Peenemünde/Bratislava 3. októbra (TASR) - Bola to jedna z tajných Hitlerových zbraní, ktorou chcel zvrátiť priebeh druhej svetovej vojny. V pondelok 3. októbra uplynie 80 rokov od prvého úspešného odpálenia balistickej rakety V-2 z Peenemünde pri nemeckom pobreží Baltského mora. Po bezpilotných lietadlách V-1 išlo o Hitlerovu zbraň odplaty (Vergeltungswaffe) číslo 2.
Nemecká raketová technika predstavovala od tridsiatych rokov minulého storočia absolútnu svetovú špičku. Raketu V-2 prezývali aj A-4. Išlo o balistickú strelu, ktorá bola predchodcom moderných vesmírnych rakiet a rakiet dlhého doletu. Jej duchovným otcom bol nemecký raketový vedec Wernher von Braun.
Raketa merala 14 metrov, pri päte mala priemer 3,5 metra. Z hmotnosti 13 ton pripadalo takmer 9 ton na palivo. Kvapalinový motor s ťahom 249 kilonewtonov spaľoval etylalkohol a tekutý kyslík. Stabilizáciu za letu zaisťovali gyroskopy, chvostové plochy na konci trupu aj kormidlá zasahujúce do prúdu výfukových plynov.
Prvému vzletu rakety predchádzali tri neúspešné pokusy, keď najskôr vybuchla spaľovacia komora, potom z neznámych príčin vypovedal motor a do tretice raketa havarovala. Pri v poradí štvrtom úspešnom pokuse dosiahla raketa 3. októbra 1942 výšku 90 kilometrov a po 130 kilometroch letu dopadla necelých 4000 metrov od cieľa. Raketa bola schopná niesť jednotonovú hlavicu.
V-2 bola jedinečná. Vlastne sa stala predchodcom vesmírnych nosných rakiet a znamenala obrovský skok v technológiách. Po odpálení stúpala vertikálne o 80 kilometrov a potom pokračovala oblúkovou dráhou. Následne sa prevrátila a spadla na svoj cieľ rýchlosťou viac ako 6000 kilometrov za hodinu. Cieľ zasiahla takou silou, že raketa sa do zeme zaryla niekoľko metrov ešte pred samotným výbuchom. Mala potenciál preletieť vzdialenosť viac ako 300 kilometrov, pričom jej odpaľovacie rampy boli mobilné.
Počas utajovaného vývoja došlo k odhaleniu a útoku na raketovú základňu. Preto nacistické velenie hľadalo náhradné objekty na výskum i výrobu. Vhodné miesto našli v pohorí Harz v Durínsku, kde neďaleko mesta Nordhausen vybudovali väzni z koncentračných táborov, z ktorých tisíce zahynuli, rozsiahlu podzemnú továreň, zvanú Dora.
Na archívnej snímke z 1. mája 1933 nemecký prezident Paul von Hindenburg (vľavo) a Adolf Hitler sa vezú v aute počas osláv Dňa práce v Berlíne. Foto: TASR/AP
V druhej svetovej vojne bola V-2 prvýkrát nasadená 6. septembra 1944, kedy nacisti vypálili na Paríž dve rakety. O niekoľko dní neskôr, 8. septembra, zaútočili dvoma raketami na Anglicko a následne ich nasadili proti Belgicku. V Londýne usmrtili 2754 ľudí a v Antverpách si vyžiadali 1736 obetí. Ďalších viac ako 11.000 ľudí bolo zranených.
V priebehu druhej svetovej vojny vyrobili nacisti vyše šesť tisíc rakiet V-2 a zaútočili nimi aj na ďalšie mestá ako napríklad britské Norwich a Ipswich, francúzske Lille, Tourcoing, Arras a Cambrai, belgické Liege, Hasselt, Tournai, Mons a Diest či holandský Maasstricht. Poslednýkrát zabíjala 27. marca 1945 v Antverpách. Celkovo sa počet obetí odhaduje na viac ako osem tisíc.
S blížiacim sa koncom vojny sa Spojené štáty aj Sovietsky zväz snažili zaistiť vzorky rakiet a rovnako aj vedcov podieľajúcich sa na vývoji a výrobe balistickej rakety V-2. Raketový konštruktér Wernher von Braun, ktorý vlastnú vojnovú kariéru videl len ako nevyhnutnú epizódu na ceste za splnením svojho sna - dosiahnutia vesmíru, sa vzdal aj so spolupracovníkmi Američanom. Mozog nacistického raketového vývoja pokračoval v práci v USA a stal sa otcom amerického vesmírneho programu. Viedol konštrukciu vojenských a neskôr kozmických nosičov. Jeho práca vyvrcholila vývojom rakiet typu Saturn pre mesačný program Apollo.
Hitlerovi vedci pracovali aj na ďalšej zbrani odplaty V-3. V tomto prípade išlo o bizarné vysokotlakové delo, ktorým mal byť ostreľovaný Londýn.
