Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Zásah sovietskych vojsk pri vilniuskej televíznej veži mal v januári 1991 zastaviť smerovanie Litvy k osamostatneniu od ZSSR.
Autor TASR
Vilnius 13. januára (TASR) – V januári 1991 sa sovietske vedenie pokúsilo s pomocou zbraní zvrátiť vývoj udalostí v Litve – prvej zo sovietskych republík, ktorá vyhlásila necelý rok predtým nezávislosť.
Sovietski vojaci zaútočili na rozhlasové a televízne centrum a obsadili niekoľko ministerstiev v hlavnom meste krajiny. Vo Vilniuse a v ďalších mestách si 13. január pripomínajú ako Deň obrancov slobody Litvy. Tento rok uplynulo od tragických udalostí 30 rokov.
Litva sa stala prvou sovietskou republikou, ktorá sa odtrhla od Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR). Najvyšší soviet Litvy (litovský parlament) vyhlásil nezávislosť krajiny 11. marca 1990. Reakcia z Moskvy nenechala na seba dlho čakať. Už nasledujúci mesiac, 18. apríla 1990, sa zastavením dodávok ropy začala energetická blokáda. Trvala 74 dní, avšak najväčšiu pobaltskú republiku to nezlomilo a pokračovala v kurze nezávislosti.
Napätie vzniklo opäť v januári 1991, kedy sa členovia Výboru národnej záchrany Litovskej sovietskej socialistickej republiky s pomocou sovietskej armády pokúsili o násilné uchopenie moci. Výsadkári jednotky Alfa obsadili strategické objekty a v noci na 13. januára vyšla kolóna sovietskej bojovej obrnenej techniky z kasární a smerovala do centra Vilniusu.
K najväčším zrážkam medzi protestujúcimi civilistami a ťažko ozbrojenými príslušníkmi špeciálnych jednotiek na obrnených transportéroch i tankoch došlo pri televíznej veži a budove litovského rozhlasu a televízie. Vyžiadali si 15 mŕtvych a okolo 900 zranených.
Definitívny súdny verdikt, ktorý sa týkal tragických januárových udalostí pri mediálnom centre v metropole Litvy, padol až 27. marca 2019. Súd vo Vilniuse vyniesol celkove 67 rozsudkov. Bývalý sovietsky minister obrany Dmitrij Jazov bol odsúdený na desať rokov väzenia za vojnové zločiny. Spolu s ďalšími odsúdenými sa podľa litovskej prokuratúry snažil ozbrojenou cestou zabrániť litovskej nezávislosti - 94-ročný Jazov sa na súdnom pojednávaní nezúčastnil, rovnako ako ani takmer nikto z obvinených až na dvoch odsúdených – plukovníka v zálohe Jurija Mela a bývalého dôstojníka Genadija Ivanova. Prvý dostal sedem rokov a druhý štyri roky.
Moskva proti procesom s bývalými sovietskymi vojakmi v Litve ostro protestovala a ruský parlament ich v rezolúcii označil za politicky motivované divadlo, ktoré je súčasťou pokusov o prepisovanie dejín.
Zásah sovietskych vojsk pri vilniuskej televíznej veži mal v januári 1991 zastaviť smerovanie Litvy k osamostatneniu od ZSSR. Neúspešne. Moskva 6. septembra 1991 napokon uznala nezávislosť Litvy, rovnako ako aj ďalších dvoch pobaltských republík – Estónska a Lotyšska. Tento krok zároveň spustil vlnu podobných rozhodnutí v ďalších sovietskych republikách, ktorá nakoniec viedla k rozpadu Sovietskeho zväzu. Rada republík Najvyššieho sovietu ZSSR (horná komora sovietskeho parlamentu) prijala 26. decembra 1991 deklaráciu o ukončení existencie Sovietskeho zväzu, ktorý prestal definitívne existovať 31. decembra 1991.
Sovietski vojaci zaútočili na rozhlasové a televízne centrum a obsadili niekoľko ministerstiev v hlavnom meste krajiny. Vo Vilniuse a v ďalších mestách si 13. január pripomínajú ako Deň obrancov slobody Litvy. Tento rok uplynulo od tragických udalostí 30 rokov.
Litva sa stala prvou sovietskou republikou, ktorá sa odtrhla od Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR). Najvyšší soviet Litvy (litovský parlament) vyhlásil nezávislosť krajiny 11. marca 1990. Reakcia z Moskvy nenechala na seba dlho čakať. Už nasledujúci mesiac, 18. apríla 1990, sa zastavením dodávok ropy začala energetická blokáda. Trvala 74 dní, avšak najväčšiu pobaltskú republiku to nezlomilo a pokračovala v kurze nezávislosti.
Napätie vzniklo opäť v januári 1991, kedy sa členovia Výboru národnej záchrany Litovskej sovietskej socialistickej republiky s pomocou sovietskej armády pokúsili o násilné uchopenie moci. Výsadkári jednotky Alfa obsadili strategické objekty a v noci na 13. januára vyšla kolóna sovietskej bojovej obrnenej techniky z kasární a smerovala do centra Vilniusu.
K najväčším zrážkam medzi protestujúcimi civilistami a ťažko ozbrojenými príslušníkmi špeciálnych jednotiek na obrnených transportéroch i tankoch došlo pri televíznej veži a budove litovského rozhlasu a televízie. Vyžiadali si 15 mŕtvych a okolo 900 zranených.
Definitívny súdny verdikt, ktorý sa týkal tragických januárových udalostí pri mediálnom centre v metropole Litvy, padol až 27. marca 2019. Súd vo Vilniuse vyniesol celkove 67 rozsudkov. Bývalý sovietsky minister obrany Dmitrij Jazov bol odsúdený na desať rokov väzenia za vojnové zločiny. Spolu s ďalšími odsúdenými sa podľa litovskej prokuratúry snažil ozbrojenou cestou zabrániť litovskej nezávislosti - 94-ročný Jazov sa na súdnom pojednávaní nezúčastnil, rovnako ako ani takmer nikto z obvinených až na dvoch odsúdených – plukovníka v zálohe Jurija Mela a bývalého dôstojníka Genadija Ivanova. Prvý dostal sedem rokov a druhý štyri roky.
Moskva proti procesom s bývalými sovietskymi vojakmi v Litve ostro protestovala a ruský parlament ich v rezolúcii označil za politicky motivované divadlo, ktoré je súčasťou pokusov o prepisovanie dejín.
Zásah sovietskych vojsk pri vilniuskej televíznej veži mal v januári 1991 zastaviť smerovanie Litvy k osamostatneniu od ZSSR. Neúspešne. Moskva 6. septembra 1991 napokon uznala nezávislosť Litvy, rovnako ako aj ďalších dvoch pobaltských republík – Estónska a Lotyšska. Tento krok zároveň spustil vlnu podobných rozhodnutí v ďalších sovietskych republikách, ktorá nakoniec viedla k rozpadu Sovietskeho zväzu. Rada republík Najvyššieho sovietu ZSSR (horná komora sovietskeho parlamentu) prijala 26. decembra 1991 deklaráciu o ukončení existencie Sovietskeho zväzu, ktorý prestal definitívne existovať 31. decembra 1991.
