New York 11. septembra (TASR) – Od najkrvavejších a najtragickejších teroristických útokov v dejinách Spojených štátov uplynulo 20 rokov.
Na archívnej snímke z roku 1990 dvojičky Svetového obchodného centra v New Yorku (WTC), ktoré boli zničené pri teroristických útokoch z 11. septembra 2001.Foto: TASR/AP
Islamisti z teroristickej siete al-Káida zaútočili 11. septembra 2001 v štyroch dopravných lietadlách na ciele v USA. Dve lietadlá vrazili do budov Svetového obchodného centra (World Trade Center – WTC) v New Yorku, tretie narazilo do budovy Pentagónu pri Washingtone a štvrté sa zrútilo v štáte Pensylvánia. Pri teroristických útokoch zahynulo takmer 3000 ľudí z 93 krajín, pričom zranenia utrpelo ďalších približne 6000 ľudí.
Na mieste dvoch zrútených budov Svetového obchodného centra v New Yorku, ktoré dostalo názov Ground Zero (epicentrum), sa každoročne stretávajú pozostalí po obetiach teroristických útokov, ako aj tí, ktorí útoky prežili. Na obete spomínajú zvonením zvonov, minútou ticha a čítaním ich mien.
Teroristi nevybrali ciele náhodne. Svetové obchodné centrum sa stalo obeťou svojho ikonického postavenia na panoráme Manhattanu, ktorá reprezentuje ekonomicky vyspelé USA, a Pentagón si vybrali preto, lebo v ňom sídli americké ministerstvo obrany a hlavné veliteľstvo ozbrojených síl.
Na archívnej snímke z 11. septembra 2001 dym stúpa pred Sochou slobody z miesta pádu Svetového obchodného centra v New YorkuFoto: TASR/AP
Ráno 11. septembra 2001 o 08.45 h miestneho času narazilo lietadlo Boeing 767 americkej leteckej spoločnosti do severnej budovy WTC v New Yorku. Následne, 18 minút po prvom stroji, narazil do južnej budovy WTC druhý Boeing 767. Štyristo metrov vysoké dvojičky sa po nárazoch lietadiel zrútili, pričom ich pád zničil ďalších 50 budov. Obrázky padajúcich mrakodrapov, obrovského oblaku popola i prachu, ktorý sa valil ulicami New Yorku, a pred touto pohromou utekajúcich ľudí vzápätí obleteli celý svet.
Na archívnej snímke z 11. septembra 2001 ľudia utekajú neďaleko Svetového obchodného centra v New Yorku. Foto: TASR/AP
Tretie lietadlo nasmerovali útočníci na Pentagón, sídlo Ministerstva obrany USA. Do jeho západnej strany vrazilo o 09.45 h. Pri útoku zahynulo 125 vojenských a civilných zamestnancov rezortu obrany, ako aj 64 cestujúcich v lietadle vrátane piatich únoscov.
Štvrté lietadlo spadlo v neobývanej oblasti Pensylvánie. Stroj sa zrútil po súboji niektorých pasažierov so štyrmi teroristami, keď sa pokúsili dostať lietadlo z rúk únoscov pod svoju kontrolu. Okrem teroristov zahynulo 33 cestujúcich a sedem členov posádky. Miesto tragédie pripomína Národný pamätník letu 93 nachádzajúci sa neďaleko dediny Shanksville.
Za útokmi stálo 19 teroristov zo Saudskej Arábie a ďalších siedmich arabských krajín. Financovala ich teroristická organizácia al-Káida saudskoarabského militanta Usámu bin Ládina, ktorý sa v tom čase skrýval na území Afganistanu. Americký prezident George W. Bush ešte v ten deň vo večernom televíznom prejave prisľúbil vypátranie i potrestanie vinníkov tragédie a odplatu krajine, ktorá by im poskytla úkryt. USA vyhlásili vojnu terorizmu a sformovali širokú protiteroristickú koalíciu.
