazykovedy sa zúčastnil na prednáškovom turné v Číne, prednášal v Kanade, ale aj v iných štátoch.
Skúsený autor vynikal svojimi danosťami - jednoduchým, zrozumiteľným formulovaním myšlienok často o veľmi zložitých otázkach vedy, výskumu i jazyka, ako aj obrovskou rozhľadenosťou v domácej i zahraničnej literatúre. Zdôrazňoval, že jazyk ako systém nemožno absolútne nadraďovať človekovi ako tvorcovi a používateľovi jazyka.
Hoci bol profesor Horecký od roku 1991 oficiálne na dôchodku zostal kmeňovým prispievateľom nielen Kultúry slova, ale i ďalších časopisov a zúčastňoval sa na rôznych vedeckých podujatiach, pričom sa venoval lingvistickému výskumu a jazykovej situácii na Slovensku.
Jazykovedec Ján Horecký sa stal držiteľom mnohých ocenení, medzi inými vyznamenania Za zásluhy o výstavbu (1970) a Zlatej čestnej plakety Ľudovíta Štúra SAV za zásluhy v spoločenských vedách (1978). V rokoch 1977 až 1980 bol členom výkonného výboru prestížnej lingvistickej asociácie Societas Linguistica Europaea a v roku 2001 si prevzal z rúk prezidenta SR Rudolfa Schustera štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy za celoživotnú prácu a vynikajúce úspechy v oblasti slovenskej jazykovedy. V oblasti jazykovej kultúry spolupracoval aktívne aj so Slovenským rozhlasom.
Priekopník moderného terminologického štúdia na Slovensku a uplatňovania moderných metód v jazykovednom výskume profesor Ján Horecký zomrel 11. augusta 2006 vo veku 86 rokov v rodnej Stupave, kde je aj pochovaný.