Konkrétnou odpoveďou na teroristické útoky z 11. septembra 2001 sa stala operácia Trvalá sloboda v Afganistane, ktorá sa začala 7. októbra 2001. Cieľom bolo vypátrať a nájsť Usámu bin Ládina a ďalších vysokopostavených členov al-Káidy, zničenie tejto teroristickej organizácie a odstránenie režimu Talibanu, ktorý poskytoval členom tejto militantnej islamskej organizácie ochranu a útočisko.
Koncom decembra 2001 vznikli z poverenia Bezpečnostnej rady OSN Medzinárodné bezpečnostné a pomocné sily (International Security Assistance Force – ISAF). Pôvodne mali mandát na ochranu Kábulu a jeho okolia pred teroristami a fundamentalistickými bojovníkmi. V októbri 2003 sa mandát rozšíril na celé územie Afganistanu, čo sa podarilo formálne dosiahnuť v štyroch etapách v októbri 2006.
Spojené štáty napokon bin Ládina vypátrali a zastrelili v Pakistane. Smrť najhľadanejšieho teroristu na svete potvrdil 2. mája 2011 americký prezident Barack Obama. Jeho nástupca v Bielom dome Donald Trump sa vo februári 2020 dohodol s militantným hnutím Taliban na stiahnutí amerických vojsk z Afganistanu. Pôvodne sa tak malo stať do 1. mája 2021. Súčasný prezident USA Joe Biden tento termín v apríli 2021 symbolicky posunul na 11. september 2021 – teda na 20. výročie teroristických útokov na newyorské mrakodrapy, avšak začiatkom júla 2021 oznámil, že misia USA v Afganistane sa skončí 31. augusta 2021. A tak sa aj stalo, keď z afganského hlavného mesta Kábul odleteli posledné lietadlá americkej armády.
V rámci medzinárodných síl boli v Afganistane od roku 2002 nasadení aj slovenskí vojaci. Ich takmer dvadsaťročné pôsobenie sa skončilo 16. júna 2021. V operáciách Enduring Freedom (Trvalá sloboda), ISAF a v operácii Resolute Support (Rozhodná podpora) sa celkove vystriedalo 4347 slovenských profesionálnych vojakov, z toho 44 žien.
Na snímke prehľadávajú záchranári trosky po páde dvojičiek.Foto: TASR/AP
TASR prináša podrobnú chronológiu udalostí z 11. septembra 2001:
8.40 h severoamerického času – Federálny letecký úrad upozornil, že lietadlo Boeing 767 spoločnosti American Airlines bolo unesené. Išlo o let American Airlines č. 11, ktorý tesne pred 8.00 odštartoval z Bostonu do Los Angeles. Vzápätí sa odklonil od kurzu.
8.43 h – Podobný predpoklad sa objavil aj v súvislosti letom č. 175 spoločnosti United Airlines na rovnakej trase Boston – Los Angeles, lietadlo takisto typu Boeing 767 vyštartovalo o 8.14 h.
8.45 h – Do jednej zo 400-metrov vysokých budov Svetového obchodného centra (WTC) v New Yorku narazilo rýchlosťou 790 kilometrov za hodinu lietadlo letu American Airlines č. 11, ktoré v budove uviazlo. Americká spravodajská stanica CNN vtedy ešte hovorila o leteckej havárii. Na Slovensku (v servise TASR) sa táto správa objavila o 14.55 h stredoeurópskeho letného času (SELČ).
9.03 h – Cca o 18 minút neskôr narazilo do druhej veže WTC rýchlosťou 950 km/h ďalšie dopravné lietadlo (let United Airlines č. 175), čo viedlo k prvým záverom, že pravdepodobne ide o teroristický plánovaný útok. Keďže po prvom náraze lietadla boli na mieste televízie, náraz do druhej veže videli diváci v priamom prenose. Obe budovy začali horieť. V prvom lietadle bolo 92, v druhom 52 ľudí.
9.25 h – USA uzavreli všetky letiská a celý svoj vzdušný priestor, všetky civilné lietadlá museli okamžite pristáť, nad zasiahnutými miestami začali hliadkovať armádne stíhačky.
9.30 h – Americký prezident George W. Bush sa prihovoril občanom USA. V tom čase sa nachádzal na Floride. Zdôraznil, že ide o teroristický útok, ktorý nezostane bez odplaty. Následne letel smerom do Washingtonu, ale vzhľadom na vážnu situáciu v hlavnom meste bolo lietadlo Air Force 1 dve a pol hodiny vo vzduchu a pristálo na vojenskej leteckej základni v Louisiane.
9.37 h – Ďalšie civilné lietadlo narazilo do budovy amerického ministerstva obrany – Pentagónu vo Washingtone. Časť budovy sa vznietila a zrútila. Na palube lietadla Boeing 757, ktoré smerovalo z Washingtonu D. C. do Los Angeles, bolo 64 ľudí.
9.45 h – Všetky strategické ciele, ktoré boli v potenciálnom ohrození (budovy ministerstiev, Biely dom...), museli evakuovať.
9.58 h – Núdzovému leteckému dispečerovi sa podarilo zachytiť oznam pasažiera letu č. 93 spoločnosti United Airlines o ďalšom únose. Lietadlo typu Boeing 757 smerovalo z Newarku do San Francisca.
9.59 h – Zrútila sa južná veža WTC. Všetky transatlantické lety do USA presmerovali do Kanady. Opatrenie sa dotklo aj slovenského vládneho špeciálu s predsedom vlády Mikulášom Dzurindom na palube. Lietadlo smerovalo do Kanady na oficiálnu návštevu tejto krajiny.
10.03 h – V blízkosti Pittsburghu havarovalo ďalšie, v poradí štvrté unesené civilné lietadlo letu č. 93 spoločnosti United Airlines. V tomto prípade žiadny cieľ zasiahnutý nebol. Stroj sa zrútil v blízkosti letiska Somerset County Airport. Ako neskôr vyšlo najavo, cestujúci sa na palube pokúsili premôcť teroristov.
10.10 h – Zrútila sa časť Pentagónu, ktorý zasiahlo lietadlo v západnej časti na úrovni 1. poschodia. Kolaps časti budovy spôsobil požiar vyvolaný nárazom lietadla.
10.28 h – Zrútila sa aj druhá, severná veža WTC. K útoku na WTC sa najprv neoficiálne priznala palestínska extrémistická skupina, no onedlho vysoký predstaviteľ radikálnej palestínskej skupiny Demokratický front pre oslobodenie Palestíny (DFLP) poprel akúkoľvek spojitosť organizácie s teroristickým útokom na WTC.
13.50 h – Vo Washingtone začal platiť výnimočný stav. Takisto počas dňa uviedli do stavu najvyššej pohotovosti všetky americké jednotky pôsobiace po celom svete. V oblasti New Yorku a Washingtonu začali križovať dve lietadlové lode a päť bojových plavidiel.
17.20 h – V New Yorku sa zrútila 47-poschodová budova Svetového obchodného centra 7, ktorú poškodili trosky padajúcich Dvojičiek. Rovnako sa zrútil hotel Marriott a grécky pravoslávny kostol sv. Mikuláša. Táto udalosť si už nevyžiadala žiadne obete, dolný Manhattan medzitým evakuovali.
20.30 h – Americký prezident George W. Bush v televíznom prejave prisľúbil vypátranie a potrestanie vinníkov tragédie, ako aj odplatu krajine, ktorá by im poskytla úkryt. USA opakovane vyslovili podozrenie, že za útokmi stojí militantný extrémista Usáma bin Ládin žijúci v Afganistane.
– Generálny tajomník NATO George Robertson vyjadril v mene Severoatlantickej aliancie rozhorčenie nad udalosťami v Spojených štátoch a prisľúbil plnú podporu USA zo strany NATO.
